Aktuální číslo:

2020/7

Téma měsíce:

Klimatické změny

Od hádzania kameňov k šimpanzím rituálom

 |  8. 9. 2016
 |  Vesmír 95, 489, 2016/9

Šimpanzy sú náš najbližší príbuzný druh. Podobne ako človek dokážu vytvárať koalície (aj keď podstatne menej sofistikované), používať nástroje (dokonca si vyrábajú oštepy na lov menších opíc), prejavovať emócie, pozorovali u nich aj akési základy morálky či schopnosť reflektovať obsah vlastnej mysle, ako aj mysle ostatných jedincov (Vesmír 79, 77, 2000/2). Biológovia a evoluční psychológovia však už dlhšie debatujú o možnej existencii ďalších významných podobností našich druhov, napríklad o schopnosti spirituálnych abstraktných predstáv. Už slávna primatologička Jane Goodallová pozorovala, ako dominantný samec akoby v tranze predvádza pred nadchádzajúcou búrkou tzv. dažďový tanec. Pred pár rokmi bol dokonca opísaný analogický tanec v prítomnosti ohňa. Interpretovanie podobne ladených nálezov v zmysle rituálneho či magického správania však mnohí odborníci považujú za trochu pritiahnuté za vlasy a spájajú ho skôr so zberom potravy či demonštráciou vlastného statusu. Nové zistenia v prospech šimpanzieho „spiritualizmu“ nedávno priniesol článok rozsiahleho vedeckého tímu na čele s odborníkmi z Inštitútu Maxa Plancka v Lipsku. Ten sa zameral na výskum správania 34 šimpanzích populácií obývajúcich oblasť od západoafrického Senegalu až po Ugandu na východe Afriky. V prípade štyroch západoafrických populácií šimpanzov vedci narazili na podivné správanie – jedince týchto tlúp zvyknú na určitých miestach svojho teritória ukladať do stromových dutín kamene, alebo ich hádzať do kmeňov stromov, a celkom zámerne ich takto akumulovať celé hromady. Vzhľadom na to, že sa nepodarilo preukázať žiadnu súvislosť takéhoto správania so získavaním potravy či vyjadrovaním sociálneho statusu, autori sa domnievajú, že by mohlo ísť o akýsi prostriedok komunikácie, dokonca by mohol mať o niečo väčší symbolický význam. Stromy, ktoré pritom využívajú, by mohli pre ne predstavovať akési posvätné miesta (fenomén hromadenia kameňov v blízkosti stromov je napokon známy aj u západoafrických ľudských etník). Hoci sú podobné tvrdenia zatiaľ vcelku odvážne a na vyvrátenie či potvrdenie tejto hypotézy bude treba vykonať ešte veľa práce, predkladané zistenia sú o to vzrušujúcejšie, že by mohli pomôcť osvetliť aj prapôvod našich spirituálnych predstáv.

H. S. Kühl et al. Sci. Rep., doi: 10.1038/srep22219

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Etologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Na staré zkušenosti nezapomínejme

Na staré zkušenosti nezapomínejme

Eva Bobůrková  |  13. 7. 2020
Vladimír Vonka je uznávaný virolog v Česku i ve světě. Ač brzy oslaví devadesáté narozeniny, stále se věnuje vědě, konkrétně vývoji...
Komu se nelení…

Komu se nelení…

Petr Pokorný  |  13. 7. 2020
Jsou-li nějaké změny příliš pomalé, lidé je v subjektivním čase svých životů skoro nevnímají. Stačí se ale podívat na staré krajinomalby či...
Ozonový alarmismus a ozonová skepse

Ozonový alarmismus a ozonová skepse

Petr Slavíček  |  13. 7. 2020
Klimatické změny, role člověka, možná řešení a ekonomické důsledky se stávají středobodem současné veřejné diskuse. Nemáme přitom dostatek...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné