Aktuální číslo:

2018/2

Téma měsíce:

Bionika

Aborigénske povesti siahajú až ku koncu poslednej doby ľadovej

 |  7. 1. 2016
 |  Vesmír 95, 6, 2016/1

Podľa súčasných poznatkov dorazili aborigéni do Austrálie už približne pred 50 000 rokmi (na porovnanie, v Európe sa anatomicky moderní ľudia objavili až o 10 000 rokov neskôr). Dostali sa tam počas poslednej doby ľadovej, keď bolo obrovské množstvo vody viazané v ľadovcoch, následkom čoho poklesli hladiny svetových oceánov. Približne pred 12 000 rokmi sa stali svedkami nástupu teplejšieho interglaciálu, roztopenia ľadovcov a nasledujúceho zatopenia rozsiahlych pobrežných oblastí Austrálie, ktoré boli predtým odkryté (v dôsledku nízkej hladiny oceánov). Hladina okolitých morí dosiahla dnešné hodnoty približne pred 7000 rokmi. Takéto veľké, a bezpochyby dramatické zmeny krajiny sa museli citeľne dotknúť aj viacerých pobrežných populácií domorodcov. Mohli byť však spomienky aborigénov na oné pradávne udalosti natoľko silné, aby sa zachovali v ľudovej slovesnosti až do dnešných dní? Dvojica austrálskych vedcov, Patrick Nunn a Nicholas Reid, tvrdí, že áno, mohli. Zistili, že opisy zmien pobrežných oblastí v dôsledku zdvihnutia morskej hladiny nielenže sa v povestiach domorodcov vyskytujú často, ale sú aj bohato rozšírené naprieč kmeňmi pozdĺž celého austrálskeho pobrežia. Na základe rekonštrukcie niekdajších prírodných podmienok sa uvedenej dvojici vedcov podarilo zistiť, že tradované mýty a povesti zachytávajú charakter krajiny pred minimálne 7000 rokmi, niektoré sa dokonca týkajú udalostí ešte o pár tisíc rokov starších. Autori si toto výnimočné zachovávanie spomienok o pradávnych dobách vysvetľujú viacerými faktormi vrátane lokálnych prírodných podmienok. Tie sú také tvrdé, že aborigéni zrejme museli odovzdávať svojim potomkom všetky nadobudnuté skúsenosti, aby vôbec mohli prežiť – spolu s nimi sa však tradovali aj príbehy obsahujúce informácie o dávnych premenách krajiny.

DOI: 10.1080/00049182.2015.1077539

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Antropologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je magisterským študentom na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá vplyvom environmentálnych faktorov na typ a charakter akustických štruktúr uplatňujúcich sa při pohlavnom výbere vtákov Južnej Afriky.

Doporučujeme

Návrat Široka

Návrat Široka

Pavel Pipek  |  9. 2. 2018
Zpráva, která na mě právě vyskočila na Twitteru, by asi většinu Evropanů nechala chladnou, ale mé srdce buší tak, že mám chuť okamžitě vyskočit z...
Rytíř našich vod

Rytíř našich vod

Marek Janáč  |  5. 2. 2018
Na stěně ve své kanceláři má vystavené krunýře velkých raků. Za jeho pracovní židlí v akváriu rak. V knihovně knihy o racích a v laboratoři ve...
O kvantových počítačích a šifře RSA

O kvantových počítačích a šifře RSA uzamčeno

Jiří Poš  |  5. 2. 2018
značným příslibem pro výpočetní systémy budoucnosti je rozvíjející se obor kvantových počítačů. Představují naději, že eliminují některá vážná...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné