i

Aktuální číslo:

2022/1

Téma měsíce:

Světlo

Funkcia nadočnicových oblúkov v evolúcii človeka

 |  16. 7. 2018
 |  Vesmír 97, 401, 2018/7

Výrazné nadočnicové oblúky má mnoho našich primátich príbuzných, nevynímajúc vymretých zástupcov línie homininov, vedúcej až k anatomicky modernému človeku. Vystúpené nadočnicové oblúky samcov primátov slúžia najmä ako indikátor sociálneho statusu, a ich tvorbu silno ovplyvňovali hormonálne faktory. Prečo potom dnešní ľudia nemajú takéto výrazné znaky? Na zodpovedanie tejto otázky sa autori nedávno publikovanej štúdie v časopise Nature Ecology & Evolution zamerali na lebku a nadočnicové oblúky predpokladaného priameho predka moderného človeka, archaického Homo heidelbergensis (konkrétne jedinca Kabwe 1, ktorý žil pred 125–300 tisíc rokmi). Virtuálnou manipuláciou morfológie oblúkov vedci vylúčili dve hlavné hypotézy vzniku týchto výrazných znakov: nadočnicové oblúky H. heidelbergensis boli omnoho väčšie, ak by podľa očakávania vznikli len ako výplň prázdneho priestoru medzi mozgom a očnicami, podobne aj ich úloha v procese hryzenia a žutia potravy bola zanedbateľná. Vedci tak nepriamo poukázali na to, že výrazné nadočnicové oblúky mali inú funkciu, podľa autorov štúdie hlavne v sociálnej komunikácii, podobne ako je to v prípade iných primátov. Nadočnicové oblúky sa v hominidnej línii zrejme začali zmenšovať až počas posledných stotisíc rokov. Subtílnejšie nadočnicové oblúky s pohyblivejším obočím mohli, napríklad, umožniť vyjadrovať širšie spektrum emócií, ktoré mohli byť užitočné na zakladanie a udržovanie väčších sociálnych sietí. Možno že jemnejšia škála vyjadrených emócií, na ktorej sa moderný človek mohol pohybovať, prispela k lepšiemu pochopeniu a kooperácii medzi zástupcami posledného žijúceho hominina.

Godinho R. M. et al., Nature Ecol. Evol., DOI: 10.1038/s41559-018-0528-0

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval biologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy.

Doporučujeme

Prasečí ledviny pracují v lidském těle

Prasečí ledviny pracují v lidském těle audiovideo

Jaroslav Petr  |  23. 1. 2022
Vědci a lékaři z Alabamské univerzity transplantovali ledviny geneticky modifikovaného prasete pacientovi, který byl pět dní ve stádiu mozkové...
Konec dějin a vize budoucnosti

Konec dějin a vize budoucnosti

Eva Bobůrková  |  3. 1. 2022
Setkali jsme se nedlouho po listopadových oslavách. Výročí sametové revoluce je pro leckoho příležitostí k zamyšlení nad stavem dnešní...
Mobilis in mobili?

Mobilis in mobili? uzamčeno

Ondřej Bábek  |  3. 1. 2022
Na konci druhé dekády 21. století si vědy o Zemi bez větších ovací a ve vší skromnosti připomněly padesáté narozeniny teorie tektoniky...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné