Aktuální číslo:

2019/12

Téma měsíce:

Odpady

Medzi domýšľavosťou a pokorou

Prípad totemovej knihy
 |  5. 10. 2002
 |  Vesmír 81, 553, 2002/10

Som rád, Peter, že si to napísal; keď slepý a hluchý referujú o návšteve tej istej opery, je lepšie prečítať si oba referáty. Ja nie som antropológ a nepoznám celé pozadie aféry, zato som čítal inkriminovanú knihu, v Tvojom prípade je to naopak. Môj postoj k sociobiológii je – možno Ťa to prekvapí – neutrálny. Rok som sledoval janomamskú polemiku a navrhoval som miestnym odborníkom, že by sa mali vyjadriť – a nič. A tak som si knihu kúpil, prečítal a referoval o svojich dojmoch. Nemyslím si, že by som bol ňou nadšený, skôr zmätený; a vôbec ma nezaujíma, či niektorý z protagonistov bol, či nebol fašistom. Iný zaujímavý postreh: roky počúvam príležitostne na rôznych seminároch o Janomamoch ako prototypovom materiáli sociobiológov, a naraz zisťujem, že v našom česko-slovenskom priestore Chagnonovu knihu snáď nikto nečítal, ba ani ju nikto nemá.

Všetko, čo píšeš, ma vlastne napadlo tiež a naše referáty sú naozaj komplementárne. Viem, že takto sa „robí“ veda, a moja otázka sa týka jedine toho, či sa v istých oblastiach veda robiť , aj keby to šlo, alebo dokonca či sa v týchto oblastiach veda robiť .

  • Dojal ma ten dravý prístup amerického výskumu: vtrhnúť, natočiť, zaevidovať, zmiznúť, publikovať. Predstavoval som si pri čítaní nejakú horehronskú dedinku, ktorá má 150 obyvateľov, ako do nej odrazu vtrhne 50 ľudí, čo sa len ťažko dorozumejú slovensky. A teraz filmujú – a zábery nevyhnutne musia byť „akčné“, aby sa to zaplatilo (Tierney preliezol archívy a referuje o tom, čo bolo vystrihané – to si snáď nevymyslel, tie zábery si môže nájsť každý). Všade lezú, berú artefakty, obťažujú. To všetko za 10 dní, a potom idú inam. Neviem, ako by potom vyzerala reportáž o slovenskom ľude, hlavne keby šéfvýskumník prišiel už s hotovou teóriou, že sú to samí opilci týrajúci vlastné ženy. To je síce do istej miery pravda, ale ich život má ďalších 50 rozmerov. A pred 200 rokmi by sa iste podarilo natočiť aj krvavé scény medzi dvoma dedinami – pre hranice chotára, zabehnutý dobytok, kvôli dievčatám – alebo by sa bili len tak, z bujnosti. Prítomnosť vedcov a bonanzy, ktorú rozdávajú, je predsa vítanou zámienkou. A aby som Ťa chytil za slovo: keby sa bili, tak to do teórie krásne zapadá, a keby nie, aj to zapadá – do tej istej teórie. Vieš, vždy začnem byť podozrievavý, keď sa dočítam, že celá jedna generácia číta jedinú totemovú knihu a vďaka tomu pozná pravdu – a to bol asi prípad Chagnonovej knihy.
  • Tým sa dostávame ku „gumovosti“ teórie, o ktorej si napísal taký krásny odsek, že by hádam mohol byť aj mottom. Náčelník by mal podľa tejto teórie vraždiť a znásilňovať, ale keď je naopak mierumilovný, aj tak dobre. Čo s tým? Ak teória neplatí sama o sebe, ale treba vedieť o desiatkach najrôznejších kontextov obmedzujúcich jej platnosť, potom je možno lepšie hľadať inú, „context-free“ teóriu, nie? Do čerta so starým Popperom a jeho falzifikáciou, ide o zdravý rozum!
  • K epidémii: Tierney netvrdí, že výskumníci ju spôsobili úmyselne – ich príchod jednoducho koincidoval s prvým ochorením, to je všetko. Neurobili ale to, čo by urobil každý človek s elementárnou hygienickou gramotnosťou: nezostali sedieť pár týždňov v karanténe. Boli viazaní termínmi, peniazmi, a tak riskovali – cestovali celou oblasťou, jednou rukou očkovali a druhou rozsievali... Sme predsa občanmi najvyspelejšej krajiny, my si s tým poradíme. Vznikol chaos, v ktorom sa sami výskumníci ocitli na samom pokraji síl – a títo na smrť vyčerpaní ľudia „robili“ vedu.
  • Povýšenosť „ľudí, čo všetko vedia“ stojí i za sociálnym rozvratom v oblasti. Misionári tam pracovali celé desaťročia – Chagnon s nimi okamžite vyvolal konflikt – lebo on lepšie vie, ako na to. Misionári predsa nie sú vedci a niektorí sú dokonca katolíci! Opis toho, ako Chagnon organizoval konkurenčnú, len jemu podriadenú charitu, je dosť otrasný. Chagnon je dnes vo Venezuele persona non grata – a to nie kvôli Tierneymu.
  • Dosť ilustratívne sú úplne protirečivé Chagnonove a Lizotove opisy – sedeli pár kilometrov od seba; čo s tým? K tomu si sa naozaj mohol ako antropológ vyjadriť – tie práce predsa existujú a nevyrobil ich Tierney!
  • No, občianska vojna vo vede... Len v tom wilsonovskom variante, ktorý chce do vedy zahrnúť všetko poznanie. Kým berieme vedu ako nástroj ako sa vo svete vyznať, tak konkurenčné a navzájom sa vylučujúce teórie sú dobrá vec a nič sa nedeje. Ak toto je postmoderna, tak je to celkom dobre. Nemusí ísť o hranicu medzi humanistami a vedcami. Tomu klišé o „frontovej linii“ snáď neveríš ani sám. Na ktorú stranu fronty by si postavil napr. fyzika Heisenberga?
  • A ešte k tej oficiálnej reakcii vedcov: V Science písali, že AAA sa pokúsila zabrániť vydaniu knihy – čo je na Ameriku dosť silný tabak – a keď niečo napíšu v Science, tak to musí byť pravda.

Azda len toľko.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Sociologie
RUBRIKA: Diskuse

O autorovi

Anton Markoš

Doc. RNDr. Anton Markoš, CSc., (*1949) vystudoval Přírodovědeckou fakultu UK. Na katedře filozofie a dějin přírodních věd PřF UK se zabývá teoretickou biologií. Napsal knihy Povstávání živého tvaru (1997), Tajemství hladiny (2000), Berušky, andělé a stroje (spolu s J. Kelemenem, 2004), Život čmelákův (spolu s T. Daňkem, 2005), Staré pověsti (po)zemské (spolu s L. Hajnalem, 2007), Profil absolventa (2008), editoval sborníky Náhoda a nutnost (2008), monografii Markoš a spol.: Life as its own designer (Springer, 2009), Jazyková metafora živého (2010).
Markoš Anton

Doporučujeme

Recyklace plastového odpadu

Recyklace plastového odpadu

Zdeněk Kruliš  |  9. 12. 2019
Plastové odpady a jejich neblahý vliv na životní prostředí jsou poslední dobou námětem mnoha populárních i populárně- -naučných článků tištěných i...
Odpad, nebo surovina?

Odpad, nebo surovina?

Vladimír Wagner  |  9. 12. 2019
Pokud se ukáže hrozba rostoucí koncentrace CO2 pro vývoj klimatu opravdu tak veliká, jak předpokládají některé scénáře, bude třeba zrychlit cestu...
Modré moře pod blankytnou oblohou

Modré moře pod blankytnou oblohou

Jaromír Plášek  |  9. 12. 2019
Při pohledu na blankytnou oblohu si většina čtenářů určitě vzpomene, že za její barvu může jakýsi Rayleighův rozptyl slunečního světla. V případě...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné