Aktuální číslo:

2026/1

Téma měsíce:

Polární oblasti

Obálka čísla

Perie tučniakov ako inšpirácia pre letecký priemysel

 |  4. 2. 2016
 |  Vesmír 95, 77, 2016/2

Tučniaky sú , čo sa druhovej a rodovej diverzity týka, malou, ale o to ekologicky zaujímavejšou skupinou vtákov. Evolučná línia tučniakov predstavuje výbežok amniotných stavovcov do jedného z najextrémnejších terestrických prostredí našej planéty. Väčšina recentných druhov tučniakov hniezdi vo veľmi chladných oblastiach južnej pologule vrátane subantarktických ostrovov a výnimočnejšie i v hlbšom antarktickom vnútrozemí. Tam musia odolávať teplotám, ktoré sa pohybujú niekoľko desiatok stupňov pod bodom mrazu a vetru rútiacemu sa rýchlosťou viac ako 100 km/h.

Potravnou ekológiou sú pritom viazané na častý pobyt v morskom prostredí. Hoci pri svojom spôsobe života často striedajú morské prostredie s ľadovou pevninou, je zaujímavé, že na povrchu ich peria sa prakticky nevytvárajú makroskopické kryštáliky ľadu. Nedávno zverejnené výsledky z dielne amerických vedcov poukazujú na to, že vysvetlenie tohto fenoménu je zrejme ukryté v štruktúre a povrchovej úprave peria tučniakov. Bežné vtáčie perie je prirodzene hydrofóbne, perie tučniakov však podľa publikovaných zistení dosiahlo v tomto smere dokonalosť. Za superhydrofóbnosť peria vďačia tučniaky kombinácii mikroskopických pórov zadržiavajúcich vzduch v perí, a špeciálnemu sekrétu tvorenému v žľaze na báze chvosta, ktorý je aplikovaný na povrch peria. Voda tak do peria nevsakuje, ale zhlukuje sa na jeho povrchu do akýchsi guličiek (namiesto do tradičných kvapiek), ktoré sú len v minimálnom kontakte s povrchom peria. Guľovitý tvar vodnej substancie zabezpečuje výhodný pomer povrchu k objemu telesa, vďaka čomu sú tepelné straty pomalšie. Výsledkom je oddialenie zamŕzania vody na povrchu peria.

Autori štúdie podotkli, že fascinujúce vlastnosti peria týchto nelietavých vtákov by sa mohli uplatniť aj v praktickom živote, konkrétne v leteckom priemysle. Na základe znalostí dizajnu a údržby peria tučniakov by sa napríklad mohlo postupne nahradiť drahé a prácne odstraňovanie ľadových nánosov z trupu a krídel lietadiel pomocou chemických odmrazovačov efektívnejšími biomimetickými technikami. (Alizadehbirjandi E. et al.: Bulletin of the American Physical Society 60, Abstract: E36.00006.)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Fyziologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Temní architekti tání

Temní architekti tání

Když si prohlížíte satelitní snímky grónského ledovcového štítu, místo oslnivě bílé plochy uvidíte rozsáhlé tmavé skvrny, pokrývající stovky...
Tetování zabíjí imunitní buňky

Tetování zabíjí imunitní buňky

Adam Obr  |  2. 2. 2026
Nedávná studie, na níž se podíleli vědci z Biologického centra AV ČR, naznačuje, že tetování může významně ovlivnit imunitní odpověď na některé...
Pyramidy z pohledu fyziky

Pyramidy z pohledu fyziky uzamčeno

Jiří Kamarád  |  5. 1. 2026
Nesmazatelné a udivující stopy, které po sobě zanechala vysoce organizovaná společnost existující po více než 3500 let v Egyptě (od 1. dynastie...