Tropické vtáky sú farebnejšie

Neobyčajná farebnosť operenia niektorých tropických vtákov vyráža dych nejednému našincovi a neunikla ani pozornosti takých prírodovedných velikánov, ako bol A. von Humboldt, Ch. Darwin či E. Wallace. Existuje nejaký univerzálny vzor farebnosti vtákov a čo o tomto fenoméne vlastne vieme? Stále pomerne málo. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že operenie tropických vtákov je podstatne farebnejšie než vtákov z iných regiónov. Predchádzajúce štúdie ale nepriniesli na to jednoznačnú odpoveď, pretože z praktických dôvodov pracovali so subjektívnymi, a často dosť ťažkopádnymi mierami farebnosti, alebo sa zameriavali len na malú časť globálnej diverzity vtákov. Okrem toho, prvoplánová odpoveď ignoruje fakt, že nemalú časť tropickej diverzity vtákov tvoria druhy označované v ornitologickom žargóne „UHP“ (univerzálne hnedé vtáky).

S možným vysvetlením prišli autori nedávnej rozsiahlej štúdie, zameranej na mieru farebnosti operenia vtákov zo skupiny spevavcov (Passeriformes). Spevavce s viac než 6 tisíc druhmi predstavujú najväčšiu radiáciu súčasných vtákov. Vedci sa najskôr zamerali na 24 tisíc múzejných exponátov (4500 druhov) spevavcov oboch pohlaví. Každý exemplár odfotografovali z troch pohľadov (zvrchu, zospodu a zboku) vo farebnom spektre viditeľnom pre človeka a ultrafialovom spektre viditeľnom pre vtáky. Potom pomocou strojového učenia stanovili typ farby pre 1500 bodov (pixelov) na tele vtáka. Farebnosť vypočítali ako celkovú diverzitu farieb na operení jedincov každého druhu. Z výsledkov vyplynulo, že tropické spoločenstvá spevavcov, ako aj jednotlivé tropické druhy, sú v priemere skutočne farebnejšie než spoločenstvá a druhy z ostatných oblastí. Autori sa potom pokúsili dešifrovať klimatické a biologické faktory, ktoré by tento silný latitudinálny vzor mohli vysvetľovať. Farebnosť spevavcov oboch pohlaví narastala so zvyšujúcou sa produktivitou prostredia a zrážkami, výskytom v lesnatých habitatoch, plodožravosťou, telesnou veľkosťou (menšie druhy sú fádnejšie) a celkovou druhovou diverzitou vtákov, s ktorými každý druh koexistuje. Farebnejšie operenie majú aj samce druhov s vyššou mierou dichromatizmu (t. j. medzipohlavných rozdielov v sfarbení) a samice nemigrujúcich druhov. Vysvetlení pozorovaných vzťahov je mnoho. Pestrá farebnosť môže byť pre vtáky výhodná v lesnom prostredí, pretože tam zvyšuje farebnú nápadnosť druhu. Farebná rôznorodosť môže uľahčovať aj druhové rozpoznávanie v druhovo bohatých (predovšetkým tropických) spoločenstvách. Výzvou do budúcnosti ostáva zistiť, či a do akej miery platia tieto pravidlá aj pre ostatné skupiny organizmov vrátane rastlín, rýb či hmyzu.

Tropičtí ptáci jsou opravdu barevnější. Například tangara jižní (Anisognathus somptuosus, na snímku vpravo) je pestřejší než její příbuzní z mírného pásu. I v tropech však žije mnoho druhů, které bez výhrad snesou slangové ornitologické označení UH P – univerzální hnědý pták – podobně jako třeba tyranovec tropický (Contopus cinereus, na snímku vlevo). Snímek tangary vznikl v Montezumě v národním parku Tatamá v Kolumbii, obrázek tyranovce pochází z Caño Negro v provincii Alajuela v KostariceSnímek Tomáš Grim, tomasgrim.com

Cooney C. R. et al.: Nature Ecology & Evolution, 2022, DOI: 10.1038/s41559-022-01714-1