Aktuální číslo:

2025/4

Téma měsíce:

Prázdno

Obálka čísla

Odkiaľ sa berú gigantické piesočné duny na Saturnovom mesiaci Titan?

 |  2. 3. 2015
 |  Vesmír 94, 161, 2015/3

Titan, najväčší z mesiacov obiehajúcich planétu Saturn, je zvláštne miesto. V prvom rade sa vyznačuje nízkou gravitáciou a nezvyčajne hustou atmosférou. Okrem toho sa na jeho povrchu nachádzajú rieky a jazerá vytvorené plynmi etán a metán. Nemenej fascinujúca je prítomnosť obrovských piesočných dún (pieskom tu myslíme akúkoľvek množinu častíc s  typickým priemerom približne 0,1–2 mm), ktoré sú desiatky až stovky metrov vysoké, približne dva kilometre široké a ich dĺžka sa pohybuje v  rozpätí stoviek kilometrov. Práve vznik a prítomnosť takých rozmerných dún upútala pozornosť amerických vedcov. Diskusiu o pôvode dún rozprúdili fotografické snímky zhotovené sondou Cassini pred niekoľkými rokmi. Odhalili dovtedy nikým nespozorované duny na povrchu Titanu pozostávajúce zo zvláštneho typu partikulí. Predpokladá sa, že ide o  organické alebo organickými látkami pokryté ľadové častice veľkosti piesočných zrniek (o spôsobe ich vzniku sa toho veľa nevie, pôvodne sa ale uvažovalo, že vznikli eróziou ľadových častíc v plynových riekach, dnes sa však odborná verejnosť prikláňa k názoru, že sú výsledkom fotochemických procesov v atmosfére Titanu). O nič menšou záhadou je aj samotný tvar dún. Údaje zo sondy Cassini poukazovali nato, že prevládajúce vetry, ktoré mali formovať duny, fúkali od východu na  západ. Avšak pretiahnutý tvar dún v okolí prekážok (v podobe pohorí či kráterov) nasvedčoval skôr opačnému prúdeniu vetra. Rébus pomohli vyriešiť až pokusy s rôznymi typmi partikulí vo vysokotlakových veterných tuneloch simulujúcich atmosféru Titanu. Vytúženým výsledkom zdĺhavých pokusov a modelovania bolo zistenie, že minimálna rýchlosť vetra dostatočne razantná nato, aby dokázala pohnúť titanskými časticami, musela byť o polovicu väčšia, ako sa doteraz predpokladalo. Bežné východno-západné vetry sa definitívne ukázali ako nedostačujúce na  presun dún a vysvetlenie ponúkla náhla zmena prúdenia a sily vetra. Podľa atmosférických modelov dochádza k takejto udalosti dvakrát ročne (rok na Saturne sa rovná približne 30 pozemským rokom) v čase prechodu Slnka ponad jeho rovník, čo spôsobí zmenu v prúdení vzduchu. Duny by teda mohli byť tvarované počas tejto krátkej periódy s výskytom rýchlych západných vetrov.

(Zdroje: Devon M. Burr et al.: Nature, 2014; DOI: 10.1038/nature14088http://tntoday.utk.edu/2014/12/08/ut-research-offers-explanation-titan-dune-puzzle)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Geologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Rostliny vyprávějí o lidech

Rostliny vyprávějí o lidech

Ondřej Vrtiška  |  31. 3. 2025
V Súdánu už dva roky zuří krvavá občanská válka. Statisíce lidí zahynuly, miliony jich musely opustit domov. Etnobotanička a archeobotanička Ikram...
O prázdnech v nás

O prázdnech v nás uzamčenovideo

Jan Černý  |  31. 3. 2025
Naše tělo je plné dutin, trubic a kanálků. Malých i velkých. Některé jsou zaplněné, jiné prázdné, další jak kdy. V některých proudí tekutina, v...
Nejúspěšnější gen v evoluci

Nejúspěšnější gen v evoluci

Eduard Kejnovský  |  31. 3. 2025
Dávno před vznikem moderních forem života sváděly boj o přežití jednodušší protoorganismy, z počátku nejspíše „nahé“ replikující se molekuly...