i

Aktuální číslo:

2021/5

Téma měsíce:

150 let Vesmíru

Funkcia nadočnicových oblúkov v evolúcii človeka

 |  16. 7. 2018
 |  Vesmír 97, 401, 2018/7

Výrazné nadočnicové oblúky má mnoho našich primátich príbuzných, nevynímajúc vymretých zástupcov línie homininov, vedúcej až k anatomicky modernému človeku. Vystúpené nadočnicové oblúky samcov primátov slúžia najmä ako indikátor sociálneho statusu, a ich tvorbu silno ovplyvňovali hormonálne faktory. Prečo potom dnešní ľudia nemajú takéto výrazné znaky? Na zodpovedanie tejto otázky sa autori nedávno publikovanej štúdie v časopise Nature Ecology & Evolution zamerali na lebku a nadočnicové oblúky predpokladaného priameho predka moderného človeka, archaického Homo heidelbergensis (konkrétne jedinca Kabwe 1, ktorý žil pred 125–300 tisíc rokmi). Virtuálnou manipuláciou morfológie oblúkov vedci vylúčili dve hlavné hypotézy vzniku týchto výrazných znakov: nadočnicové oblúky H. heidelbergensis boli omnoho väčšie, ak by podľa očakávania vznikli len ako výplň prázdneho priestoru medzi mozgom a očnicami, podobne aj ich úloha v procese hryzenia a žutia potravy bola zanedbateľná. Vedci tak nepriamo poukázali na to, že výrazné nadočnicové oblúky mali inú funkciu, podľa autorov štúdie hlavne v sociálnej komunikácii, podobne ako je to v prípade iných primátov. Nadočnicové oblúky sa v hominidnej línii zrejme začali zmenšovať až počas posledných stotisíc rokov. Subtílnejšie nadočnicové oblúky s pohyblivejším obočím mohli, napríklad, umožniť vyjadrovať širšie spektrum emócií, ktoré mohli byť užitočné na zakladanie a udržovanie väčších sociálnych sietí. Možno že jemnejšia škála vyjadrených emócií, na ktorej sa moderný človek mohol pohybovať, prispela k lepšiemu pochopeniu a kooperácii medzi zástupcami posledného žijúceho hominina.

Godinho R. M. et al., Nature Ecol. Evol., DOI: 10.1038/s41559-018-0528-0

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Jaké to je být fanouškem

Jaké to je být fanouškem

Dan Bárta  |  3. 5. 2021
Jsem ročník 1969. Poprvé jsem uviděl Vesmír na stole v kuchyni u svého spolužáka z gymplu v půlce osmdesátek. Na mou nejapnou otázku, jestli „jede...
Složitá jednoduchost virů

Složitá jednoduchost virů uzamčeno

Ivan Hirsch, Pavel Plevka  |  3. 5. 2021
Místo tradičního redakčního rozhovoru tentokrát nabízíme dialog virologů dvou generací a odlišných specializací, Ivana Hirsche a Pavla Plevky.
Časy Vesmíru

Časy Vesmíru

Tomáš Hermann  |  3. 5. 2021
První číslo Vesmíru vyšlo 3. května 1871, časopis tedy letošním květnovým číslem slaví 150. narozeniny. Při cestě do jeho historie můžeme za...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné