Aktuální číslo:

2018/7

Téma měsíce:

Co kdyby…

Moderný človek v Arktíde už pred 45 000 rokmi

 |  9. 6. 2016
 |  Vesmír 95, 328, 2016/6

Nedávno zverejnený nález mamutích ostatkov zrejme prepíše doteraz známu históriu prítomnosti človeka v arktických oblastiach (t. j. za 66. rovnobežkou). Ako to v podobných prípadoch býva pomerne časté, príbeh sa začal celkom nenápadne – v roku 2012 objavil 11-ročný chlapec v okolí Jenisejského zálivu na Sibíri kostru mamuta. Po prevoze do Zoologického ústavu Ruskej akadémie vied v Petrohrade bol vek mamuta stanovený rádiokarbónovou metódou do obdobia pred 45 000 rokmi. Čo však robí tento nález skutočne výnimočným, nie je ani tak vek mamuta, ako jeho spojenie s množstvom podivných zranení identifikovaných na kostre. Ako sa neskôr ukázalo, pochádzajú od ľudských nástrojov, napríklad niekoľko poranení na rebrách spôsobili pravdepodobne kopije. Charakter zranení na spodnej čeľusti zasa naznačuje, že tomuto neborákovi vyrezali jazyk. Z jedného kla bola odstránená časť hmoty, účelom bolo zrejme získať materiál na výrobu nástrojov.

Pradávne doklady ľudskej prítomnosti v drsnej Arktíde sú vo všeobecnosti veľkou vzácnosťou. O to neuveriteľnejší je ďalší, ale už skromnejší nález vlčej kostry, ktorá rovnako vykazuje stopy ľudského rukopisu z približne rovnakého obdobia, ale z podstatne východnejšej lokality. Ak neboli tieto vzorky niečím kontaminované, znamenalo by to, že predošlý najstarší dôkaz o možnej rozsiahlej expanzii ľudskej populácie do starovekých arktických oblastí je prekonaný najmenej o 10 tisícročí. Pravekí lovci boli pravdepodobne už v tých dobách pomerne rozšírenými obyvateľmi ázijskej tundry, prispôsobenými na prežitie v drsných podmienkach. Život v takýchto nehostinných geografických oblastiach vyžadoval bezpochyby množstvo adaptácií – od teplého oblečenia až po pomerne značnú technologickú vyspelosť – a vysokú mieru kooperácie. Táto skorá prítomnosť podobných adaptácií mohla okrem iného umožniť pravekým lovcom prekonať Beringovu úžinu ešte pred nástupom posledného glaciálneho maxima.

V. V. Pitulko et al., Science 2016, DOI: 10.1126/science.aad0554

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Peníze z chemie, peníze pro chemii

Peníze z chemie, peníze pro chemii

Ondřej Vrtiška  |  16. 7. 2018
Manželé Hana a Dalimil Dvořákovi se seznámili v laboratoři. A nebylo to naposledy, co zaujetí pro organickou chemii ovlivnilo jejich životy i mimo...
Co když se probudí sopky pod antarktickým ledem?

Co když se probudí sopky pod antarktickým ledem?

John Smellie  |  16. 7. 2018
Antarktida je rozlehlá pustina pokrytá největším ledovým příkrovem světa, který obsahuje asi 90 % globálních zásob sladké vody. Funguje jako obří...
Ztracený potápník

Ztracený potápník uzamčeno

Josef Lhotský  |  16. 7. 2018
„Konference jsou od toho, abys tam navazoval styky a chlastal,“ řekl mi kdysi… — Povídka proplétající osudy tří velkých postav biologie.

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné