i

Aktuální číslo:

2024/11

Téma měsíce:

Strach

Obálka čísla

Rodinné záležitosti vtáka kagu

 |  1. 10. 2018
 |  Vesmír 97, 560, 2018/10

Polyandria (partnerstvo jednej samice s dvomi alebo viacerými samcami) je pri suchozemských stavovcoch pomerne vzácnym systémom párenia. Častejšie sa vyskytuje len v niektorých skupinách vtákov, ako sú napr. bahniaky. O to vzácnejší je jeden z podtypov, tzv. fraternálna polyandria, ktorá zahrňuje niekoľko bratov alebo polovičných bratov (príbuzných len zo strany jedného rodiča) a nepríbuznú samicu. Doposiaľ bol tento systém známy len v prípade niektorých ľudských spoločenstev, napríklad na území Tibetu či Nepálu, kde slúži(l) populáciám trpiacim nedostatkom prírodných zdrojov ako mechanizmus na obmedzenie reprodukčného potenciálu spoločnosti. Nedávna štúdia však priniesla dôkazy o podobnej sociálnej organizácii aj pri vtáčom druhu kagu vlasatý (Rhynochetos jubatus), ktorý je endemický v Novej Kaledónii. Kagu je skutočne zaujímavý vták. Je kooperatívny hniezdič čiže rodičia sa o mláďatá starajú spoločne s pomocníkmi. Aj napriek tomu, že pre klasickú vtáčiu polyandriu je typický pohlavný dimorfizmus ako aj to, že starostlivosti o potomstvo sa venuje len jeden rodič, v prípade kagu sú obe pohlavia podobnej veľkosti a starostlivosti o mláďatá sa venujú rovným dielom. Jedince kagu žijú aj v klanoch, kde sú všetky samce v príbuzenskom zväzku (brat alebo polobrat), zatiaľ čo všetky hniezdiace samice niesú príbuzné. Toto usporiadanie je rovnaké aj na územiach bohatších na zdroje. Zaujímavým zistením bola aj absencia mimoklanovej paternity, teda že všetky mláďaťa v klane spravidla splodili samce toho klanu. A čo sa stane ak samec neuspeje vo svojom teritóriu so založením rodiny? Jednoducho sa vráti naspäť k rodičom. Kagu je zrejme jediným doteraz známym druhom okrem primátov, ktorý udržuje kontakty s rodičmi aj po založení vlastnej rodiny a teritória.

Theuerkauf, J., et al., Current Biology, 28(9), 1482–1488.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Se štírem na štíru

Se štírem na štíru

Daniel Frynta, Iveta Štolhoferová  |  4. 11. 2024
Člověk každý rok zabije kolem 80 milionů žraloků. Za stejnou dobu žraloci napadnou 80 lidí. Z tohoto srovnání je zřejmé, kdo by se měl koho bát,...
Ustrašená společnost

Ustrašená společnost uzamčeno

Jan Červenka  |  4. 11. 2024
Strach je přirozeným, evolucí vybroušeným obranným sebezáchovným mechanismem. Reagujeme jím na bezprostřední ohrožení, které nás připravuje buď na...
Mláďata na cizí účet

Mláďata na cizí účet uzamčeno

Martin Reichard  |  4. 11. 2024
Parazitismus je mezi živočichy jednou z hlavních strategií získávání zdrojů. Obvyklá představa parazitů jako malých organismů cizopasících na...