Aktuální číslo:

2026/7

Téma měsíce:

Mapy

Obálka čísla

Od hádzania kameňov k šimpanzím rituálom

 |  8. 9. 2016
 |  Vesmír 95, 489, 2016/9

Šimpanzy sú náš najbližší príbuzný druh. Podobne ako človek dokážu vytvárať koalície (aj keď podstatne menej sofistikované), používať nástroje (dokonca si vyrábajú oštepy na lov menších opíc), prejavovať emócie, pozorovali u nich aj akési základy morálky či schopnosť reflektovať obsah vlastnej mysle, ako aj mysle ostatných jedincov (Vesmír 79, 77, 2000/2). Biológovia a evoluční psychológovia však už dlhšie debatujú o možnej existencii ďalších významných podobností našich druhov, napríklad o schopnosti spirituálnych abstraktných predstáv. Už slávna primatologička Jane Goodallová pozorovala, ako dominantný samec akoby v tranze predvádza pred nadchádzajúcou búrkou tzv. dažďový tanec. Pred pár rokmi bol dokonca opísaný analogický tanec v prítomnosti ohňa. Interpretovanie podobne ladených nálezov v zmysle rituálneho či magického správania však mnohí odborníci považujú za trochu pritiahnuté za vlasy a spájajú ho skôr so zberom potravy či demonštráciou vlastného statusu. Nové zistenia v prospech šimpanzieho „spiritualizmu“ nedávno priniesol článok rozsiahleho vedeckého tímu na čele s odborníkmi z Inštitútu Maxa Plancka v Lipsku. Ten sa zameral na výskum správania 34 šimpanzích populácií obývajúcich oblasť od západoafrického Senegalu až po Ugandu na východe Afriky. V prípade štyroch západoafrických populácií šimpanzov vedci narazili na podivné správanie – jedince týchto tlúp zvyknú na určitých miestach svojho teritória ukladať do stromových dutín kamene, alebo ich hádzať do kmeňov stromov, a celkom zámerne ich takto akumulovať celé hromady. Vzhľadom na to, že sa nepodarilo preukázať žiadnu súvislosť takéhoto správania so získavaním potravy či vyjadrovaním sociálneho statusu, autori sa domnievajú, že by mohlo ísť o akýsi prostriedok komunikácie, dokonca by mohol mať o niečo väčší symbolický význam. Stromy, ktoré pritom využívajú, by mohli pre ne predstavovať akési posvätné miesta (fenomén hromadenia kameňov v blízkosti stromov je napokon známy aj u západoafrických ľudských etník). Hoci sú podobné tvrdenia zatiaľ vcelku odvážne a na vyvrátenie či potvrdenie tejto hypotézy bude treba vykonať ešte veľa práce, predkladané zistenia sú o to vzrušujúcejšie, že by mohli pomôcť osvetliť aj prapôvod našich spirituálnych predstáv.

H. S. Kühl et al. Sci. Rep., doi: 10.1038/srep22219

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Etologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Když bahno teče jako ledovec

Když bahno teče jako ledovec

Petr Brož  |  7. 7. 2026
Už několik desetiletí si věda láme hlavu nad zvláštními, několik desítek metrů vysokými kopci rozesetými po různých částech Marsu. Je přitom...
Ideologie v mapách, mapy v rukách ideologů

Ideologie v mapách, mapy v rukách ideologů uzamčeno

Jitka Močičková  |  7. 7. 2026
Mapy jsou často vnímány jako důvěryhodné médium založené na seriózních datech. Proto nebývají podrobovány stejné míře kritické reflexe jako text,...
Když mapa mluví

Když mapa mluví uzamčeno

Jan D. Bláha  |  7. 7. 2026
Mapy patří k nejpřesvědčivějším obrazům světa. Působí věcně a spolehlivě, nejsou však pouhým otiskem reality. Každá mapa je výsledkem rozhodnutí,...