Arktida2024banner1Arktida2024banner1Arktida2024banner1Arktida2024banner1Arktida2024banner1Arktida2024banner1
i

Aktuální číslo:

2025/1

Téma měsíce:

Exploze

Obálka čísla

Dvojnásobné hadie zmŕtvychvstanie

 |  9. 6. 2016
 |  Vesmír 95, 324, 2016/6

Austrália je domovom nepreberného množstva nebezpečných živočíchov. Nie nadarmo ju volajú kontinentom, kde sa človeka všetko akosi pokúša zabiť. Jednou z najnebezpečnejších skupín živočíchov (aspoň čo do účinnosti jedu) sú morské hady podčeľade Hydrophiinae. Austrália je biodiverzitným hotspotom morských hadov – v blízkosti jej brehov sa vyskytuje približne 35 druhov spomínanej podčeľade, 11 z nich je pre tento svetadiel endemických. V priebehu posledných dvoch dekád však začal počet miestnych morských hadov zo zatiaľ nevysvetlených príčin výrazne klesať. Medzi ustupujúce druhy patria aj Aipysurus foliosquamaAipysurus apraefrontalis, ktoré boli od roku 2010 vedené v Červenom zozname ako kriticky ohrozené druhy. Živé jedince oboch druhov naposledy pozorovali v roku 1998, resp. 2002 v oblasti útesov Ashmore a Hibernia v Timorskom mori na severe Austrálie. Odvtedy len niekoľko pozorovaní či ojedinelých vyplavených ostatkov indikovalo, že oba druhy zrejme ešte nevymizli nadobro. Veľkým prekvapením bolo preto objavenie nových populácií na viacerých, viac ako 1500 kilometrov vzdialených lokalitách na západnom pobreží Austrálie. Ich štúdiom sa vedcom podarilo rozšíriť znalosti nielen o ich distribúcii, ale aj o habitatových preferenciách (A. foliosquama sa tradične považoval za koralového špecialistu, nové pozorovania sú však dôkazom o jeho výskyte aj v oblastiach porastov morských tráv) či rozmnožovaní. Aj keď môžu tieto objavy pôsobiť vcelku pozitívne, počet morských hadov na mnohých lokalitách naďalej klesá. Jednou z možných príčin by mohol byť rybolov, mnohé jedince sa ocitajú vo vlečných sieťach rybárskych lodí. V prípade zmienených druhov však autori vážnejší negatívny vplyv rybolovu spochybnili, hlavne preto, že v pôvodnej oblasti ich výskytu v Timorskom mori sa podobným spôsobom prakticky neloví kvôli prudko sa zvažujúcim brehom. Ďalšou príčinou by mohla byť strata vhodného prostredia a potravy, rozvoj ťažobného priemyslu v pobrežných oblastiach, choroby či dokonca klimatické zmeny. Na potvrdenie tej či onej príčiny úbytku spomenutých morských hadov si však zatiaľ ešte musíme počkať.

D’Anastasi B. R.: Biological Conservation, DOI: 10.1016/j.biocon.2015.11.032

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Biologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Exploze, které tvoří

Exploze, které tvoří uzamčeno

Supernovy vytvářejí v mezihvězdném prostředí bubliny. V hustých stěnách bublin vznikají hvězdy. A to, co začalo výbuchem, končí hvězdou.
Mrtví termiti odpovídají na evoluční otázky

Mrtví termiti odpovídají na evoluční otázky uzamčeno

Aleš Buček, Jakub Prokop  |  6. 1. 2025
Termiti představují odhadem čtvrtinu globální biomasy suchozemských členovců. Naší snahou je pochopit, jak dosáhli ekologického úspěchu, jak se...
Objev země Františka Josefa

Objev země Františka Josefa

Zdeněk Lyčka  |  6. 1. 2025
Soukromá rakousko-uherská polární výprava v letech 1872–1874 nedosáhla zamýšleného cíle, jímž bylo proplout Severní mořskou cestou a případně...