Aktuální číslo:

2026/3

Téma měsíce:

Póry

Obálka čísla

Perie tučniakov ako inšpirácia pre letecký priemysel

 |  4. 2. 2016
 |  Vesmír 95, 77, 2016/2

Tučniaky sú , čo sa druhovej a rodovej diverzity týka, malou, ale o to ekologicky zaujímavejšou skupinou vtákov. Evolučná línia tučniakov predstavuje výbežok amniotných stavovcov do jedného z najextrémnejších terestrických prostredí našej planéty. Väčšina recentných druhov tučniakov hniezdi vo veľmi chladných oblastiach južnej pologule vrátane subantarktických ostrovov a výnimočnejšie i v hlbšom antarktickom vnútrozemí. Tam musia odolávať teplotám, ktoré sa pohybujú niekoľko desiatok stupňov pod bodom mrazu a vetru rútiacemu sa rýchlosťou viac ako 100 km/h.

Potravnou ekológiou sú pritom viazané na častý pobyt v morskom prostredí. Hoci pri svojom spôsobe života často striedajú morské prostredie s ľadovou pevninou, je zaujímavé, že na povrchu ich peria sa prakticky nevytvárajú makroskopické kryštáliky ľadu. Nedávno zverejnené výsledky z dielne amerických vedcov poukazujú na to, že vysvetlenie tohto fenoménu je zrejme ukryté v štruktúre a povrchovej úprave peria tučniakov. Bežné vtáčie perie je prirodzene hydrofóbne, perie tučniakov však podľa publikovaných zistení dosiahlo v tomto smere dokonalosť. Za superhydrofóbnosť peria vďačia tučniaky kombinácii mikroskopických pórov zadržiavajúcich vzduch v perí, a špeciálnemu sekrétu tvorenému v žľaze na báze chvosta, ktorý je aplikovaný na povrch peria. Voda tak do peria nevsakuje, ale zhlukuje sa na jeho povrchu do akýchsi guličiek (namiesto do tradičných kvapiek), ktoré sú len v minimálnom kontakte s povrchom peria. Guľovitý tvar vodnej substancie zabezpečuje výhodný pomer povrchu k objemu telesa, vďaka čomu sú tepelné straty pomalšie. Výsledkom je oddialenie zamŕzania vody na povrchu peria.

Autori štúdie podotkli, že fascinujúce vlastnosti peria týchto nelietavých vtákov by sa mohli uplatniť aj v praktickom živote, konkrétne v leteckom priemysle. Na základe znalostí dizajnu a údržby peria tučniakov by sa napríklad mohlo postupne nahradiť drahé a prácne odstraňovanie ľadových nánosov z trupu a krídel lietadiel pomocou chemických odmrazovačov efektívnejšími biomimetickými technikami. (Alizadehbirjandi E. et al.: Bulletin of the American Physical Society 60, Abstract: E36.00006.)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Fyziologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Deštné lesy v Antarktidě

Deštné lesy v Antarktidě

Kyselina pozvolna stravuje desítky milionů let staré usazeniny. Až se proleptá na dno plastové nádobky, po kameni, dovezeném z antarktického...

Ničí ozon choleru? uzamčeno

Iva Hůnová, Libor Elleder  |  30. 3. 2026
Pražská klementinská observatoř patří k těm, které mají nejdelší řadu nepřetržitých hydrometeorologických pozorování na světě. To se všeobecně...

Víme. Ale chceme?

Vyhláška upravující koncepci školního stravování, která vstoupila v platnost od 1. září 2025 a počítá s přechodným obdobím do září 2026, znovu...