Výskyt rakoviny pri cicavcoch

Keď začujeme slovo rakovina, väčšinou si predstavíme nejakého neboráka nášho vlastného druhu. Toto nepríjemné ochorenie pritom prerastá celým evolučným stromom živočíchov vrátane ostatných druhov cicavcov. Do akej miery trpia rakovinou jednotlivé živočíšne druhy zatiaľ príliš nepoznáme. Nie je to až také prekvapujúce, pretože, na rozdiel od človeka, divo žijúci živočích postihnutý touto chorobou zvyčajne skončí ako potrava predátora, alebo uhynie niekde v ústraní. Výskyt rakoviny sa pravdepodobne zvyšuje so stúpajúcim počtom buniek v tele živočícha – ochorenie je mutačného pôvodu a mutácie sa zvyčajne objavujú počas bunkového delenia. Takisto by mala pravdepodobnosť výskytu stúpať napríklad s vyššou predpokladanou dĺžkou života živočícha alebo s jeho veľkosťou, pretože oba faktory pozitívne korelujú s celkovým počtom bunkových delení. Toto skutočne často platí v rámci jedného druhu (napr. staršie jedince majú vyššiu šancu, že sa u nich rakovina objaví, než mladšie). Už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia si však oxfordský epidemiológ Richard Peto všimol, že výskyt rakoviny na medzidruhovej úrovni nesúvisí s celkovým počtom buniek, ktoré má živočích (napr. malý hlodavec, človek alebo veľryba) počas života. Pre toto pozorovanie sa vžilo označenie Petov paradox.

Autori nedávnej štúdie sa rozhodli zmapovať rakovinu pri cicavcoch a zistiť, ktoré biologické faktory ovplyvňujú jej výskyt naprieč rôznymi druhmi. Pretože stanoviť toto ochorenie v prípade divo žijúcich zvierat je značne problematické, zamerali sa na zvieratá v starostlivosti človeka, konkrétne v zoologických záhradách. Výsledná vzorka pozorovaní bola skutočne úctyhodná – zahŕňala 110 148 jedincov zo 191 druhov cicavcov. Z analýz výskumníkov vyplynulo, že rakovina je rozšírený a pri niektorých druhoch cicavcov aj bežný fenomén (môže jej podľahnúť 20–40 % dospelých jedincov). Jej výskyt na medzidruhovej úrovni ovplyvňuje hlavne typ konzumovanej potravy – mortalita spôsobená touto chorobou je častejšia v prípade mäsožravých druhov (hlavne tých, ktoré sa živia mäsom iných cicavcov) než bylinožravých. Autorom štúdie sa podarilo získať aj silný empirický dôkaz pre Petov paradox. Poukázali na to, že výskyt rakoviny skutočne do značnej miery nezávisí od veľkosti tela, ani od dĺžky života jednotlivých druhov cicavcov. Prečo je to tak, stále s určitosťou nevieme.

Vincze O., Colchero F., Lemaître JF. et al.: Nature, 2022, DOI: 10.1038/s41586-021-04224-5