Aktuální číslo:

2019/4

Téma měsíce:

Krajina

Izolovaný je gén rakoviny prsníka

 |  5. 8. 1995
 |  Vesmír 74, 445, 1995/8

BRCA1 (z angl. breast cancer, rakovina prsníka) je skratka názvu génu, ktorého mutácia zapríčiňuje predispozíciu k jednej forme rakoviny prsníka a vaječníkov. Táto konkrétna forma reprezentuje asi 5 % všetkých prípadov rakoviny prsníka, avšak až 20 – 30 % tých prípadov, u ktorých sa toto ochorenie prejaví pred tridsiatkou. Odhaduje sa, že vyše pol milióna žien v USA – a mnoho miliónov v celosvetovom meradle – má gén BRCA1 zmutovaný, no iba u cca 80 % z nich sa ochorenie skutočne vyvinie. Zvyšných cca 20 % nositeliek mutácie zostáva zdravých až do vysokého veku a bude nepochybne veľmi zaujímavé zistiť, čo ich chráni pred vznikom nádoru, ku ktorému majú takú významnú genetickú predispozíciu. Nedávno bol identifikovaný ďalší gén s podobnými vlastnosťami – BRCA2 – ten však nie je zatiaľ dostatočne preštudovaný.

Gén BRCA1 sa podarilo zmapovať – t.j. nájsť jeho polohu na chromozóme – už r. 1990, keď skupina Mary-Claire Kingovej z Kalifornskej univerzity v Berkeley zistila, že gén leží na dlhom ramienku chromozómu č. 17. V septembri 1994 ohlásil tým takmer päťdesiatich amerických molekulárnych genetikov, vedený Markom Skolnickom z University of Utah, úspešnú izoláciu tohto génu. BRCA1 patrí medzi najdlhšie doteraz izolované gény. Tvorí ho asi sto tisíc bázových párov a obsahuje 21 samostatných kódujúcich úsekov (exónov).

Tento gén patrí s najväčšou pravdepodobnosťou do skupiny tzv. tumor supresívnych génov (v staršej terminológii sa im hovorilo antionkogény) a jeho normálnou úlohou je spolupôsobiť pri regulácii rastu a delenia buniek. Ak ho mutácia vyradí z činnosti, nastáva nekontrolované bunkové delenie, ústiace do vzniku nádoru. Pravda, presnú úlohu BRCA1 v procese kontroly bunkového rastu a delenia zatiaľ nepoznáme, a práve preto je mimoriadne významné, že gén bol izolovaný a je prístupný detailnému štúdiu. Niekoľko významných výsledkov takéhoto štúdia je k dispozícii už dnes. Podarilo sa napríklad detegovať viacero špecifických mutácií génu BRCA1, ktoré sa dajú pomerne jednoduchým spôsobom identifikovať v DNA pacientiek, ale aj ich zdravých (ale ohrozených) príbuzných. Už sa začínajú objavovať úvahy o možnostiach vypracovať rutinný diagnostický test, založený na analýze DNA, ktorý by sa dal použiť pre účely populačného skríningu. Americké národné centrum pre výskum ľudského genómu poskytlo r. 1994 na vypracovanie takéhoto testu granty v objeme niekoľkých miliónov dolárov. Jednako, mnohí odborníci varujú pred prípadným unáhleným zavedením takéhoto skríningu do praxe.

Izolácia génu BRCA1 prišla necelý rok po podobne významnom úspechu – izolácii génu, ktorého mutácie sú zodpovedné za približne 10 – 15 % prípadov rakoviny hrubého čreva. Projekt štúdia ľudského genómu priniesol prvé naozaj významné plody. Nové ľudské gény sa síce dnes izolujú a charakterizujú v molekulárno-genetických laboratóriách takmer ako na bežiacom páse, ale väčšina z nich zapríčiňuje zriedkavé genetické ochorenia, ohrozujúce nepatrný zlomok populácie. Rakovina prsníka a rakovina hrubého čreva však patria medzi najčastejšie príčiny smrti v celosvetovom meradle. Rakovina prsníka zapríčinená mutáciou v géne BRCA1 je vlastne celosvetovo najčastejším závažným genetickým ochorením – a to napriek skutočnosti, že len cca 5 % prípadov možno pripísať na vrub mutácie tohto génu, zvyšných 95 % má inú etiológiu. Pri rakovine hrubého čreva je situácia podobná.

Prevláda názor, že izolovanie zodpovedných génov je kľúčovým krokom v úsilí o vypracovanie účinných diagnostických, preventívnych, a azda aj terapeutických prístupov pri týchto ochoreniach. Pravda, aj kľúčový krok je iba prvý krok, a ťažko dnes odhadnúť, koľko ďalších je ešte pred nami. Jedno je však nesporné: otvoril sa nový a nádejný smer vo výskume nádorových ochorení.

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Genetika

O autorovi

Vladimír Ferák

Doc. RNDr. Vladimír Ferák (*1938) študoval biológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v súčasnosti pôsobí na Katedre molekulárnej biológie. Zaoberá sa molekulárnou genetikou človeka.

Doporučujeme

První obraz horizontu

První obraz horizontu

Michal Bursa  |  18. 4. 2019
Snímek černé díry v galaxii M87 obletěl svět druhou dubnovou středu. Obrázku oranžového prstence se v komentářích na sociálních sítích začalo...
Pocit, že se opakují hloupé chyby stále dokolečka...

Pocit, že se opakují hloupé chyby stále dokolečka...

Znáte to – útrpná procházka po suburbii města, snaha dostat se do volné krajiny dlouho nevychází, sériové řadovky se dál a dál kroutí nesmyslnými...
Přehlížená proměna zemědělství

Přehlížená proměna zemědělství

Jakub Hruška  |  1. 4. 2019
Při debatách o naší krajině se často zmiňuje problém její struktury ve smyslu úbytku krajinných prvků – mezí, polních cest, malých vodotečí či...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné