Netopiere ako potrava vtákov s dennou aktivitou

Hoci sú netopiere jednou z taxonomicky a ekologicky najdiverzifikovanejších skupín cicavcov, veľká časť ich biologických vlastností je nepreskúmanou oblasťou. Možno to povedať aj o ich interakciách s predátormi, ktoré boli dlhý čas na okraji vedeckého záujmu. Za najčastejšie predátory netopierov sa tradične považujů sovy, ktoré ich lovia počas spoločnej nočnej aktivity. Veľmi nezaostávajú ani drobné šelmy plieniace ich denné úkryty. V trópoch sa netopiere obývajúce jaskyne stávajú častou korisťou hadov a veľkých článkonožcov, ako sú stonožky, či dokonca pavúky. Ale aj vtáky s dennou aktivitou sú pomerne častými lovcami netopierov, hoci sa to môže zdať nepravdepodobné, vzhľadom na to, že doba ich primárnej aktivity sa vcelku neprekrýva. Vyplýva to z nášho doteraz najrozsiahlejšieho zberu údajov o podobných incidenciách z prác publikovaných v prestížnych časopisoch, knihách či šedej literatúre, ako aj z amatérskych internetových záznamov. Zistili sme, že netopiere sa aspoň z času na čas vyskytujú v potrave prinajmenšom 143 druhov dravcov a ďalších 94 druhov vtákov z ostatných 28 čeľadí s dennou aktivitou. Útoky na netopiere majú globálny charakter, najsevernejší záznam pochádza až spoza polárneho kruhu a južná hranica pozorovaných útokov presiahla 42. rovnobežku. V prípade dravcov netopiere absentujú prakticky len v potrave niektorých potravných špecialistov (napr. kondorov a väčšiny supov či striktne pisci-, malako- a herpetovorných druhov) a druhov, o ktorých potrave sa prakticky nič nevie. Na rôznych geografických lokalitách možno nájsť pestré agregácie dravcov vyčkávajúcich na výlety netopierov z tropických jaskýň, morské orly vrhajúce sa na kalone v Tichomorí, arktické sokoly loviace netopiere počas polárneho dňa či drobné dravce a krkavcovité vtáky snoriace v okolí netopierích úkrytov v mestských stavbách. Hoci sa niektoré lokálne populácie vtákov priamo zameriavajú na lov netopierov, ich jediným skutočne špecializovaným lovcom, morfologicky a behaviorálne adaptovaným na túto činnosť, však naďalej ostáva len netopierar súmračný (Macheiramphus alcinus) obývajúci trópy Starého sveta. Vtáky s dennou aktivitou aj napriek tomu nie sú žiadne béčka. Zo starších experimentálnych štúdií vyplýva (po zohľadnení dĺžky dennej a nočnej aktivity netopierov), že pravdepodobnosť ulovenia netopiera vtákom s dennou aktivitou je dokonca 100 až 1000krát vyššia, než to, že ho v noci uloví sova. Široká distribúcia predačných udalostí, a často aj vysoká lovecká efektivita vtákov s dennou aktivitou, len podporuje zraniteľnosť netopierov vo vzťahu k nim. Silný predačný tlak vtákov s dennou aktivitou mohol napokon stáť aj za evolúciou prevažne nočného spôsobu života netopierov.

Mikula P. et al.: Mammal Rev. DOI: 10.1111/mam.12060.