Aktuální číslo:

2026/5

Téma měsíce:

Vlákno

Obálka čísla

Eukaryoty nepotrebovali na svoj vznik kyslík

 |  11. 7. 2022
 |  Vesmír 101, 418, 2022/7

Podľa endosymbiotickej teórie vznikli eukaryotické bunky spojením viacerých prokaryotických organizmov v procese nazvanom eukaryogenéza. Mitochondrie obsahujú vlastnú DNA, čo nepochybne svedčí o ich bakteriálnom pôvode. Vznik mitochondrií ako bunkových organel sa dával do súvislosti s okysličovaním atmosféry Zeme v priebehu proterozoika. Podľa pôvodnej hypotézy mala byť totiž predkom mitochondrií aeróbna baktéria. Permanentné zvýšenie obsahu kyslíka v atmosfére nad stopovú úroveň nastalo zhruba pred 2,2 miliardami rokov, avšak rozsiahle hlbokomorské oblasti ostali anoxické až do obdobia pred približne 500 miliónmi rokov. Je však zvláštne, že nie sú žiadne dôkazy, či už vo forme fosílií, alebo údajov z molekulárnych hodín, svedčiace o tom, že by mitochondrie vznikli v časovom rámci týchto dvoch veľkých okysličovacích udalostí.

Objav takzvaných asgardských archeónov v roku 2015 podporil alternatívnu hypotézu, že rané eukaryoty boli v skutočnosti anaeróbne. Prvé eukaryotické organizmy s vysokou mierou pravdepodobnosti vznikli práve spojením archeónov a baktérií. Asgardské archeóny obývajú anoxické oceánske sedimenty a sú príbuzné skôr s eukaryotami, než s inými archeónmi. Asgardy žijú syntroficky s bakteriálnymi symbiontmi, čo môže predstavovať podobnú situáciu, aká viedla pred takmer 2 miliardami rokov k vzniku prvých eukaryotov.

Aktuálne poznatky z biológie a geológie spojil a spracoval tím vedcov v novej prehľadovej štúdii, ktorej závery jednoznačne podporujú model eukaryogenézy v anoxických podmienkach. Predovšetkým objav a kultivácia asgardských archeónov poskytli silné dôkazy v prospech hypotézy, že eukaryogenéza započala syntroficky medzi hostiteľským archeónom a symbiotickou baktériou z triedy Alphaproteobacteria. Oba (pôvodne samostatné) organizmy pritom existovali v prostredí bez kyslíka. Obligátny život v okysličenej atmosfére musel teda vzniknúť až druhotne. Je to vcelku paradoxné, keď si uvedomíme, že spoločný predok všetkých rastlín, živočíchov či húb vznikol v anoxickom prostredí, čiže v podmienkach, v ktorých prevažná väčšina súčasných eukaryotov nedokáže prežiť.

Mills D. B. et al.: Nature Ecology & Evolution, 2022, DOI: 10.1038/s41559-022-01733-y

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Mikrobiologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Marek Dzurenko

Ing. Marek Dzurenko, Ph.D., (*1988) vyštudoval ekológiu a ochranu biodiverzity na FEE Technickej univerzity vo Zvolene. Počas doktorandského štúdia na ÚEL SAV sa venoval problematike inváznych druhov hmyzu na drevinách. V súčasnosti pôsobí na Lesníckej fakulte TUZVO, kde vyučuje lesnícku entomológiu. V rámci výskumnej činnosti sa zaoberá najmä ekológiou ambróziových chrobákov. Vo voľnom čase píše populárno-vedecké články o zoológii, paleontológii či astronómii.
Dzurenko Marek

Doporučujeme

Příliš otevřené dveře

Příliš otevřené dveře

Jan Vevera  |  1. 6. 2026
Psychiatrie byla kdysi kritizována za to, že zavírá své dveře, a s nimi i pacienty za zdmi léčeben. Dnes čelí jinému problému – její dveře jsou...
Tranzistor na bázi bismutu

Tranzistor na bázi bismutu uzamčeno

Lukáš Tabery  |  1. 6. 2026
Cesta od třídimenzionálního planárního tranzistoru k dvoudimenzionálnímu a odtud zpět do tří dimenzí – k integraci M3D. Narůstající závislost...
Život na hraně

Život na hraně uzamčeno

Jan Černý  |  1. 6. 2026
Zvládnou přežít globální zalednění, masivní vulkanismus nebo změnu složení atmosféry. Odolným formám života se daří uspět většinou díky značné...