Aktuální číslo:

2025/6

Téma měsíce:

Červená

Obálka čísla

Perie tučniakov ako inšpirácia pre letecký priemysel

 |  4. 2. 2016
 |  Vesmír 95, 77, 2016/2

Tučniaky sú , čo sa druhovej a rodovej diverzity týka, malou, ale o to ekologicky zaujímavejšou skupinou vtákov. Evolučná línia tučniakov predstavuje výbežok amniotných stavovcov do jedného z najextrémnejších terestrických prostredí našej planéty. Väčšina recentných druhov tučniakov hniezdi vo veľmi chladných oblastiach južnej pologule vrátane subantarktických ostrovov a výnimočnejšie i v hlbšom antarktickom vnútrozemí. Tam musia odolávať teplotám, ktoré sa pohybujú niekoľko desiatok stupňov pod bodom mrazu a vetru rútiacemu sa rýchlosťou viac ako 100 km/h.

Potravnou ekológiou sú pritom viazané na častý pobyt v morskom prostredí. Hoci pri svojom spôsobe života často striedajú morské prostredie s ľadovou pevninou, je zaujímavé, že na povrchu ich peria sa prakticky nevytvárajú makroskopické kryštáliky ľadu. Nedávno zverejnené výsledky z dielne amerických vedcov poukazujú na to, že vysvetlenie tohto fenoménu je zrejme ukryté v štruktúre a povrchovej úprave peria tučniakov. Bežné vtáčie perie je prirodzene hydrofóbne, perie tučniakov však podľa publikovaných zistení dosiahlo v tomto smere dokonalosť. Za superhydrofóbnosť peria vďačia tučniaky kombinácii mikroskopických pórov zadržiavajúcich vzduch v perí, a špeciálnemu sekrétu tvorenému v žľaze na báze chvosta, ktorý je aplikovaný na povrch peria. Voda tak do peria nevsakuje, ale zhlukuje sa na jeho povrchu do akýchsi guličiek (namiesto do tradičných kvapiek), ktoré sú len v minimálnom kontakte s povrchom peria. Guľovitý tvar vodnej substancie zabezpečuje výhodný pomer povrchu k objemu telesa, vďaka čomu sú tepelné straty pomalšie. Výsledkom je oddialenie zamŕzania vody na povrchu peria.

Autori štúdie podotkli, že fascinujúce vlastnosti peria týchto nelietavých vtákov by sa mohli uplatniť aj v praktickom živote, konkrétne v leteckom priemysle. Na základe znalostí dizajnu a údržby peria tučniakov by sa napríklad mohlo postupne nahradiť drahé a prácne odstraňovanie ľadových nánosov z trupu a krídel lietadiel pomocou chemických odmrazovačov efektívnejšími biomimetickými technikami. (Alizadehbirjandi E. et al.: Bulletin of the American Physical Society 60, Abstract: E36.00006.)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Fyziologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Hvězdy, které se červenají

Hvězdy, které se červenají

Soňa Ehlerová  |  2. 6. 2025
Existují dvě skupiny lidí, kteří při slově „červenání“ pociťují výrazně nelibé pocity. Do první patří ti, kteří se hodně rdí a jimž to zároveň...
Barva krve, moci a života

Barva krve, moci a života

Jan Turek  |  2. 6. 2025
Červená barva není ani trochu neutrální. Její vnímání člověkem má velmi široké rozpětí. Je pro nás barvou lásky a života, ale také krve,...
Červená v říši zvířat

Červená v říši zvířat uzamčeno

Jaroslav Petr  |  2. 6. 2025
Jasnými barvami živočichové varují své okolí, ale také lákají partnery. Červené zbarvení získávají mnoha rozličnými způsoby.