Aktuální číslo:

2024/11

Téma měsíce:

Strach

Obálka čísla

Perie tučniakov ako inšpirácia pre letecký priemysel

 |  4. 2. 2016
 |  Vesmír 95, 77, 2016/2

Tučniaky sú , čo sa druhovej a rodovej diverzity týka, malou, ale o to ekologicky zaujímavejšou skupinou vtákov. Evolučná línia tučniakov predstavuje výbežok amniotných stavovcov do jedného z najextrémnejších terestrických prostredí našej planéty. Väčšina recentných druhov tučniakov hniezdi vo veľmi chladných oblastiach južnej pologule vrátane subantarktických ostrovov a výnimočnejšie i v hlbšom antarktickom vnútrozemí. Tam musia odolávať teplotám, ktoré sa pohybujú niekoľko desiatok stupňov pod bodom mrazu a vetru rútiacemu sa rýchlosťou viac ako 100 km/h.

Potravnou ekológiou sú pritom viazané na častý pobyt v morskom prostredí. Hoci pri svojom spôsobe života často striedajú morské prostredie s ľadovou pevninou, je zaujímavé, že na povrchu ich peria sa prakticky nevytvárajú makroskopické kryštáliky ľadu. Nedávno zverejnené výsledky z dielne amerických vedcov poukazujú na to, že vysvetlenie tohto fenoménu je zrejme ukryté v štruktúre a povrchovej úprave peria tučniakov. Bežné vtáčie perie je prirodzene hydrofóbne, perie tučniakov však podľa publikovaných zistení dosiahlo v tomto smere dokonalosť. Za superhydrofóbnosť peria vďačia tučniaky kombinácii mikroskopických pórov zadržiavajúcich vzduch v perí, a špeciálnemu sekrétu tvorenému v žľaze na báze chvosta, ktorý je aplikovaný na povrch peria. Voda tak do peria nevsakuje, ale zhlukuje sa na jeho povrchu do akýchsi guličiek (namiesto do tradičných kvapiek), ktoré sú len v minimálnom kontakte s povrchom peria. Guľovitý tvar vodnej substancie zabezpečuje výhodný pomer povrchu k objemu telesa, vďaka čomu sú tepelné straty pomalšie. Výsledkom je oddialenie zamŕzania vody na povrchu peria.

Autori štúdie podotkli, že fascinujúce vlastnosti peria týchto nelietavých vtákov by sa mohli uplatniť aj v praktickom živote, konkrétne v leteckom priemysle. Na základe znalostí dizajnu a údržby peria tučniakov by sa napríklad mohlo postupne nahradiť drahé a prácne odstraňovanie ľadových nánosov z trupu a krídel lietadiel pomocou chemických odmrazovačov efektívnejšími biomimetickými technikami. (Alizadehbirjandi E. et al.: Bulletin of the American Physical Society 60, Abstract: E36.00006.)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Fyziologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Se štírem na štíru

Se štírem na štíru

Daniel Frynta, Iveta Štolhoferová  |  4. 11. 2024
Člověk každý rok zabije kolem 80 milionů žraloků. Za stejnou dobu žraloci napadnou 80 lidí. Z tohoto srovnání je zřejmé, kdo by se měl koho bát,...
Ustrašená společnost

Ustrašená společnost uzamčeno

Jan Červenka  |  4. 11. 2024
Strach je přirozeným, evolucí vybroušeným obranným sebezáchovným mechanismem. Reagujeme jím na bezprostřední ohrožení, které nás připravuje buď na...
Mláďata na cizí účet

Mláďata na cizí účet uzamčeno

Martin Reichard  |  4. 11. 2024
Parazitismus je mezi živočichy jednou z hlavních strategií získávání zdrojů. Obvyklá představa parazitů jako malých organismů cizopasících na...