Najstaršia vzorka HIV jednoznačne potvrdená

Prvé zmienky o AIDS pochádzajú zo začiatku osemdesiatych rokov. Vírus HIV, ktorý spôsobuje túto nebezpečnú chorobu, bol izolovaný a charakterizovaný v roku 1983. Nasledujúce obdobie prinieslo mnohé štúdie, ktoré z rôznych pohľadov popisovali a objasňovali AIDS a jeho vírusového pôvodcu.

Z času na čas sa v odbornej literatúre objavili zmienky, že vírus HIV sa vyskytoval v ľudskej populácii ešte pred jeho objavom v osemdesiatych rokoch. Britskí odborníci už v roku 1983 analyzovali klinické vzorky námorníka z Manchesteru, ktorý zomrel v roku 1959 na ochorenie s príznakmi podobnými príznakom AIDS, a dospeli k záveru, že bol zrejme infikovaný vírusom HIV. Táto správa bola neskôr spochybnená podozrením, že vzorka bola kontaminovaná počas analýzy v laboratóriu. Analýza vzoriek odobratých z členov nórskej rodiny v sedemdesiatych rokoch tiež naznačovala možný výskyt HIV u ľudí ešte pred rokom 1971.

V roku 1986 americký virológ André Nahmias analyzoval asi 1200 vzoriek krvnej plazmy Afričanov. V jednej vzorke, pochádzajúcej z muža žijúceho v roku 1959 v Léopoldville v Belgickom Kongu (dnes Kinshasa, hlavné mesto Zairu), zistil prítomnosť špecifických protilátok proti HIV. Túto vzorku starostlivo uskladnil a poskytol ju na ďalšiu analýzu až nedávno. Americkí odborníci z Rockefellerovej univerzity analyzovali vzácnu vzorku pomocou moderných metód molekulovej biológie. Podarilo sa im namnožiť fragmenty vírusového genómu na dostatočné množstvo, aby bolo možné prečítať časť genetickej informácie, ktorá je v nich uložená. Genetická informácia tejto vzorky bola porovnaná so vzorkami súčasných vírusových kmeňov. Analýzy ukázali odlišnosť medzi súčasnými vzorkami HIV a vzorkou z roku 1959 (označovanou ZR 59), znamená to, že ZR 59 je v súčasnosti najstaršou potvrdenou vzorkou HIV. Zložitejšie počítačové analýzy odkryli, že ZR 59 je vývojový predchodca niektorých súčasných podtypov HIV (Nature 391, 594-597, 1998). Aj keď skonštruovaný vývojový strom nezodpovedal otázku, odkiaľ HIV pochádza, ukázal, že vírus sa začal v ľudskej populácii šíriť len krátko pred rokom 1959.

Zaujímavá vírusová vzorka ZR 59 poskytla nielen poznatky o pôvode vírusu HIV, ale môže pomôcť aj pri príprave novej, účinnejšej vakcíny proti nemu. Hlavnou prekážkou pri príprave takýchto vakcín je veľká genetická variabilnosť HIV. Pretože teraz poznáme genetickú variabilnosť nielen súčasných, ale aj jedného z najstarších vírusových kmeňov, vedci dokážu presnejšie určiť, ako rýchlo sa mení genetická štruktúra vírusu. Pri navrhovaní nových vakcín možno dnes vziať do úvahy širšie spektrum nielen predpokladanej, ale aj reálnej variability vírusových kmeňov. Zvyšuje sa tým šanca, že nové vakcíny môžu pokryť viaceré neustále vznikajúce nové kmene HIV, a tak účinnejšie chrániť ľudí pred šírením AIDS.