Aktuální číslo:

2024/11

Téma měsíce:

Strach

Obálka čísla

Medzi domýšľavosťou a pokorou

Prípad totemovej knihy
 |  5. 10. 2002
 |  Vesmír 81, 553, 2002/10

Som rád, Peter, že si to napísal; keď slepý a hluchý referujú o návšteve tej istej opery, je lepšie prečítať si oba referáty. Ja nie som antropológ a nepoznám celé pozadie aféry, zato som čítal inkriminovanú knihu, v Tvojom prípade je to naopak. Môj postoj k sociobiológii je – možno Ťa to prekvapí – neutrálny. Rok som sledoval janomamskú polemiku a navrhoval som miestnym odborníkom, že by sa mali vyjadriť – a nič. A tak som si knihu kúpil, prečítal a referoval o svojich dojmoch. Nemyslím si, že by som bol ňou nadšený, skôr zmätený; a vôbec ma nezaujíma, či niektorý z protagonistov bol, či nebol fašistom. Iný zaujímavý postreh: roky počúvam príležitostne na rôznych seminároch o Janomamoch ako prototypovom materiáli sociobiológov, a naraz zisťujem, že v našom česko-slovenskom priestore Chagnonovu knihu snáď nikto nečítal, ba ani ju nikto nemá.

Všetko, čo píšeš, ma vlastne napadlo tiež a naše referáty sú naozaj komplementárne. Viem, že takto sa „robí“ veda, a moja otázka sa týka jedine toho, či sa v istých oblastiach veda robiť , aj keby to šlo, alebo dokonca či sa v týchto oblastiach veda robiť .

  • Dojal ma ten dravý prístup amerického výskumu: vtrhnúť, natočiť, zaevidovať, zmiznúť, publikovať. Predstavoval som si pri čítaní nejakú horehronskú dedinku, ktorá má 150 obyvateľov, ako do nej odrazu vtrhne 50 ľudí, čo sa len ťažko dorozumejú slovensky. A teraz filmujú – a zábery nevyhnutne musia byť „akčné“, aby sa to zaplatilo (Tierney preliezol archívy a referuje o tom, čo bolo vystrihané – to si snáď nevymyslel, tie zábery si môže nájsť každý). Všade lezú, berú artefakty, obťažujú. To všetko za 10 dní, a potom idú inam. Neviem, ako by potom vyzerala reportáž o slovenskom ľude, hlavne keby šéfvýskumník prišiel už s hotovou teóriou, že sú to samí opilci týrajúci vlastné ženy. To je síce do istej miery pravda, ale ich život má ďalších 50 rozmerov. A pred 200 rokmi by sa iste podarilo natočiť aj krvavé scény medzi dvoma dedinami – pre hranice chotára, zabehnutý dobytok, kvôli dievčatám – alebo by sa bili len tak, z bujnosti. Prítomnosť vedcov a bonanzy, ktorú rozdávajú, je predsa vítanou zámienkou. A aby som Ťa chytil za slovo: keby sa bili, tak to do teórie krásne zapadá, a keby nie, aj to zapadá – do tej istej teórie. Vieš, vždy začnem byť podozrievavý, keď sa dočítam, že celá jedna generácia číta jedinú totemovú knihu a vďaka tomu pozná pravdu – a to bol asi prípad Chagnonovej knihy.
  • Tým sa dostávame ku „gumovosti“ teórie, o ktorej si napísal taký krásny odsek, že by hádam mohol byť aj mottom. Náčelník by mal podľa tejto teórie vraždiť a znásilňovať, ale keď je naopak mierumilovný, aj tak dobre. Čo s tým? Ak teória neplatí sama o sebe, ale treba vedieť o desiatkach najrôznejších kontextov obmedzujúcich jej platnosť, potom je možno lepšie hľadať inú, „context-free“ teóriu, nie? Do čerta so starým Popperom a jeho falzifikáciou, ide o zdravý rozum!
  • K epidémii: Tierney netvrdí, že výskumníci ju spôsobili úmyselne – ich príchod jednoducho koincidoval s prvým ochorením, to je všetko. Neurobili ale to, čo by urobil každý človek s elementárnou hygienickou gramotnosťou: nezostali sedieť pár týždňov v karanténe. Boli viazaní termínmi, peniazmi, a tak riskovali – cestovali celou oblasťou, jednou rukou očkovali a druhou rozsievali... Sme predsa občanmi najvyspelejšej krajiny, my si s tým poradíme. Vznikol chaos, v ktorom sa sami výskumníci ocitli na samom pokraji síl – a títo na smrť vyčerpaní ľudia „robili“ vedu.
  • Povýšenosť „ľudí, čo všetko vedia“ stojí i za sociálnym rozvratom v oblasti. Misionári tam pracovali celé desaťročia – Chagnon s nimi okamžite vyvolal konflikt – lebo on lepšie vie, ako na to. Misionári predsa nie sú vedci a niektorí sú dokonca katolíci! Opis toho, ako Chagnon organizoval konkurenčnú, len jemu podriadenú charitu, je dosť otrasný. Chagnon je dnes vo Venezuele persona non grata – a to nie kvôli Tierneymu.
  • Dosť ilustratívne sú úplne protirečivé Chagnonove a Lizotove opisy – sedeli pár kilometrov od seba; čo s tým? K tomu si sa naozaj mohol ako antropológ vyjadriť – tie práce predsa existujú a nevyrobil ich Tierney!
  • No, občianska vojna vo vede... Len v tom wilsonovskom variante, ktorý chce do vedy zahrnúť všetko poznanie. Kým berieme vedu ako nástroj ako sa vo svete vyznať, tak konkurenčné a navzájom sa vylučujúce teórie sú dobrá vec a nič sa nedeje. Ak toto je postmoderna, tak je to celkom dobre. Nemusí ísť o hranicu medzi humanistami a vedcami. Tomu klišé o „frontovej linii“ snáď neveríš ani sám. Na ktorú stranu fronty by si postavil napr. fyzika Heisenberga?
  • A ešte k tej oficiálnej reakcii vedcov: V Science písali, že AAA sa pokúsila zabrániť vydaniu knihy – čo je na Ameriku dosť silný tabak – a keď niečo napíšu v Science, tak to musí byť pravda.

Azda len toľko.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Sociologie
RUBRIKA: Diskuse

O autorovi

Anton Markoš

Doc. RNDr. Anton Markoš, CSc., (*1949) vystudoval Přírodovědeckou fakultu UK. Na katedře filozofie a dějin přírodních věd PřF UK se zabývá teoretickou biologií. Napsal knihy Povstávání živého tvaru (1997), Tajemství hladiny (2000), Berušky, andělé a stroje (spolu s J. Kelemenem, 2004), Život čmelákův (spolu s T. Daňkem, 2005), Staré pověsti (po)zemské (spolu s L. Hajnalem, 2007), Profil absolventa (2008), editoval sborníky Náhoda a nutnost (2008), monografii Markoš a spol.: Life as its own designer (Springer, 2009), Jazyková metafora živého (2010).
Markoš Anton

Doporučujeme

Se štírem na štíru

Se štírem na štíru

Daniel Frynta, Iveta Štolhoferová  |  4. 11. 2024
Člověk každý rok zabije kolem 80 milionů žraloků. Za stejnou dobu žraloci napadnou 80 lidí. Z tohoto srovnání je zřejmé, kdo by se měl koho bát,...
Ustrašená společnost

Ustrašená společnost uzamčeno

Jan Červenka  |  4. 11. 2024
Strach je přirozeným, evolucí vybroušeným obranným sebezáchovným mechanismem. Reagujeme jím na bezprostřední ohrožení, které nás připravuje buď na...
Mláďata na cizí účet

Mláďata na cizí účet uzamčeno

Martin Reichard  |  4. 11. 2024
Parazitismus je mezi živočichy jednou z hlavních strategií získávání zdrojů. Obvyklá představa parazitů jako malých organismů cizopasících na...