Keď medozvestky načúvajú ľuďom

Spolupráca medozvestiek (Indicator indicator) a ľudí sa často prezentuje ako učebnicový príklad mutualistického (tj. pre obe strany výhodného) vzťahu medzi dvoma druhmi. Existenciu tejto medzidruhovej kooperácie však donedávna dokumentovali skôr náhodné pozorovania ako dlhodobý výskum či experimenty. V poslednom čase sa však situácia začala meniť. Napríklad v štúdii z roku 2014 sa uvádza, že ak medozvestka sprevádzala lovcov a zberačov východoafrického kmeňa Hadza, úspešnosť objavenia včelieho úľa vzrástla až o 560 %. To je naozaj slušný výsledok, ak vezmeme do úvahy, že táto potrava predstavuje približne 10 % celkového energetického príjmu miestnych zberačov. O to fascinujúcejší je nedávno publikovaný výsledok bádania anglo-juhoafrického tímu vedcov, ktorému sa podarilo preukázať veľmi vzácnu spoluprácu medzi členmi lovecko-zberačského kmeňa Yao z oblasti Mozambiku a medozvestkami, založenú na vzájomnej akustickej komunikácii. O tom, že medozvestky občas hlasno vyzývajú zberačov medu k spolupráci, sa už dlhšie vedelo. V tomto prípade však spoluprácu s použitím špecializovaných zvukov iniciovali aj ľudia (doteraz bol známy len jeden doložený prípad podobnej spolupráce medzi ľuďmi a divo žijúcimi zvieratami, išlo o brazílskych rybárov loviacich bok po boku s delfínmi). Ak použili pokrik znejúci ako brrrr-hm, mali zberači z kmeňa Yao o 33 až 66 % väčšiu šancu, že ich pri hľadaní včelieho úľa bude navádzať medozvestka. Pravdepodobnosť úspešného objavenia včelieho úľa sa zvýšila o 17 až 54 % ako pri použití kontrolných zvukov. Autori štúdie sa domnievajú, že používanie signálu brrrr-hm je zrejme špecifické len pre danú oblasť. Iné lovecko-zberačské kmene používajú na privolanie medozvestiek napríklad melodické hvizdy. Rôzne populácie medozvestiek možno majú špecifické kultúrne návyky prameniace z lokálnych zvyklostí ich ľudských spolupracovníkov. Či je to skutočne tak, to sa už možno čoskoro dozvieme.

Wood B. M. et al., Evolution and Human Behavior, DOI: 10.1016/j.evolhumbehav.2014.07.007

Spottiswoode C. N. et al., Science, DOI: 10.1126/science.aaf4885