Aktuální číslo:

2018/10

Téma měsíce:

Navigace

Šimpanzy a bonobovia si v minulosti vymieňali DNA

 |  9. 3. 2017
 |  Vesmír 96, 127, 2017/3

V poslednom čase zahlcujú stránky odbornej tlače správy o dokladoch minulých krížení medzi naším druhom a niektorými z našich vyhynutých príbuzných. Koniec koncov, medzidruhové kríženie nie je v prírode nijako vzácny jav a v niektorých prípadoch výrazne prispelo k evolúcii určitých druhov. Podobný výskum sa stal inšpiráciou aj nedávnej analýzy genetickej štruktúry dvoch príbuzných druhov veľkých primátov – šimpanza učenlivého (Pan troglodytes) a šimpanza bonobo (P. paniscus). Na základe kompletnej sekvencie genómov 75 šimpanzov učenlivých a šimpanzov bonobo z 10 afrických krajín autori štúdie odhalili, že sa v minulosti prinajmenej dvakrát vzájomne krížili. Prvý transfer génov nastal medzi predkami bonoba (druh obýva výlučne centrálnu Afriku) a dnešných východo- a stredoafrických šimpanzov učenlivých približne pred 550 000 rokmi, neskôr sa v podobnom zložení odohral pred 200 000 rokmi. Nové alely sa v rámci medzipopulačného kontaktu postupne rozšírili aj do populácie nigerijsko-kamerunských šimpanzov. Naproti tomu, v genetickej informácii západoafrických šimpanzov učenlivých sa nenašiel nijaký genetický príspevok od bonobov. Autori tejto štúdie sa zaoberali myšlienkou „výhodnosti“ novozískaných alel pre šimpanzy učenlivé. U ľudí sa napríklad zistilo, že časť genetickej informácie zdedenej od neandertálcov či tajomných denisovanov obsahuje okrem iného aj zvýšené riziko vzniku alergií, depresií či chorôb močového ústrojenstva, na druhej strane však nové varianty génov sú zrejme dôvodom lepšieho prežívania našich predkov v extrémnych podmienkach (napr. v prostredí s malým obsahom kyslíka) alebo znižujú riziko problémov zažívacieho traktu. Kým však genómy šimpanzov učenlivých vykazovali len veľmi obmedzené množstvo DNA prevzatej od bonobov (menej ako 1 %, a to dokonca aj v stredoafrickej populácii), u moderných ľudí to môžu byť až 4 % pochádzajúce od stratených príbuzných. To autorov štúdie priviedlo k myšlienke, že alely šimpanzov bonobo boli pravdepodobne stratené prostredníctvom selekcie na pozadí a v genetickom prostredí šimpanzov mohli byť teda nevýhodné. Výsledky štúdie podporujú ideu, že genetický tok medzi príbuznými druhmi mohol byť pomerne rozšíreným fenoménom v evolúcii veľkých primátov.

Manuel M. et al., Science, DOI: 10.1126/science.aag2602

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Evoluční biologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Vlaštovka extrémista

Vlaštovka extrémista

Jaroslav Cepák, Petr Klvaňa  |  10. 10. 2018
Díky satelitní telemetrii se podařilo odhalit vpravdě neuvěřitelné výkony některých ptačích druhů. Nejznámějším je zřejmě osmidenní nonstop let...
Velké umění astronavigace: Od astrolábu po sextant

Velké umění astronavigace: Od astrolábu po sextant

Petr Scheirich  |  1. 10. 2018
Staří mořeplavci prý určovali polohu své lodi podle hvězd. Tato rozšířená romantická představa je ale nesprávná. Metoda astronavigace nikdy nebyla...
Jak se neztratit na moři

Jak se neztratit na moři

Petr Scheirich  |  1. 10. 2018
Dle znamenitého pozorování Slunce a Měsíce shledávám naši zeměpisnou délku 178° 18' 30" západně od Greenwiche. Zeměpisná délka dle logu je 175°...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné