Aktuální číslo:

2026/10

Téma měsíce:

Spojení

Obálka čísla

Od hádzania kameňov k šimpanzím rituálom

 |  8. 9. 2016
 |  Vesmír 95, 489, 2016/9

Šimpanzy sú náš najbližší príbuzný druh. Podobne ako človek dokážu vytvárať koalície (aj keď podstatne menej sofistikované), používať nástroje (dokonca si vyrábajú oštepy na lov menších opíc), prejavovať emócie, pozorovali u nich aj akési základy morálky či schopnosť reflektovať obsah vlastnej mysle, ako aj mysle ostatných jedincov (Vesmír 79, 77, 2000/2). Biológovia a evoluční psychológovia však už dlhšie debatujú o možnej existencii ďalších významných podobností našich druhov, napríklad o schopnosti spirituálnych abstraktných predstáv. Už slávna primatologička Jane Goodallová pozorovala, ako dominantný samec akoby v tranze predvádza pred nadchádzajúcou búrkou tzv. dažďový tanec. Pred pár rokmi bol dokonca opísaný analogický tanec v prítomnosti ohňa. Interpretovanie podobne ladených nálezov v zmysle rituálneho či magického správania však mnohí odborníci považujú za trochu pritiahnuté za vlasy a spájajú ho skôr so zberom potravy či demonštráciou vlastného statusu. Nové zistenia v prospech šimpanzieho „spiritualizmu“ nedávno priniesol článok rozsiahleho vedeckého tímu na čele s odborníkmi z Inštitútu Maxa Plancka v Lipsku. Ten sa zameral na výskum správania 34 šimpanzích populácií obývajúcich oblasť od západoafrického Senegalu až po Ugandu na východe Afriky. V prípade štyroch západoafrických populácií šimpanzov vedci narazili na podivné správanie – jedince týchto tlúp zvyknú na určitých miestach svojho teritória ukladať do stromových dutín kamene, alebo ich hádzať do kmeňov stromov, a celkom zámerne ich takto akumulovať celé hromady. Vzhľadom na to, že sa nepodarilo preukázať žiadnu súvislosť takéhoto správania so získavaním potravy či vyjadrovaním sociálneho statusu, autori sa domnievajú, že by mohlo ísť o akýsi prostriedok komunikácie, dokonca by mohol mať o niečo väčší symbolický význam. Stromy, ktoré pritom využívajú, by mohli pre ne predstavovať akési posvätné miesta (fenomén hromadenia kameňov v blízkosti stromov je napokon známy aj u západoafrických ľudských etník). Hoci sú podobné tvrdenia zatiaľ vcelku odvážne a na vyvrátenie či potvrdenie tejto hypotézy bude treba vykonať ešte veľa práce, predkladané zistenia sú o to vzrušujúcejšie, že by mohli pomôcť osvetliť aj prapôvod našich spirituálnych predstáv.

H. S. Kühl et al. Sci. Rep., doi: 10.1038/srep22219

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Etologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Jak se bakterie oddávají sexu?

Jak se bakterie oddávají sexu? uzamčeno

Pavel Payne  |  29. 9. 2026
Srovnání bakteriálních genomů ukázalo, že homologní rekombinace je u bakterií překvapivě častá. Známé mechanismy přenosu DNA však samy o sobě...
Pravidla buněčné spolupráce

Pravidla buněčné spolupráce

Jan Černý  |  29. 9. 2026
Buňky vznikly i díky tomu, že se membránou oddělily od okolního světa. Teprve když některé z těchto hranic začaly být řízeně prostupné, objevil se...
Cesta do Tibetu jako nástroj propagandy

Cesta do Tibetu jako nástroj propagandy uzamčeno

Jarmila Ptáčková  |  29. 9. 2026
V očekávání většiny cestujících do Tibetu se pravděpodobně objevují zasněžené hory, prastaré kláštery a tmavorudá roucha buddhistických mnichů....