i

Aktuální číslo:

2026/5

Téma měsíce:

Vlákno

Obálka čísla

Dvojnásobné hadie zmŕtvychvstanie

 |  9. 6. 2016
 |  Vesmír 95, 324, 2016/6

Austrália je domovom nepreberného množstva nebezpečných živočíchov. Nie nadarmo ju volajú kontinentom, kde sa človeka všetko akosi pokúša zabiť. Jednou z najnebezpečnejších skupín živočíchov (aspoň čo do účinnosti jedu) sú morské hady podčeľade Hydrophiinae. Austrália je biodiverzitným hotspotom morských hadov – v blízkosti jej brehov sa vyskytuje približne 35 druhov spomínanej podčeľade, 11 z nich je pre tento svetadiel endemických. V priebehu posledných dvoch dekád však začal počet miestnych morských hadov zo zatiaľ nevysvetlených príčin výrazne klesať. Medzi ustupujúce druhy patria aj Aipysurus foliosquamaAipysurus apraefrontalis, ktoré boli od roku 2010 vedené v Červenom zozname ako kriticky ohrozené druhy. Živé jedince oboch druhov naposledy pozorovali v roku 1998, resp. 2002 v oblasti útesov Ashmore a Hibernia v Timorskom mori na severe Austrálie. Odvtedy len niekoľko pozorovaní či ojedinelých vyplavených ostatkov indikovalo, že oba druhy zrejme ešte nevymizli nadobro. Veľkým prekvapením bolo preto objavenie nových populácií na viacerých, viac ako 1500 kilometrov vzdialených lokalitách na západnom pobreží Austrálie. Ich štúdiom sa vedcom podarilo rozšíriť znalosti nielen o ich distribúcii, ale aj o habitatových preferenciách (A. foliosquama sa tradične považoval za koralového špecialistu, nové pozorovania sú však dôkazom o jeho výskyte aj v oblastiach porastov morských tráv) či rozmnožovaní. Aj keď môžu tieto objavy pôsobiť vcelku pozitívne, počet morských hadov na mnohých lokalitách naďalej klesá. Jednou z možných príčin by mohol byť rybolov, mnohé jedince sa ocitajú vo vlečných sieťach rybárskych lodí. V prípade zmienených druhov však autori vážnejší negatívny vplyv rybolovu spochybnili, hlavne preto, že v pôvodnej oblasti ich výskytu v Timorskom mori sa podobným spôsobom prakticky neloví kvôli prudko sa zvažujúcim brehom. Ďalšou príčinou by mohla byť strata vhodného prostredia a potravy, rozvoj ťažobného priemyslu v pobrežných oblastiach, choroby či dokonca klimatické zmeny. Na potvrdenie tej či onej príčiny úbytku spomenutých morských hadov si však zatiaľ ešte musíme počkať.

D’Anastasi B. R.: Biological Conservation, DOI: 10.1016/j.biocon.2015.11.032

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Biologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Příliš otevřené dveře

Příliš otevřené dveře

Jan Vevera  |  1. 6. 2026
Psychiatrie byla kdysi kritizována za to, že zavírá své dveře, a s nimi i pacienty za zdmi léčeben. Dnes čelí jinému problému – její dveře jsou...
Tranzistor na bázi bismutu

Tranzistor na bázi bismutu uzamčeno

Lukáš Tabery  |  1. 6. 2026
Cesta od třídimenzionálního planárního tranzistoru k dvoudimenzionálnímu a odtud zpět do tří dimenzí – k integraci M3D. Narůstající závislost...
Život na hraně

Život na hraně uzamčeno

Jan Černý  |  1. 6. 2026
Zvládnou přežít globální zalednění, masivní vulkanismus nebo změnu složení atmosféry. Odolným formám života se daří uspět většinou díky značné...