Aborigénske povesti siahajú až ku koncu poslednej doby ľadovej

Podľa súčasných poznatkov dorazili aborigéni do Austrálie už približne pred 50 000 rokmi (na porovnanie, v Európe sa anatomicky moderní ľudia objavili až o 10 000 rokov neskôr). Dostali sa tam počas poslednej doby ľadovej, keď bolo obrovské množstvo vody viazané v ľadovcoch, následkom čoho poklesli hladiny svetových oceánov. Približne pred 12 000 rokmi sa stali svedkami nástupu teplejšieho interglaciálu, roztopenia ľadovcov a nasledujúceho zatopenia rozsiahlych pobrežných oblastí Austrálie, ktoré boli predtým odkryté (v dôsledku nízkej hladiny oceánov). Hladina okolitých morí dosiahla dnešné hodnoty približne pred 7000 rokmi. Takéto veľké, a bezpochyby dramatické zmeny krajiny sa museli citeľne dotknúť aj viacerých pobrežných populácií domorodcov. Mohli byť však spomienky aborigénov na oné pradávne udalosti natoľko silné, aby sa zachovali v ľudovej slovesnosti až do dnešných dní? Dvojica austrálskych vedcov, Patrick Nunn a Nicholas Reid, tvrdí, že áno, mohli. Zistili, že opisy zmien pobrežných oblastí v dôsledku zdvihnutia morskej hladiny nielenže sa v povestiach domorodcov vyskytujú často, ale sú aj bohato rozšírené naprieč kmeňmi pozdĺž celého austrálskeho pobrežia. Na základe rekonštrukcie niekdajších prírodných podmienok sa uvedenej dvojici vedcov podarilo zistiť, že tradované mýty a povesti zachytávajú charakter krajiny pred minimálne 7000 rokmi, niektoré sa dokonca týkajú udalostí ešte o pár tisíc rokov starších. Autori si toto výnimočné zachovávanie spomienok o pradávnych dobách vysvetľujú viacerými faktormi vrátane lokálnych prírodných podmienok. Tie sú také tvrdé, že aborigéni zrejme museli odovzdávať svojim potomkom všetky nadobudnuté skúsenosti, aby vôbec mohli prežiť – spolu s nimi sa však tradovali aj príbehy obsahujúce informácie o dávnych premenách krajiny.

DOI: 10.1080/00049182.2015.1077539