i

Aktuální číslo:

2026/10

Téma měsíce:

Spojení

Obálka čísla

Rodinné záležitosti vtáka kagu

 |  1. 10. 2018
 |  Vesmír 97, 560, 2018/10

Polyandria (partnerstvo jednej samice s dvomi alebo viacerými samcami) je pri suchozemských stavovcoch pomerne vzácnym systémom párenia. Častejšie sa vyskytuje len v niektorých skupinách vtákov, ako sú napr. bahniaky. O to vzácnejší je jeden z podtypov, tzv. fraternálna polyandria, ktorá zahrňuje niekoľko bratov alebo polovičných bratov (príbuzných len zo strany jedného rodiča) a nepríbuznú samicu. Doposiaľ bol tento systém známy len v prípade niektorých ľudských spoločenstev, napríklad na území Tibetu či Nepálu, kde slúži(l) populáciám trpiacim nedostatkom prírodných zdrojov ako mechanizmus na obmedzenie reprodukčného potenciálu spoločnosti. Nedávna štúdia však priniesla dôkazy o podobnej sociálnej organizácii aj pri vtáčom druhu kagu vlasatý (Rhynochetos jubatus), ktorý je endemický v Novej Kaledónii. Kagu je skutočne zaujímavý vták. Je kooperatívny hniezdič čiže rodičia sa o mláďatá starajú spoločne s pomocníkmi. Aj napriek tomu, že pre klasickú vtáčiu polyandriu je typický pohlavný dimorfizmus ako aj to, že starostlivosti o potomstvo sa venuje len jeden rodič, v prípade kagu sú obe pohlavia podobnej veľkosti a starostlivosti o mláďatá sa venujú rovným dielom. Jedince kagu žijú aj v klanoch, kde sú všetky samce v príbuzenskom zväzku (brat alebo polobrat), zatiaľ čo všetky hniezdiace samice niesú príbuzné. Toto usporiadanie je rovnaké aj na územiach bohatších na zdroje. Zaujímavým zistením bola aj absencia mimoklanovej paternity, teda že všetky mláďaťa v klane spravidla splodili samce toho klanu. A čo sa stane ak samec neuspeje vo svojom teritóriu so založením rodiny? Jednoducho sa vráti naspäť k rodičom. Kagu je zrejme jediným doteraz známym druhom okrem primátov, ktorý udržuje kontakty s rodičmi aj po založení vlastnej rodiny a teritória.

Theuerkauf, J., et al., Current Biology, 28(9), 1482–1488.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Jakou barvu má vesmír

Jakou barvu má vesmír

Soňa Ehlerová  |  2. 11. 2026
Černá a bílá jsou pro mnoho lidí i barvami vesmíru (kosmu). Z pohledu člověka naprosto oprávněně: s výjimkou nejjasnějších objektů není lidské oko...
Jak mozek reguluje růst nádorů

Jak mozek reguluje růst nádorů uzamčeno

Mozek je nejvyšším řídicím centrem lidského těla. Zpracovává smyslové vjemy, vznikají v něm emoce, myšlení, řídí náš pohyb, ale také funkci...
Rostliny a dějiny

Rostliny a dějiny

Martin Soukup  |  2. 11. 2026
Koně, kozy, skot, také pšenice, ječmen, kukuřice a další domestikované druhy fauny a flóry. Nejen tomu se věnuje kniha Rostliny a rozkvět a pád...