Aktuální číslo:

2018/11

Téma měsíce:

Psychosomatika

Kedy prišli vtáky o zuby?

 |  30. 3. 2015
 |  Vesmír 94, 191, 2015/4

Absencia zubov, alebo tzv. edentulizmus, sa v prípade vertebrát bezpochyby najčastejšie spája s vtákmi, okrem nich však zuby stratili aj korytnačky a tento jav sa týka aj niektorých cicavčích potravných špecialistov, ako sú mravčiare, šupinavce či bezzubé veľryby. Prítomnosť zobáka bez zubných štruktúr patrí pritom k charakteristickým znakom spojeným s vtáčou identitou. Už od objavenia Archaeopteryxa v roku 1861 vieme, že dnešné vtáky sú potomkami theropodných dinosaurov. Predkovia vtákov preto museli byť vybavení sadou zubov, avšak kedy, prípadne koľkokrát ich stratili v priebehu evolúcie, nie je ľahké rozlúštiť, vzhľadom na značne nekompletné fosílne záznamy. Aj v tomto prípade vedcom, našťastie, pomohli dáta uložené v DNA, konkrétne degradované zvyšky génov spojených s výstavbou zubov. Vývoj zubov vertebrát je neskutočne zložitý proces spojený s využívaním mnohých rozdielnych génov. Šestica z nich je však pre správne formovanie dentínu (gén DSSP) a enamelu (gény AMTN, AMBN, ENAM, AMELX, MMP20) skutočne nevyhnutná. V rámci nedávno osekvenovaných genómov 48 recentných druhov vtákov (predstavujúcich takmer všetky dnes žijúce rady vtákov) práve týchto šesť génov podrobili analýze na prítomnosť inaktivačných mutácií, ktoré by nasvedčovali strate schopnosti produkovať mineralizované zuby. Výskyt jednotlivých mutácií indikuje, že zásadný zlom v tvorbe zubných elementov nastal už u spoločného predka všetkých dnešných vtákov (tzv. Neornithes) približne pred 116 miliónmi rokov. Podobná nezávislá inaktivácia „zubotvorných“ génov v rovnakom alebo redukovanom rozsahu „postihla“ aj zmienené skupiny vertebrát, ktoré počas svojho vývoja postupne stratili alebo výrazne obmedzili schopnosť produkovať zuby. Na druhej strane, všetkých šesť génov má aktívnych napríklad aligátor americký (zástupcovia krokodílov sú najbližšími príbuznými vtákov) či cicavce disponujúce zubami pokrytými sklovinou (napr. šelmy a slony). (R. W. Meredith, et al., Science 346, 1336 2014; DOI: 10.1126/science.1254390)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Závan kance

Závan kance

Oldřich Lapčík  |  5. 11. 2018
Možná jste to už také zažili. Maso máte od osvědčeného řezníka, vypadalo dobře, určitě bylo čerstvé. Tak proč, u všech všudy, přes vložené...
Je psychosomatika obchod s deštěm?

Je psychosomatika obchod s deštěm?

Vladislav Chvála  |  5. 11. 2018
Nedávné kauzy pochybných léčebných praktik, které zveřejnila Česká televize, rozbouřila odbornou i laickou veřejnost. Jsou všechny ty pokusy...
Hlubokomořské pytlíky vody

Hlubokomořské pytlíky vody uzamčeno

Adam Petrusek, Zuzana Musilová  |  5. 11. 2018
Jak jsou některé rostliny, ryby, žraloci a korýši schopni přežít několik kilometrů pod hladinou oceánů – v hloubce, kde je teplota vody velmi...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné