Dvojnásobné hadie zmŕtvychvstanie

Austrália je domovom nepreberného množstva nebezpečných živočíchov. Nie nadarmo ju volajú kontinentom, kde sa človeka všetko akosi pokúša zabiť. Jednou z najnebezpečnejších skupín živočíchov (aspoň čo do účinnosti jedu) sú morské hady podčeľade Hydrophiinae. Austrália je biodiverzitným hotspotom morských hadov – v blízkosti jej brehov sa vyskytuje približne 35 druhov spomínanej podčeľade, 11 z nich je pre tento svetadiel endemických. V priebehu posledných dvoch dekád však začal počet miestnych morských hadov zo zatiaľ nevysvetlených príčin výrazne klesať. Medzi ustupujúce druhy patria aj Aipysurus foliosquama a Aipysurus apraefrontalis, ktoré boli od roku 2010 vedené v Červenom zozname ako kriticky ohrozené druhy. Živé jedince oboch druhov naposledy pozorovali v roku 1998, resp. 2002 v oblasti útesov Ashmore a Hibernia v Timorskom mori na severe Austrálie. Odvtedy len niekoľko pozorovaní či ojedinelých vyplavených ostatkov indikovalo, že oba druhy zrejme ešte nevymizli nadobro. Veľkým prekvapením bolo preto objavenie nových populácií na viacerých, viac ako 1500 kilometrov vzdialených lokalitách na západnom pobreží Austrálie. Ich štúdiom sa vedcom podarilo rozšíriť znalosti nielen o ich distribúcii, ale aj o habitatových preferenciách (A. foliosquama sa tradične považoval za koralového špecialistu, nové pozorovania sú však dôkazom o jeho výskyte aj v oblastiach porastov morských tráv) či rozmnožovaní. Aj keď môžu tieto objavy pôsobiť vcelku pozitívne, počet morských hadov na mnohých lokalitách naďalej klesá. Jednou z možných príčin by mohol byť rybolov, mnohé jedince sa ocitajú vo vlečných sieťach rybárskych lodí. V prípade zmienených druhov však autori vážnejší negatívny vplyv rybolovu spochybnili, hlavne preto, že v pôvodnej oblasti ich výskytu v Timorskom mori sa podobným spôsobom prakticky neloví kvôli prudko sa zvažujúcim brehom. Ďalšou príčinou by mohla byť strata vhodného prostredia a potravy, rozvoj ťažobného priemyslu v pobrežných oblastiach, choroby či dokonca klimatické zmeny. Na potvrdenie tej či onej príčiny úbytku spomenutých morských hadov si však zatiaľ ešte musíme počkať.

D’Anastasi B. R.: Biological Conservation, DOI: 10.1016/j.biocon.2015.11.032