Rakovina a stav duše

Mnohí sme sa s tým stretli: muž žijúci v šťastnom manželstve náhle ovdovie, stratí záujem o život a po roku zomiera na leukémiu. Alebo intelektuál, vykádrovaný po sovietskej okupácii, zbavený možnosti publikovať alebo pracovať vo svojom laboratóriu, v krátkej dobe zomiera na infarkt myokardu. Prudký nárast predčasných úmrtí na nádorové a kardiovaskulárne ochorenia, ku ktorému došlo od začiatku 70-tich rokov v tzv. socialistických štátoch strednej Európy (obrázek), možno ťažko vysvetliť iba znečisteným životným prostredím, vysokou spotrebou cigariet či nevyváženou stravou. V susediacich či blízkych krajinách s demokratickým štátnym zriadením (Rakúsko, západné Nemecko, Švajčiarsko) k takémuto javu nedošlo. Vzniká otázka, či sa na prudkom náraste nádorových ochorení nepodielal aj zlý psychický stav občanov, ktorí žili dlhú dobu pod tlakom totalitnej vládnej moci.

Medzi odborníkmi začína prevládať názor, že psychosociálne záťaže môžu mať u disponovaných jedincov významný podiel v multifaktoriálnej etiológii nádorového ochorenia. Fašistický a komunistický systém, ktorý vyše pol storočia ovládal i veľkú časť Európy, silne zasiahol psychiku obyvateľstva. Rozpad mravných noriem, pocit neslobody, strach, pretvárka, strata perspektív a permanentné stresy vyvolali u veľkej časti občanov symptómy tenzie, anxiozitu, frustráciu a depresiu. Viacerí západní autori vychádzajúci z anamnestických údajov a psychologických vyšetrení onkologických pacientov vytvorili pojem tzv. rakovinovej osobnosti, C(cancer)- personality, ktorej vlastnosti nápadne pripomínajú psychiku mnohých občanov krajín reálneho socializmu: Takáto osobnosť je utlmená, striktne dodržiava normy a predpisy, za fasádou zdanlivého kľudu skrýva napätie a úzkosť, potláča emócie, je obsedantná a silne depresívna.

Nie je jednoduché podať presvedčivý dôkaz o účasti depresívnych stavov pri vzniku nádorového ochorenia. Existujú desiatky retrospektívnych epidemiologických štúdií, podľa ktorých onkologickí pacienti udávajú častý výskyt depresívnych nálad ešte pred vypuknutím choroby. Tieto štúdie však nemajú silnú výpovednú hodnotu, pretože nie sú schopné odlíšiť príčinu a následok. Možno očakávať, že pacient s diagnostikovanou rakovinou bude depresívny a že pocit depresie bude prenášať aj do minulosti, do obdobia pred vypuknutím nádorového ochorenia. Cennejšie sú prospektívne štúdie, ktoré vychádzajú z vyšetrenia zdravých osôb a následného sledovania výskytu onkologického či iného ochorenia. Takéto štúdie sú extrémne náročné, pretože vyžadujú vyšetrenie tisícok osôb zložitými psychologickými testami a dlhoročné následné sledovanie ich zdravotného stavu. Doteraz bolo publikovaných iba niekoľko štúdií tohto druhu. Jedna z nich (Western Electric Study) na základe psychologického vyšetrenia vyše 2 000 mužov a ich následného 20ročného sledovania dochádza k záveru, že psychická depresia je významným rizikovým faktorom ako pre výskyt, tak aj pre mortalitu zapríčinenú nádorovým ochorením. Daľšie dve veľké americké štúdie (Alameda County Study, First National Health and Nutrition Examination Survey) však takýto vzťah nenašli.

V ekologicky čistej oblasti štátu Maryland psychologicky vyšetrili 2264 dospelých osôb, ktoré potom sledovali 12 rokov ¹⁾. Ukázalo sa, že u nefajčiarov depresie nezvyšovali výskyt rakoviny. U fajčiarov však zistili zreteľný vzťah medzi depresiou a výskytom rakoviny, ktorý bol závislý na množstve vyfajčaných cigariet (obrázek). U depresívnych osôb s dennou spotrebou nad 25 cigariet bolo riziko vzniku všetkých druhov rakoviny 4,5násobne vyššie ako u nefajčiarov a podstatne vyššie ako u fajčiarov, ktorí nemali depresívne stavy. Je možné, že u týchto osôb sa ku dvom rizikovým faktorom, k depresii a fajčeniu, pridal ešte tretí – nevyvážená výživa, pretože je pravdepodobné, že silný fajčiar s depresívnymi náladami nebude mať zmysel pre zdravú skladbu stravy. Mnoho epidemiologických štúdií dokazuje, že riziko nádorového, ale tiež kardiovaskulárneho ochorenia prudko stúpa, ak na jedinca pôsobí súčasne niekoľko rizikových faktorov.

Za hlavné symptómy depresie sa pokladajú pocity viny, beznádeje, bezmocnosti, odovzdanosti, psychomotorická retardácia a poruchy spánku. Tieto zložité psychické stavy je takmer nemožné modelovať u pokusných zvierat. U laboratorných zvierat sú však detailne zmapované biochemické, hormonálne a imunologiocké zmeny vyvolané pôsobením stresu (Vesmír 73, 256, 1994/5). Zdá sa, že stavy depresie, stres a emočné záťaže majú mnohé spoločné následky, napr. zvýšenú tvorbu a vyplavovanie kortikoidných hormónov s následným potlačením imunitných obranných reakcií.

Imunitný systém má kľúčovú úlohu v sebaobrane ľudského tela pred rakovinou. Už takmer sto rokov je známe, že u niektorých pacientov dochádza k spontánnemu ústupu rakoviny. K takémuto samovoľnému vyliečeniu dochádza často po prekonaní bakteriálnej nákazy. Tento zaujímavý jav viedol k objavu tumor nekrotizujúceho faktoru (TNF = tumor necrosis factor), ktorý má schopnosť likvidovať niektoré druhy nádorov ²⁾. TNF patrí do skupiny cytokinov, polypeptidových mediátorov, ktoré regulujú medzibunkové komunikácie a interakcie. Medzi cytokíny patria aj interferóny a interleukíny, ktoré pôsobia s TNF synergicky. Poskytujú ochranným bunkám imunitného systému informáciu, ktorá ich usmerňuje do oblasti ohrozenej rakovinou.

Veľmi dôležitou súčasťou ochranného systému sú prirodzené zabíjače (NK bunky = natural killer cells), ktorých funkciou je vyhľadávať a ničiť bunky vlastného tela, ktoré sa zvrhli na nádorové ³⁾. NK bunky presne rozoznávajú svoj cieľ, pevne sa naviažu na nádorovú bunku a zvláštnym spôsobom ju usmrtia (obrázek). NK bunky naviazané na nádorovú bunku začnú „ostrelovať“ jej membránu špeciálnou ničivou bielkovinou nazývanou perforín, ktorá prederaví vonkajšiu membránu nádorovej bunky a vytvorí v nej kanáliky. Narušenie celistvosti bunkovej steny zapríčiní v krátkom intervale niekoľkých minút smrť nádorovej bunky. Niektoré z vyššie popísaných cytokínov stimulujú tvorbu smrtiacej bielkoviny – perforínu.

Takáto obdivuhodná súhra ochranných imunitných systémov je ohrozená stresmi, silnými emočnými záťažami a depresívnymi stavmi ⁴⁾. Ťažké emočné záťaže vedú u ľudí k potlačeniu imunitných odpovedí, napr. ku zníženiu počtu T-buniek, ktorých podiel na imunitnej obrannej reakcii je kľúčový. U pokusných zvierat vyvoláva stres pokles sekrécie interleukínu-2 a dokonca aj výrazné zníženie aktivity protinádorových prirodzených zabíjačov s následným prudkým rozšírením metastáz. V tejto oblasti sa veľmi intenzívne pracuje a je možné, že v dohľadnej dobe molekulárna biológia prinesie presvedčivé dôkazy o úlohe psychosociálnych záťaží v patogenéze nádorového ochorenia.