Budeme prepisovať dejiny osídľovania Nového sveta?

Väčšina odborníkov sa asi zhodne na tom, že prvé, dobre doložené dôkazy o ľudskej prítomnosti v Novom svete pochádzajú z obdobia pred približne 15 až 24 tisíckami rokov. O to väčšie pozdvihnutie vzbudila nedávno zverejnená práca v časopise Nature posúvajúca ľudskú aktivitu v Severnej Amerike o viac než 100 tisíc rokov dozadu. Celá táto kontroverzná myšlienka sa zrodila z reanalýzy fosílnych ostatkov jedinca mastodonta amerického (Mammut americanus)¹⁾ z lokality Cerutti Mastodon v Kalifornii (USA). Vek ostatkov bol odhadnutý za pomoci tórium-uránovej rádiometrickej analýzy na 130 tisíc rokov (rádiokarbónovú metódu nebolo v tomto prípade možné použiť, pretože kostná bielkovina kolagén sa za tak dlhé obdobie stihla rozpadnúť). Niektoré dlhé kosti mastodonta niesli známky vonkajšieho poškodenia, ktorým však predtým nikto nevenoval špeciálnu pozornosť. Autori novej štúdie ale podrobnou analýzou charakteru fraktúr dospeli k názoru, že odpovedajú zlomeninám spôsobeným údermi oválnym predmetom a naviac, že k nim došlo približne v čase smrti mastodonta. A skutočne, kamenné objekty odpovedajúce tejto charakteristike boli objavené v rovnakej vrstve (inak jemnozrnných sedimentov) ako kosti zvieraťa. Fraktúry dlhých kostí mastodonta tak autori štúdie interpretujú ako výsledok činnosti neznámeho druhu človeka – mohlo sa jednať o neandertálcov či denisovanov alebo dokonca moderného človeka (nedávny výskum naznačuje, že anatomický moderný človek mohol napríklad dosiahnuť územie súčasnej Číny už viac ako pred 100 tisíc rokmi). Niet preto divu, že správa značne rozvírila odbornú diskusiu. Napríklad niektorí odborníci poukazujú na prílišnú jednoduchosť nájdených nástrojov. Tá je dokonca o poznanie nižšia ako u jednoduchých nástrojov pravekých hobitov (Homo floresiensis) z indonézskeho ostrova Flores. Autori ale oponujú, že tieto kamenné artefakty mohli slúžiť len k extrakcii morku z kostí alebo ako prekurzor k výrobe zložitejších nástrojov. Na konečné rozlúsknutie tejto záhady si tak budeme musieť ešte nejaký čas počkať.

Holen S. R. et al., Nature, DOI: 10.1038/nature22065

Charles Willson Peale (1741–1827), Exhumace prvního amerického mastodonta, 1806, olej na plátně, 127×158,8 cm, uloženo v Městském muzeu v Baltimoru, známějším jako Pealovo muzeum, neboť Ch. W. Peale ho se svým synem založil.Volné dílo

V prosinci 1989 byly nalezeny pozůstatky mastodonta amerického na golfovém hřišti Birning Tree nedaleko města Heath ve státě Ohio.Snímek James St. John, CC BY-SA 2.0