Dosť dobrý sex pre budúce tisícročie

Úprimne ma prekvapila exaltovaná reakcia Ing. V. Krčméryho, DrSc., ktorý žiaľ mohol nadobudnúť dojem, že moja esej je založená na jeho citáciách. Toto nedorozumenie som nemohol ovplyvniť, keď zrejme pre nedostatok miesta redakcia zaradila jediný prameň citácií (hoci ich je v pôvodnom texte osemnásť) a to práve Ing. Krčméryho, ktorý bol v poradí prvý. Musím však zdôrazniť, že ani jedna z citácií článku Ing. Krčméryho neuvádza pôvodnú myšlienku, ale fakty notoricky známe (o „sociálnom rodičovstve“ písal A. Toffler už v roku 1977). Že som citoval práve jeho článok je logické, pretože som sa tam pred 8-mymi rokmi s týmito informáciami stretol po prvý krát (A. Toffler bol vtedy u nás nedostupný). K citáciám ma teda neviedla nevyhnutnosť, ale korektnosť. Z reakcie Ing. Krčméryho mám však skôr dojem akoby nám (či sebe?) chcel čosi dodatočne dokazovať. Má zjavne pocit, že sa ocitol v zlej (mojej?) spoločnosti a podsúva mi nesprávne (ne – „hebrejsko-kresťanské“?) úmysly. Zaujala ma táto apriórna predpojatosť a tak som sa k pôvodnému článku p. Krčméryho vrátil, aby som v ňom dodatečne objavil čosi, čo iste zaujme aj čitateľov Vesmíru, cit.: „Nikdy sme dosiaľ nemali takú moc. Sme schopní meniť samotný život. Nepoznáme podstatnejšiu a závažnejšiu schopnosť človeka, vrátane manipulácie s jadrovým silami. Smerujeme k technologickej kontrole nad biologickou evolúciou... pri fertilizácii in vitro nejde o žart. Je to moc kontroly nad reprodukciou. Tieto technológie nás postupne vedú k hraniciam enormnej moci ovládať počiatky ľudského života... Už samotný fakt tejto moci a týchto možností zmení asi náš základný postoj k zárodku, k dieťaťu, k rodičovstvu a ešte hĺbšie – k ľudskému životu!“. Pevne verím, že nielen na mňa pôsobia tieto slová akoby bol Ing. Krčméry v čase písania článku priam opojený slovom „moc“ (v r. 1986 sa ešte socialistická moc nad prírodou zdala doživotným ideálom). Dnes sa však nosí iná vesta a Ing. Krčméry ju (viď Vesmír 72, 664, 1993/12) ochotne ponúka, cit.: „Nastoľuje sa tu problém, že zmizne fakt či pojem narodenia človeka, nehľadiac na právne dôsledky (odkedy je človek človekom?). Tak by zaniklo nielen materstvo – základný kameň rodiny, ba celej kresťansko-hebrejskej civilizácie, ale zanikol by aj fakt narodenia atď... Pokladáme to za hrubé narušenie dôstojnosti človeka... Tieto neprirodzené a teda zväčšia neetické praktiky manipulácií s počatím, vynosením a narodením... treba čo najrozhodnejšie odsúdiť...“. Porovnanie vlastných výrokov Ing. Krčméryho nepotrebuje komentár.

K ostatnému len stručne. Zlé úmysly, či propagáciu „perverzít“ mi môže ktosi podsúvať naozaj len pri „nepozornom čítaní“. Domnievam sa, že apelatívnosť tejto eseje naznačuje fakt, že po prečítaní anglickej verzie Mr. H. Husock, riaditeľ Case Program na Harvardskej Univerzite, prejavil ochotu doporučiť skrátenú verziu ako editorial pre Wall Street Journal. Možno sa zmienené noviny s medzinárodnou reputáciou budú zdať Ing. Krčmérymu málo vedecké, ale ja túto ponuku považujem za istú formu uznania serióznosti textu publikovaného vo Vesmíre č. 8/1993.

Rešpektujem však názor Ing. Krčméryho a z prípadných zahraničných vydaní tejto eseje samozrejme vyradím jeho citácie a z pochopiteľných dôvodov sa im dôsledne vyhnem aj v budúcnosti.