i

Aktuální číslo:

2026/3

Téma měsíce:

Póry

Obálka čísla

Rodinné záležitosti vtáka kagu

 |  1. 10. 2018
 |  Vesmír 97, 560, 2018/10

Polyandria (partnerstvo jednej samice s dvomi alebo viacerými samcami) je pri suchozemských stavovcoch pomerne vzácnym systémom párenia. Častejšie sa vyskytuje len v niektorých skupinách vtákov, ako sú napr. bahniaky. O to vzácnejší je jeden z podtypov, tzv. fraternálna polyandria, ktorá zahrňuje niekoľko bratov alebo polovičných bratov (príbuzných len zo strany jedného rodiča) a nepríbuznú samicu. Doposiaľ bol tento systém známy len v prípade niektorých ľudských spoločenstev, napríklad na území Tibetu či Nepálu, kde slúži(l) populáciám trpiacim nedostatkom prírodných zdrojov ako mechanizmus na obmedzenie reprodukčného potenciálu spoločnosti. Nedávna štúdia však priniesla dôkazy o podobnej sociálnej organizácii aj pri vtáčom druhu kagu vlasatý (Rhynochetos jubatus), ktorý je endemický v Novej Kaledónii. Kagu je skutočne zaujímavý vták. Je kooperatívny hniezdič čiže rodičia sa o mláďatá starajú spoločne s pomocníkmi. Aj napriek tomu, že pre klasickú vtáčiu polyandriu je typický pohlavný dimorfizmus ako aj to, že starostlivosti o potomstvo sa venuje len jeden rodič, v prípade kagu sú obe pohlavia podobnej veľkosti a starostlivosti o mláďatá sa venujú rovným dielom. Jedince kagu žijú aj v klanoch, kde sú všetky samce v príbuzenskom zväzku (brat alebo polobrat), zatiaľ čo všetky hniezdiace samice niesú príbuzné. Toto usporiadanie je rovnaké aj na územiach bohatších na zdroje. Zaujímavým zistením bola aj absencia mimoklanovej paternity, teda že všetky mláďaťa v klane spravidla splodili samce toho klanu. A čo sa stane ak samec neuspeje vo svojom teritóriu so založením rodiny? Jednoducho sa vráti naspäť k rodičom. Kagu je zrejme jediným doteraz známym druhom okrem primátov, ktorý udržuje kontakty s rodičmi aj po založení vlastnej rodiny a teritória.

Theuerkauf, J., et al., Current Biology, 28(9), 1482–1488.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Zakouzlení světa

Zakouzlení světa

Ondřej Vrtiška  |  3. 3. 2026
„Prohráli jsme na covid, protože jsme uvěřili našim odborníkům […] a bohužel, na místě je omluva za ta rozhodnutí, to byla rozhodnutí vlády na...
Od kuriozit k Nobelově ceně

Od kuriozit k Nobelově ceně uzamčeno

Jan Hynek, Matouš Kloda, Jan Demel  |  3. 3. 2026
O existenci porézních materiálů nemá většina lidí velké povědomí, ačkoliv je všichni běžně používáme – například pytlíček se silikagelem v krabici...
Vítěz bere vše

Vítěz bere vše uzamčeno

Marek Janáč  |  25. 2. 2026
„Pokud by k nějaké kombinaci prudkého rozvoje schopností systémů umělé inteligence a průmyslu došlo kupříkladu jen v Číně, dostal by se zbytek...