Aktuální číslo:

2018/10

Téma měsíce:

Navigace

Architektúra, obraz a oko

 |  15. 12. 2004
 |  Vesmír 83, 710, 2004/12

„Jedno oko spí / druhé bdí / třetí ve stavu zrodu“

Egon Bondy

„Libeňský plynojem – to je nás všech stará láska!“

Věra Linhartová

Po celý rok sme sa na týchto stránkach zaoberali súčasnou českou architektúrou. Stavbami obývanými, navrhovanými i stavanými počas obývania, obývanými v procese výstavby: v stave zrodu. Do sveta architektonických skutočností a fikcií sme vstupovali prostredníctvom obrazov. Najmä obrazy fotografické a počítačové nám, spolu s textom, sprostredkovali skúsenosť s aktuálnymi dielami, ktoré sa stali súčasťou nášho obývaného prostredia ešte len nedávno a nie celkom. A hoci sa mnohé novostavby dnes zdajú byť často úplnými novotvarmi bez akýchkoľvek väzieb na okolité prírodné či kultúrne prostredie, postupne sa s nimi zžívame a ony nás ladia na svoj „obraz“.

Preto som záver tohto ročníka venovala tomu, čo o architektúre na týchto stránkach svedčilo predovšetkým a celkom svojbytne: obrazu. Výnimočnú príležitosť mi k tomu dáva výstava Libeňský plynojem v Dome u Zlatého prsteňa v Prahe. Kurátori Lenka Bydžovská a Karel Srp výstavou interpretujú dokumentárne obrazy novej stavby i vznik jej obrazov výtvarných a literárnych. Inštalácia výstavy približuje najskôr dobové ohlasy na novostavbu plynojemu (autor: stavebný inžinier Dr. Tomáš Keclík, 1932) v odborných a popularizačných článkoch, v dokumentárnom filme. Pred zrakom divákov vyvstáva stavebno-technický obraz progresívneho inžinierskeho diela: jasný, novotou žiariaci, oceľový zásobník plynu napojený na infraštruktúru modernej Prahy. Vedľa rozjasnených dokumentárnych fotografií kurátori inštalujú Hackenschmiedove, Sudkove, Medkovej či Hochovej voľné fotografie libeňskej periférie v rôznych obdobiach. Obrazy menej jasné, mnohoznačnejšie. Guľovitý útvar na obzore je v maľbách Františka Grossa a Kamila Lhotáka ideálnym telesom i nedostupnou nádobou, ktorá je súčasťou života periférie, najmä ako akási absolútna, neprístupná miera všetkých vecí. O veľkosti, povahe a účele nedostupnej budovy na prázdnom horizonte sa možno iba dohadovať. Stavba – zásobník tajomstva – sa tak stáva zdrojom i stelesnením najrôznejších umeleckých interpretácií: obrazov, udalostí a akcií, ktoré sú v mestskej krajine a v ľudskom spoločenstve ukotvené len čiastočne. Lhotákova maľba odkazuje na balón i budovu (Balónová ohrada, 1943), Sudkove fotografie zobrazujú stavbu aj siluetu akejsi temnej, neznámej planéty ukrajujúcej z mesačného svitu nočnej periférie. Pre symbolistu Jana Konůpku je, podľa Karla Srpa, stavba aj jednou z emanácií Božieho oka v priemyselnej krajine. Pre výtvarníka Ivana Kafku a skupinu 12/15 je už „druhou prírodou“: budovou aj obrazom hory – cieľom improvizovaného výstupu (Zdolání libeňského plynojemu, 1991). A pre výtvarníka Federica Diaza je budovou detských hier i predobrazom súčasného utopického prostredia: Holofonického priestoru (1999). Obraz stavby podnecuje nové spôsoby zobrazovania i prístupy k tvorbe jazzových (Škvorecký) a literárnych textov (Nabokov, Hrabal, Urban).

Kurátori s citom pre pôvaby aj úskalia komparatívnych výstav sledujú usadzovanie moderných obrazov architektúry v našej kultúrnej pamäti, proces vrastania novostavby do mestskej kultúrnej krajiny. I zrod modernej technicistickej estetiky. So súčasnými architektonickými novotvarmi dnes žijeme v meste a krajine podobne, ako žili generácie modernistov v moderných stavbách. Spoluutvárajú obrazy súčasného života. Ich prameňom sú i fotografie a počítačové vizualizácie publikované v tomto roku na týchto stránkach. Posúvajú zaužívanú predstavu o zobrazovaní architektúry do oblastí, kde jedno oko bdiac a druhé spiac roszudzuje, či ide o obrazy „dobré“, „ladné“, „harmonické“, alebo naopak o tie „nesúladné“, „chybné“, „neestetické“. Obe majú svoj vopred utvorený názor. No ako ukazuje inšpirujúca Bydžovskej a Srpova výstava, tretie oko, rodiace sa v momente pohľadu na aktuálny obraz, je (samo práve vznikajúce) nadané i schopnosťou postrehnúť formu práve sa rodiacu z neforemnosti. Táto forma v stave zrodu sa, spolu s tretím okom, postupne vynára z umeleckých zobrazení ako miesto premeny našej vlastnej imaginácie.

V budúcom roku táto rubrika pokračuje predstavovaním stavieb súčasných i modernej architektúry 19. a 20. storočia. Dúfam, že vás budú pohľady kolegov inšpirovať podobne, ako bola pre mňa v mnohom podnetnou príprava tohto ročníka.

Obrázky

Ke stažení

RUBRIKA: Architektura

O autorovi

Monika Mitášová

Ing. arch. Monika Mitášová, Ph.D. (*1968) vystudovala architekturu na Fakultě architektury SVŠT v Bratislavě. Zabývá se dějinami teorií a současnými teoriemi architektury. Působí v Centru pro teoretická studia UK a AV ČR v Praze, přednáší na Škole architektury AVU v Praze a na FA TU v Liberci.

Doporučujeme

Vlaštovka extrémista

Vlaštovka extrémista

Jaroslav Cepák, Petr Klvaňa  |  10. 10. 2018
Díky satelitní telemetrii se podařilo odhalit vpravdě neuvěřitelné výkony některých ptačích druhů. Nejznámějším je zřejmě osmidenní nonstop let...
Velké umění astronavigace: Od astrolábu po sextant

Velké umění astronavigace: Od astrolábu po sextant

Petr Scheirich  |  1. 10. 2018
Staří mořeplavci prý určovali polohu své lodi podle hvězd. Tato rozšířená romantická představa je ale nesprávná. Metoda astronavigace nikdy nebyla...
Jak se neztratit na moři

Jak se neztratit na moři

Petr Scheirich  |  1. 10. 2018
Dle znamenitého pozorování Slunce a Měsíce shledávám naši zeměpisnou délku 178° 18' 30" západně od Greenwiche. Zeměpisná délka dle logu je 175°...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné