Aktuální číslo:

2019/2

Téma měsíce:

Barvy

Moderný človek v Arktíde už pred 45 000 rokmi

 |  9. 6. 2016
 |  Vesmír 95, 328, 2016/6

Nedávno zverejnený nález mamutích ostatkov zrejme prepíše doteraz známu históriu prítomnosti človeka v arktických oblastiach (t. j. za 66. rovnobežkou). Ako to v podobných prípadoch býva pomerne časté, príbeh sa začal celkom nenápadne – v roku 2012 objavil 11-ročný chlapec v okolí Jenisejského zálivu na Sibíri kostru mamuta. Po prevoze do Zoologického ústavu Ruskej akadémie vied v Petrohrade bol vek mamuta stanovený rádiokarbónovou metódou do obdobia pred 45 000 rokmi. Čo však robí tento nález skutočne výnimočným, nie je ani tak vek mamuta, ako jeho spojenie s množstvom podivných zranení identifikovaných na kostre. Ako sa neskôr ukázalo, pochádzajú od ľudských nástrojov, napríklad niekoľko poranení na rebrách spôsobili pravdepodobne kopije. Charakter zranení na spodnej čeľusti zasa naznačuje, že tomuto neborákovi vyrezali jazyk. Z jedného kla bola odstránená časť hmoty, účelom bolo zrejme získať materiál na výrobu nástrojov.

Pradávne doklady ľudskej prítomnosti v drsnej Arktíde sú vo všeobecnosti veľkou vzácnosťou. O to neuveriteľnejší je ďalší, ale už skromnejší nález vlčej kostry, ktorá rovnako vykazuje stopy ľudského rukopisu z približne rovnakého obdobia, ale z podstatne východnejšej lokality. Ak neboli tieto vzorky niečím kontaminované, znamenalo by to, že predošlý najstarší dôkaz o možnej rozsiahlej expanzii ľudskej populácie do starovekých arktických oblastí je prekonaný najmenej o 10 tisícročí. Pravekí lovci boli pravdepodobne už v tých dobách pomerne rozšírenými obyvateľmi ázijskej tundry, prispôsobenými na prežitie v drsných podmienkach. Život v takýchto nehostinných geografických oblastiach vyžadoval bezpochyby množstvo adaptácií – od teplého oblečenia až po pomerne značnú technologickú vyspelosť – a vysokú mieru kooperácie. Táto skorá prítomnosť podobných adaptácií mohla okrem iného umožniť pravekým lovcom prekonať Beringovu úžinu ešte pred nástupom posledného glaciálneho maxima.

V. V. Pitulko et al., Science 2016, DOI: 10.1126/science.aad0554

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Lov kýchajících demokratů

Lov kýchajících demokratů uzamčeno

Tomáš Grim  |  4. 2. 2019
Spatřit loveckou akci volně žijících predátorů je svátek. A být jejím svědkem od úplného začátku po úplný konec, z bezprostřední blízkosti, s...
(Ne)barevné vidění hlubokomořských ryb

(Ne)barevné vidění hlubokomořských ryb uzamčeno

Zuzana Musilová  |  4. 2. 2019
Je velmi obtížné vžít se do světa hlubokomořské ryby. Žijete ve zdánlivě nekonečném trojrozměrném oceánu, kam neproniká téměř žádné světlo a kde...
Optická pinzeta a světelný záblesk

Optická pinzeta a světelný záblesk

Hana Turčičová  |  4. 2. 2019
Nobelova cena za optickou pinzetu a za triky, jak zvýšit výkon a nezničit aktivní prostředí laseru.

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné