i

Aktuální číslo:

2025/6

Téma měsíce:

Červená

Obálka čísla

Funkcia nadočnicových oblúkov v evolúcii človeka

 |  16. 7. 2018
 |  Vesmír 97, 401, 2018/7

Výrazné nadočnicové oblúky má mnoho našich primátich príbuzných, nevynímajúc vymretých zástupcov línie homininov, vedúcej až k anatomicky modernému človeku. Vystúpené nadočnicové oblúky samcov primátov slúžia najmä ako indikátor sociálneho statusu, a ich tvorbu silno ovplyvňovali hormonálne faktory. Prečo potom dnešní ľudia nemajú takéto výrazné znaky? Na zodpovedanie tejto otázky sa autori nedávno publikovanej štúdie v časopise Nature Ecology & Evolution zamerali na lebku a nadočnicové oblúky predpokladaného priameho predka moderného človeka, archaického Homo heidelbergensis (konkrétne jedinca Kabwe 1, ktorý žil pred 125–300 tisíc rokmi). Virtuálnou manipuláciou morfológie oblúkov vedci vylúčili dve hlavné hypotézy vzniku týchto výrazných znakov: nadočnicové oblúky H. heidelbergensis boli omnoho väčšie, ak by podľa očakávania vznikli len ako výplň prázdneho priestoru medzi mozgom a očnicami, podobne aj ich úloha v procese hryzenia a žutia potravy bola zanedbateľná. Vedci tak nepriamo poukázali na to, že výrazné nadočnicové oblúky mali inú funkciu, podľa autorov štúdie hlavne v sociálnej komunikácii, podobne ako je to v prípade iných primátov. Nadočnicové oblúky sa v hominidnej línii zrejme začali zmenšovať až počas posledných stotisíc rokov. Subtílnejšie nadočnicové oblúky s pohyblivejším obočím mohli, napríklad, umožniť vyjadrovať širšie spektrum emócií, ktoré mohli byť užitočné na zakladanie a udržovanie väčších sociálnych sietí. Možno že jemnejšia škála vyjadrených emócií, na ktorej sa moderný človek mohol pohybovať, prispela k lepšiemu pochopeniu a kooperácii medzi zástupcami posledného žijúceho hominina.

Godinho R. M. et al., Nature Ecol. Evol., DOI: 10.1038/s41559-018-0528-0

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Hvězdy, které se červenají

Hvězdy, které se červenají

Soňa Ehlerová  |  2. 6. 2025
Existují dvě skupiny lidí, kteří při slově „červenání“ pociťují výrazně nelibé pocity. Do první patří ti, kteří se hodně rdí a jimž to zároveň...
Barva krve, moci a života

Barva krve, moci a života

Jan Turek  |  2. 6. 2025
Červená barva není ani trochu neutrální. Její vnímání člověkem má velmi široké rozpětí. Je pro nás barvou lásky a života, ale také krve,...
Červená v říši zvířat

Červená v říši zvířat uzamčeno

Jaroslav Petr  |  2. 6. 2025
Jasnými barvami živočichové varují své okolí, ale také lákají partnery. Červené zbarvení získávají mnoha rozličnými způsoby.