Nová dobre oprášená stará „Zoologie obratlovců“

Prešlo takmer štvrťstoročie, počas ktorého sme mohli byť svedkami mnohých významných zmien, avšak za toto dlhé obdobie života jednej generácie sa na našom knižnom trhu neobjavilo kompendium zoológie stavovcov. Túto nelichotivú bilanciu zachraňujú autori Jiří Gaisler a Jan Zima, ktorí pripravili druhé, prepracované vydanie vysokoškolskej učebnice Zoologie obratlovců. Autorom prvého vydania z roku 1983 bol jeden z nich, Jiří Gaisler a ilustrovali ho Karel Jelínek a Jan Dungel, obaja ilustrovali aj druhé vydanie.

Učebnica má 694 strán, text je rozdelený do 23 hlavných kapitol a dopĺňa ho 176 veľmi pekných ilustrácií. Čo v nej môžeme nájsť? Autori podávajú prehľad systematiky a nových trendov v taxonómii. Aj keď má učebnica v názve „obratlovce“, čitateľ v nej nájde charakteristiku celej skupiny chordátov (Chordata), autori ju považujú za monofyletickú. Stručný prehľad historického vývoja chordátov je zakomponovaný aj do paleoekologických súvislostí. Nechýba charakteristika, systém, ekológia a fylogenéza kopijovcov (Cephalochordata) a plášťovcov (Urochordata), ktoré spolu so stavovcami skupinu chordátov tvoria.

Ťažiskom knihy je, samozrejme, zoológia stavovcov (Vertebrata). Po ich charakteristike nasleduje rozsiahla časť o evolučnej morfológii, ktorá bola v porovnaní s predchádzajúcim vydaním doplnená o aktuálne poznatky porovnávacej morfológie a vývinovej genetiky. Nasleduje časť o ekológii stavovcov a značne prepracovaná časť o správaní zvierat, ktorá v podstate nahradila kapitolu „Etologie“ v prvom vydaní učebnice a aj názvom „Chování“ lepšie zodpovedá obsahu kapitoly. Autori sa nevyhýbajú ani novším koncepciám štúdia správania zvierat, ako je sociobiológia a behaviorálna ekológia. V tomto vydaní vypadla časť o pohybe živočíchov, ktorá mi tam trochu chýba. Po kapitole o fylogenéze a systéme stavovcov nasledujú časti s charakteristikou, morfológiou, fylogenézou, systémom, ekológiou, správaním, a prípadne významom jednotlivých skupín stavovcov – kruhoústnicami (Cyclostomata) počnúc a cicavcami (Mammalia) končiac. Členenie týchto častí viacmenej korešponduje s monofyletickými kladmi chordátov a stavovcov. Rozpracované sú predovšetkým recentné skupiny. Fosílnym sa autori venovali len okrajovo a sú uvádzané len v kontexte evolučných vzťahov k žijúcim taxónom. Charakterizovanie fosílnych skupín nebolo cieľom tejto učebnice, podrobné informácie môže čitateľ nájsť v inej knihe (Roček, 2002, pozri recenziu Vesmír 82, 316, 2003/6).

Záverečnú kapitolu o význame a ochrane stavovcov dopĺňajú informácie o aktuálnych dohovoroch, aktivitách a organizáciách súvisiacich s ochranou stavovcov u nás aj v zahraničí. Na konci knihy nechýba vecný register a register taxónov.

Doteraz sa na Slovensku nenašiel nikto, kto by napísal (ak nie dobrú, tak aspoň nejakú) originálnu vysokoškolskú učebnicu o zoológii stavovcov. Z tohto dôvodu sa bude táto určite používať aj na Slovensku, a preto by bolo zaujímavé doplniť aj register slovenských ekvivalentov vedeckých názvov taxónov

Čo je v druhom vydaní zmenené alebo úplne nové? Nové vydanie je „hrubšie“ o viac ako 150 strán a 36 obrázkov (dva z prvej knihy v tejto nie sú). Nové ilustrácie väčšinou zobrazujú fylogenetické rodokmene taxónov a skupín chordátov. Poznatky morfológie sú prezentované v kontexte najnovších poznatkov vývinovej genetiky. Lepšie a hlbšie pochopenie ontogenézy by mali umožniť doplnené informácie o funkcii homeotických génov. V prvom vydaní knihy boli taxóny stručne charakterizované prehľadom všeobec ných a špeciálnych znakov. V tomto vydaní autori charakteristiku skupín spresnili. Používajú znaky homologické, pri ktorých využití vo výskume fylogenézy a systematiky je dôležitá ich pôvodnosť (znaky pleziomorfné) a odvodenosť (znaky apomorfné).

Na základe narastajúcich nových poznatkov o fylogenéze živočíšnej ríše sa systém C. Linného postupne „rozpadá“ a kvantitatívne nestačí na pomenovanie všetkých dôležitých štiepení fylogenetických línií. Za najvýznamnejšiu zmenu v porovnaní s prvým vydaním považujem to, že tradičné hierarchické triedenie organizmov v podstate vypadlo. Použitý zoologický systém korešponduje s mo derným chápaním fylogenézy chordátov. Vyzdvihujem a oceňujem, že si autori vybrali náročnú cestu uplatňovania fylogenetických vzťahov medzi taxónmi, čomu nevyhnutne museli podriadiť členenie celého textu učebnice. Podľa mojich skúseností je to trochu riskantný postup, pretože mnohí zoológovia sa nedokážu vzdať vžitých predstáv o systéme živočíchov a chápania skupín, ktoré sa ukázali ako parafyletické alebo polyfyletické. Tieto predstavy sú však neudržateľné. Preto je výborné, že autori patria u nás k priekopníkom, ktorí urobili významný krok k ich vykoreneniu a že sa odhodlali nové poznatky o fylogenéze uplatniť v maximálne možnej miere. Zároveň sa však nemohli vyhnúť určitému zjednodušeniu. Tento kompromis je pochopiteľný a vyplýva z potreby zachovať prehľadnosť textu, čo sa pri vysokoškolskej učebnici vyžaduje a očakáva. Čitateľ tu teda väčšinou nájde charakteristiku skupín, ktoré sú považované za monofyletické (Tetrapoda, Lissamphibia, Reptilia, Synapsida a i.) a dozvie sa o ich fylogenetických vzťahoch k ďalším skupinám. Pri paraalebo polyfyletických skupinách, teda tam, kde doteraz nie sú fylogenetické vzťahy jasné, alebo kde by zavedenie monofyletickej skupiny spôsobilo neprehľadnosť textu a chaos, uvádzajú autori tradičné názvy taxónov v úvodzovkách (napríklad „Ascidiacea“, „Ostracodermi“, „Ichthyo stegalia“ a i.).

Formálne spracovanie knihy je tiež výborné. Veľmi pekný obal, ktorý čitateľa osloví, kvalitne odvedená redakčná práca. Okrem gratulácií autorom k napísaniu dobrej učebnice treba blahoželať aj pracovníkom vydavateľstva Academia, že sa im stále darí vydávať skvelé knihy, ktoré sa bezpochyby stretnú s pozitívnou odozvou čitateľov na českom aj slovenskom knižnom trhu.

Druhé prepracované vydanie „Zoologie obratlovců“ je vynikajúcou vysokoškolskou učebnicou, ktorá sa určite na dlhé obdobie stane vítanou pomôckou pedagógov a študentov prírodovedne orientovaných fakúlt a študijných odborov a všetkých záujemcov o prírodu a stavovce zvlášť. Vrelo ju môžem odporúčať každému študentovi. Domnievam sa, že táto kniha spolu s publikáciami „Historie obratlovců“ (Roček, 2002) a „Fylogeneze živočišné říše“ (Zrzavý, 2006; pozri recenziu Vesmír 85, 365, 2006/6) tvoria jeden celok približujúci stavovce v celej šírke poznania ich morfológie, evolučnej histórie, fylogenézy a diverzity, ktorý nám, myslím, môžu závidieť aj vo svete.

Na záver trochu nostalgie. Keď som sa stretol s prvým vydaním tejto učebnice, čo bolo niekedy v prvej polovici 90. rokov, okrem iného sa mi v nej veľmi páčili kresby zvierat. Bohužiaľ, už ju nebolo možné kúpiť, a tak som ju mal párkrát k dispozícii len v knižnici. Som veľmi rád, že som sa teraz mohol stať šťastným majiteľom jej reedície.