Aktuální číslo:

2018/7

Téma měsíce:

Co kdyby…

Kedy prišli vtáky o zuby?

 |  30. 3. 2015
 |  Vesmír 94, 191, 2015/4

Absencia zubov, alebo tzv. edentulizmus, sa v prípade vertebrát bezpochyby najčastejšie spája s vtákmi, okrem nich však zuby stratili aj korytnačky a tento jav sa týka aj niektorých cicavčích potravných špecialistov, ako sú mravčiare, šupinavce či bezzubé veľryby. Prítomnosť zobáka bez zubných štruktúr patrí pritom k charakteristickým znakom spojeným s vtáčou identitou. Už od objavenia Archaeopteryxa v roku 1861 vieme, že dnešné vtáky sú potomkami theropodných dinosaurov. Predkovia vtákov preto museli byť vybavení sadou zubov, avšak kedy, prípadne koľkokrát ich stratili v priebehu evolúcie, nie je ľahké rozlúštiť, vzhľadom na značne nekompletné fosílne záznamy. Aj v tomto prípade vedcom, našťastie, pomohli dáta uložené v DNA, konkrétne degradované zvyšky génov spojených s výstavbou zubov. Vývoj zubov vertebrát je neskutočne zložitý proces spojený s využívaním mnohých rozdielnych génov. Šestica z nich je však pre správne formovanie dentínu (gén DSSP) a enamelu (gény AMTN, AMBN, ENAM, AMELX, MMP20) skutočne nevyhnutná. V rámci nedávno osekvenovaných genómov 48 recentných druhov vtákov (predstavujúcich takmer všetky dnes žijúce rady vtákov) práve týchto šesť génov podrobili analýze na prítomnosť inaktivačných mutácií, ktoré by nasvedčovali strate schopnosti produkovať mineralizované zuby. Výskyt jednotlivých mutácií indikuje, že zásadný zlom v tvorbe zubných elementov nastal už u spoločného predka všetkých dnešných vtákov (tzv. Neornithes) približne pred 116 miliónmi rokov. Podobná nezávislá inaktivácia „zubotvorných“ génov v rovnakom alebo redukovanom rozsahu „postihla“ aj zmienené skupiny vertebrát, ktoré počas svojho vývoja postupne stratili alebo výrazne obmedzili schopnosť produkovať zuby. Na druhej strane, všetkých šesť génov má aktívnych napríklad aligátor americký (zástupcovia krokodílov sú najbližšími príbuznými vtákov) či cicavce disponujúce zubami pokrytými sklovinou (napr. šelmy a slony). (R. W. Meredith, et al., Science 346, 1336 2014; DOI: 10.1126/science.1254390)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Člověk páchne *alkoholem

Člověk páchne *alkoholem audio

Jaroslav Petr  |  5. 8. 2018
Že pach lidského těla „vyrábějí“ bakterie, se ví už relativně dlouho. Některé mechanismy tohoto procesu jsou ale dosud stále tajemstvím. Britští...
Do světa a zase zpět

Do světa a zase zpět

Eva Bobůrková  |  31. 7. 2018
Mladý lékař Karel Kieslich o sobě říká: „Splňuji archetyp českého Honzy“. Studuje totiž na University College v Londýně, chtěl by ve světě...
Zahalená Venuše

Zahalená Venuše uzamčeno

Jan Veselý  |  16. 7. 2018
Snímky pořízené ve viditelném a infračerveném oboru kamerou VIRTIS sondy Venus Express zachycují pozoruhodná oblaka v nejvyšších vrstvách...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné