Vojna proti ukrajinskej kultúre

Ako ospravedlnenie svojich plánov na ovládnutie Ukrajiny predniesol Vladimír Putin 21. februára tohto roku krátku „prednášku“ z histórie. V jeho prejave odznelo, že ukrajinský národ vznikol pri vytváraní Sovietskeho zväzu a hlavným „autorom“ a „architektom“ Ukrajiny bol Vladimír Iľjič Lenin. Tieto slová, ktoré popierajú takmer tisícročnú históriu formovania ukrajinského národa, sa stali začiatkom otvorenej vojny Ruska proti Ukrajine, ktorá vypukla 24. februára 2022.

Vojna znamená pre Ukrajinu v prvom rade značné civilné a vojenské straty, kolosálne ekonomické škody, zničenie či poškodenie infraštruktúry i objektov kultúrneho a historického dedičstva. Na základe štatistického vyhodnotenia dostupných údajov z oficiálnej stránky MKIP vyplýva, že k 1. septembru 2022 bolo poškodených a zničených približne 509 objektov kultúrneho a historického dedičstva, najväčšie straty Ukrajina zaznamenala v oblastiach hraničiacich s Ruskom a Bieloruskom: Žytomyrskej, Kyjivskej,¹⁾ Černihivskej, Sumskej, Charkivskej, Luhanskej a Doneckej.

Kostol svätého Juraja v Dolyni po ruskom ostreľovaní, Donecká oblasť, 2. júna 2022.Snímek Profimedia

Škody na objektoch kultúrneho dedičstva vznikali pomerne rýchlo na začiatku invázie, keď ruské jednotky začali ostreľovať infraštruktúru pohraničných oblastí a postupovali na Kyjiv a Charkiv. Koncom februára bolo poškodených asi 20 objektov. Straty dynamicky narastali v marci počas rozsiahlych vojenských akcií na severe, severovýchode, východe a juhu Ukrajiny, poškodených alebo zničených bolo približne 271 objektov kultúrneho a historického dedičstva. Najviac zasiahnuté boli severné regióny (Žytomyrská, Kyjivská, Černihivská a Sumská oblasť), ktoré zdržiavali postup okupantov na Kyjiv, a východné oblasti (Donecká a Luhanská). V tom čase boli značne zničené aj mestá Charkiv (Charkivská oblasť) a Mariupoľ (Donecká oblasť), ktoré boli vystavené nepriateľskému pozemnému útoku a raketovým strelám zacieleným najmä na infraštruktúru.