i

Aktuální číslo:

2024/4

Téma měsíce:

Obaly

Obálka čísla

Rodinné záležitosti vtáka kagu

 |  1. 10. 2018
 |  Vesmír 97, 560, 2018/10

Polyandria (partnerstvo jednej samice s dvomi alebo viacerými samcami) je pri suchozemských stavovcoch pomerne vzácnym systémom párenia. Častejšie sa vyskytuje len v niektorých skupinách vtákov, ako sú napr. bahniaky. O to vzácnejší je jeden z podtypov, tzv. fraternálna polyandria, ktorá zahrňuje niekoľko bratov alebo polovičných bratov (príbuzných len zo strany jedného rodiča) a nepríbuznú samicu. Doposiaľ bol tento systém známy len v prípade niektorých ľudských spoločenstev, napríklad na území Tibetu či Nepálu, kde slúži(l) populáciám trpiacim nedostatkom prírodných zdrojov ako mechanizmus na obmedzenie reprodukčného potenciálu spoločnosti. Nedávna štúdia však priniesla dôkazy o podobnej sociálnej organizácii aj pri vtáčom druhu kagu vlasatý (Rhynochetos jubatus), ktorý je endemický v Novej Kaledónii. Kagu je skutočne zaujímavý vták. Je kooperatívny hniezdič čiže rodičia sa o mláďatá starajú spoločne s pomocníkmi. Aj napriek tomu, že pre klasickú vtáčiu polyandriu je typický pohlavný dimorfizmus ako aj to, že starostlivosti o potomstvo sa venuje len jeden rodič, v prípade kagu sú obe pohlavia podobnej veľkosti a starostlivosti o mláďatá sa venujú rovným dielom. Jedince kagu žijú aj v klanoch, kde sú všetky samce v príbuzenskom zväzku (brat alebo polobrat), zatiaľ čo všetky hniezdiace samice niesú príbuzné. Toto usporiadanie je rovnaké aj na územiach bohatších na zdroje. Zaujímavým zistením bola aj absencia mimoklanovej paternity, teda že všetky mláďaťa v klane spravidla splodili samce toho klanu. A čo sa stane ak samec neuspeje vo svojom teritóriu so založením rodiny? Jednoducho sa vráti naspäť k rodičom. Kagu je zrejme jediným doteraz známym druhom okrem primátov, ktorý udržuje kontakty s rodičmi aj po založení vlastnej rodiny a teritória.

Theuerkauf, J., et al., Current Biology, 28(9), 1482–1488.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Přírodovědec v ekosystému vědní politiky

Přírodovědec v ekosystému vědní politiky uzamčeno

Josef Tuček  |  2. 4. 2024
Petr Baldrian vede Grantovou agenturu ČR – nejvýznamnější domácí instituci podporující základní výzkum s ročním rozpočtem 4,6 miliardy korun. Za...
Od krytí k uzavření rány

Od krytí k uzavření rány

Peter Gál, Robert Zajíček  |  2. 4. 2024
Popáleniny jsou v některých částech světa až třetí nejčastější příčinou neúmyslného zranění a úmrtí u malých dětí. Život výrazně ohrožují...
Česká seismologie na poloostrově Reykjanes

Česká seismologie na poloostrově Reykjanes s podporou

Jana Doubravová, Jakub Klicpera  |  2. 4. 2024
Island přitahuje návštěvníky nejen svou krásnou přírodou, ale také množstvím geologických zajímavostí, jako jsou horké prameny, gejzíry a aktivní...