Aktuální číslo:

2024/11

Téma měsíce:

Strach

Obálka čísla

On, či ona?

 |  4. 10. 2012
 |  Vesmír 91, 551, 2012/10

Ako sa vyhnúť „nakladačke“ od silnejších samcov a mať z toho ešte aj profit? Originálnu cestu si zvolili samce kane močiarnej (Cyrcus aeruginosus) vo Francúzsku. Tamojšia populácia tohto mokraďového dravca obsahuje až 40-percentný podiel transvestitných samcov. To, že sa im vyplatí vyzerať ako samice, preukázali aj výsledky vedeckého bádania. Vedci skúmali, aký dopad má využívanie sexuálných mimikier na správanie vtákov v populácii, prípadne aký benefit im z toho vyplýva. Samce kaňe močiarnej sú bezpochyby teritoriálnymi predátormi, chrániacimi svoje územie pred nepozvanými hosťami, predovšetkým inými samcami. Výnimkou sú samice v období hniezdenia, na ktoré reagujú menej agresívne. A práve v tom spočíva úspešnosť „preoblečených“ samcov – schopnosť vyhýbať sa útokom dominantných jedincov rovnakého pohlavia. Vedci sa rozhodli túto hypotézu testovať tak, že v hniezdnych teritóriách samcov rozostavili makety normálneho samca, samice a transvestitného samca. Domáce samce útočili prevažne na maketu normálne vyfarbeného samca. Tlmená agresivita bola zaznamenaná pri atrapách samíc a transvestitov. V prípade živých transvestitov nebol zaznamený útok na dobre vyfarbeného jedinca. Naopak, neboli ojedinelé ataky transvestitných samcov na atrapy samíc alebo iných transvestitov. Toto správanie sa vysvetľuje na základe predošlých pozorovaní správania samíc, ktoré sa z času na čas snažia ochrániť svoje územie. A samce prezlečené za samice sa ich snažia napodobňovať (celkom zrejmá je podobnosť práve s ľudskými imitátormi). Táto stratégia zrejme slúži na to, aby sa spomínané samce dostali do intímnejšieho kontaktu so samicami, alebo dokonca aj so samcami. Kane močiarne sa však sexuálnym radovánkam oddávajú prevažne v hlbinách rákosov, preto to, či majú samice naozaj slabosť pre ženskejšie samce, pomôže odhaliť až prípadný test otcovstva. (www.cebc.cnrs.fr/publipdf/SP/Sternalski_Biology-Letters.pdf)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Se štírem na štíru

Se štírem na štíru

Daniel Frynta, Iveta Štolhoferová  |  4. 11. 2024
Člověk každý rok zabije kolem 80 milionů žraloků. Za stejnou dobu žraloci napadnou 80 lidí. Z tohoto srovnání je zřejmé, kdo by se měl koho bát,...
Ustrašená společnost

Ustrašená společnost uzamčeno

Jan Červenka  |  4. 11. 2024
Strach je přirozeným, evolucí vybroušeným obranným sebezáchovným mechanismem. Reagujeme jím na bezprostřední ohrožení, které nás připravuje buď na...
Mláďata na cizí účet

Mláďata na cizí účet uzamčeno

Martin Reichard  |  4. 11. 2024
Parazitismus je mezi živočichy jednou z hlavních strategií získávání zdrojů. Obvyklá představa parazitů jako malých organismů cizopasících na...