i

Aktuální číslo:

2017/12

Téma měsíce:

Kontakty

Prečo vznikol pancier korytnačiek

 |  9. 1. 2017
 |  Vesmír 96, 6, 2017/1

Možno to na prvý pohľad znie čudne, ale pancier korytnačiek sa nemusel primárne objaviť ako antipredačná ochrana. Nová štúdia publikovaná v časopise Current Biology naznačuje, že pancier mohol vzniknúť ako adaptácia na hrabavý spôsob života predkov korytnačiek. Ochrannou pomôckou sa zrejme stal až neskôr.

Pancier korytnačiek je neobyčajne zaujímavou štruktúrou. Napríklad na rozdiel od väčšiny ostatných živočíchov sa vytvára netradičným rozširovaním rebier. To so sebou nesie značné množstvo obmedzení vrátane zvýšených nákladov na pohyb a dýchanie. Ale na druhej strane, rozšírené rebrá môžu byť rigidným základom mohutného hrabavého aparátu. Takýto veľký prielom v náhľade na evolúciu korytnačieho panciera súvisí s objavením nového druhu fosílnej protokorytnačky, pomenovanej Eunotosaurus africanus, v oblasti Juhoafrickej republiky. Podľa autorov štúdie tento druh je zrejme najstarším doteraz objaveným predkom súčasných korytnačiek. Množstvo s hrabaním asociovaných štruktúr na tele tohto tvora ich priviedlo k nevšednému názoru, že rozširovanie rebier korytnačiek sa začalo objavovať práve ako adaptácia na fosoriálny, podzemný spôsob života. Autori okrem toho dokumentujú, že značnú časť týchto znakov nájdeme naprieč bazálnymi, ako aj vývojovo modernými skupinami korytnačiek. To indikuje, že aj telesná stavba moderných korytnačiek je do značnej miery ovplyvnená pôvodným telesným rozvrhom. Čudujete sa, prečo tak veľa dnešných korytnačiek žije vo vodnom prostredí? Hrabanie aj pohyb vo vode využíva podobnú motoriku a s hrabaním asociovaný telesný aparát mohol teda poslúžiť ako výborná preadaptácia na život vo vode. Ako čerešnička na torte vyznieva ďalšie tvrdenie autorov, že záľuba v hrabaní mohla tejto fascinujúcej skupine plazov dokonca zachrániť krk v priebehu najväčšieho masového vymierania v dejinách pozemského života na prelome permu a triasu (približne pred 250 miliónmi rokov). Vtedy sa z povrchu zemského vytratilo asi 70 % všetkých druhov suchozemských stavovcov.

T. Lyson et al., Current Biology 26, 1, 2016 July 25, DOI: 10.1016/j.cub.2016.05.020

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Evoluční biologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je magisterským študentom na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá vplyvom environmentálnych faktorov na typ a charakter akustických štruktúr uplatňujúcich sa při pohlavnom výbere vtákov Južnej Afriky.

Doporučujeme

Tajemná „Boží země“ Punt

Tajemná „Boží země“ Punt uzamčeno

Břetislav Vachala  |  4. 12. 2017
Mnoho vzácného zboží starověkého Egypta pocházelo z tajemného Puntu, kam Egypťané pořádali časté obchodní výpravy. Odkud jejich expedice...
Hmyz jako dokonalý létací stroj

Hmyz jako dokonalý létací stroj

Rudolf Dvořák  |  4. 12. 2017
Hmyz patří k nejdokonalejším a nejstarším letcům naší planety. Jeho letové schopnosti se vyvíjely přes 300 milionů let a předčí dovednosti všech...
Hranice svobody

Hranice svobody uzamčeno

Stefan Segi  |  4. 12. 2017
Podle listiny základních práv a svobod, která je integrovaná i v Ústavě ČR, jsou „svoboda projevu a právo na informace zaručeny“ a „cenzura je...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné