Aktuální číslo:

2018/5

Téma měsíce:

Bolest

Kedy prišli vtáky o zuby?

 |  30. 3. 2015
 |  Vesmír 94, 191, 2015/4

Absencia zubov, alebo tzv. edentulizmus, sa v prípade vertebrát bezpochyby najčastejšie spája s vtákmi, okrem nich však zuby stratili aj korytnačky a tento jav sa týka aj niektorých cicavčích potravných špecialistov, ako sú mravčiare, šupinavce či bezzubé veľryby. Prítomnosť zobáka bez zubných štruktúr patrí pritom k charakteristickým znakom spojeným s vtáčou identitou. Už od objavenia Archaeopteryxa v roku 1861 vieme, že dnešné vtáky sú potomkami theropodných dinosaurov. Predkovia vtákov preto museli byť vybavení sadou zubov, avšak kedy, prípadne koľkokrát ich stratili v priebehu evolúcie, nie je ľahké rozlúštiť, vzhľadom na značne nekompletné fosílne záznamy. Aj v tomto prípade vedcom, našťastie, pomohli dáta uložené v DNA, konkrétne degradované zvyšky génov spojených s výstavbou zubov. Vývoj zubov vertebrát je neskutočne zložitý proces spojený s využívaním mnohých rozdielnych génov. Šestica z nich je však pre správne formovanie dentínu (gén DSSP) a enamelu (gény AMTN, AMBN, ENAM, AMELX, MMP20) skutočne nevyhnutná. V rámci nedávno osekvenovaných genómov 48 recentných druhov vtákov (predstavujúcich takmer všetky dnes žijúce rady vtákov) práve týchto šesť génov podrobili analýze na prítomnosť inaktivačných mutácií, ktoré by nasvedčovali strate schopnosti produkovať mineralizované zuby. Výskyt jednotlivých mutácií indikuje, že zásadný zlom v tvorbe zubných elementov nastal už u spoločného predka všetkých dnešných vtákov (tzv. Neornithes) približne pred 116 miliónmi rokov. Podobná nezávislá inaktivácia „zubotvorných“ génov v rovnakom alebo redukovanom rozsahu „postihla“ aj zmienené skupiny vertebrát, ktoré počas svojho vývoja postupne stratili alebo výrazne obmedzili schopnosť produkovať zuby. Na druhej strane, všetkých šesť génov má aktívnych napríklad aligátor americký (zástupcovia krokodílov sú najbližšími príbuznými vtákov) či cicavce disponujúce zubami pokrytými sklovinou (napr. šelmy a slony). (R. W. Meredith, et al., Science 346, 1336 2014; DOI: 10.1126/science.1254390)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Na Jižní Georgii už potkana nepotkáte

Na Jižní Georgii už potkana nepotkáte

Pavel Pipek  |  12. 5. 2018
Sotva se Novozélanďané pochlubili úspěšnou eradikací myší z Ostrova protinožců (viz Vesmír 97, 264, 2018/5), přišli ochranáři z Jižní Georgie...
Ochota zabíjet

Ochota zabíjet

Marek Janáč  |  2. 5. 2018
My lidé se nevraždíme jen tak. Máme své preference při tom, koho zabít a koho ušetřit. Když už překročíme psaná i nepsaná většinová pravidla...
Antropologie bolesti

Antropologie bolesti

Martin Soukup  |  2. 5. 2018
Bolest má krom jiných hledisek i svůj antropologický rozměr. Z mezikulturního srovnání v historii i v současnosti je evidentní, že bolest je v...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné