Šimpanzy a bonobovia si v minulosti vymieňali DNA

V poslednom čase zahlcujú stránky odbornej tlače správy o dokladoch minulých krížení medzi naším druhom a niektorými z našich vyhynutých príbuzných. Koniec koncov, medzidruhové kríženie nie je v prírode nijako vzácny jav a v niektorých prípadoch výrazne prispelo k evolúcii určitých druhov. Podobný výskum sa stal inšpiráciou aj nedávnej analýzy genetickej štruktúry dvoch príbuzných druhov veľkých primátov – šimpanza učenlivého (Pan troglodytes) a šimpanza bonobo (P. paniscus). Na základe kompletnej sekvencie genómov 75 šimpanzov učenlivých a šimpanzov bonobo z 10 afrických krajín autori štúdie odhalili, že sa v minulosti prinajmenej dvakrát vzájomne krížili. Prvý transfer génov nastal medzi predkami bonoba (druh obýva výlučne centrálnu Afriku) a dnešných východo- a stredoafrických šimpanzov učenlivých približne pred 550 000 rokmi, neskôr sa v podobnom zložení odohral pred 200 000 rokmi. Nové alely sa v rámci medzipopulačného kontaktu postupne rozšírili aj do populácie nigerijsko-kamerunských šimpanzov. Naproti tomu, v genetickej informácii západoafrických šimpanzov učenlivých sa nenašiel nijaký genetický príspevok od bonobov. Autori tejto štúdie sa zaoberali myšlienkou „výhodnosti“ novozískaných alel pre šimpanzy učenlivé. U ľudí sa napríklad zistilo, že časť genetickej informácie zdedenej od neandertálcov či tajomných denisovanov obsahuje okrem iného aj zvýšené riziko vzniku alergií, depresií či chorôb močového ústrojenstva, na druhej strane však nové varianty génov sú zrejme dôvodom lepšieho prežívania našich predkov v extrémnych podmienkach (napr. v prostredí s malým obsahom kyslíka) alebo znižujú riziko problémov zažívacieho traktu. Kým však genómy šimpanzov učenlivých vykazovali len veľmi obmedzené množstvo DNA prevzatej od bonobov (menej ako 1 %, a to dokonca aj v stredoafrickej populácii), u moderných ľudí to môžu byť až 4 % pochádzajúce od stratených príbuzných. To autorov štúdie priviedlo k myšlienke, že alely šimpanzov bonobo boli pravdepodobne stratené prostredníctvom selekcie na pozadí a v genetickom prostredí šimpanzov mohli byť teda nevýhodné. Výsledky štúdie podporujú ideu, že genetický tok medzi príbuznými druhmi mohol byť pomerne rozšíreným fenoménom v evolúcii veľkých primátov.

Manuel M. et al., Science, DOI: 10.1126/science.aag2602