Aktuální číslo:

2025/7

Téma měsíce:

Umění

Obálka čísla

Odkiaľ sa berú gigantické piesočné duny na Saturnovom mesiaci Titan?

 |  2. 3. 2015
 |  Vesmír 94, 161, 2015/3

Titan, najväčší z mesiacov obiehajúcich planétu Saturn, je zvláštne miesto. V prvom rade sa vyznačuje nízkou gravitáciou a nezvyčajne hustou atmosférou. Okrem toho sa na jeho povrchu nachádzajú rieky a jazerá vytvorené plynmi etán a metán. Nemenej fascinujúca je prítomnosť obrovských piesočných dún (pieskom tu myslíme akúkoľvek množinu častíc s  typickým priemerom približne 0,1–2 mm), ktoré sú desiatky až stovky metrov vysoké, približne dva kilometre široké a ich dĺžka sa pohybuje v  rozpätí stoviek kilometrov. Práve vznik a prítomnosť takých rozmerných dún upútala pozornosť amerických vedcov. Diskusiu o pôvode dún rozprúdili fotografické snímky zhotovené sondou Cassini pred niekoľkými rokmi. Odhalili dovtedy nikým nespozorované duny na povrchu Titanu pozostávajúce zo zvláštneho typu partikulí. Predpokladá sa, že ide o  organické alebo organickými látkami pokryté ľadové častice veľkosti piesočných zrniek (o spôsobe ich vzniku sa toho veľa nevie, pôvodne sa ale uvažovalo, že vznikli eróziou ľadových častíc v plynových riekach, dnes sa však odborná verejnosť prikláňa k názoru, že sú výsledkom fotochemických procesov v atmosfére Titanu). O nič menšou záhadou je aj samotný tvar dún. Údaje zo sondy Cassini poukazovali nato, že prevládajúce vetry, ktoré mali formovať duny, fúkali od východu na  západ. Avšak pretiahnutý tvar dún v okolí prekážok (v podobe pohorí či kráterov) nasvedčoval skôr opačnému prúdeniu vetra. Rébus pomohli vyriešiť až pokusy s rôznymi typmi partikulí vo vysokotlakových veterných tuneloch simulujúcich atmosféru Titanu. Vytúženým výsledkom zdĺhavých pokusov a modelovania bolo zistenie, že minimálna rýchlosť vetra dostatočne razantná nato, aby dokázala pohnúť titanskými časticami, musela byť o polovicu väčšia, ako sa doteraz predpokladalo. Bežné východno-západné vetry sa definitívne ukázali ako nedostačujúce na  presun dún a vysvetlenie ponúkla náhla zmena prúdenia a sily vetra. Podľa atmosférických modelov dochádza k takejto udalosti dvakrát ročne (rok na Saturne sa rovná približne 30 pozemským rokom) v čase prechodu Slnka ponad jeho rovník, čo spôsobí zmenu v prúdení vzduchu. Duny by teda mohli byť tvarované počas tejto krátkej periódy s výskytom rýchlych západných vetrov.

(Zdroje: Devon M. Burr et al.: Nature, 2014; DOI: 10.1038/nature14088http://tntoday.utk.edu/2014/12/08/ut-research-offers-explanation-titan-dune-puzzle)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Geologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Věstonická superstar

Věstonická superstar video

Soška tělnaté ženy z ústředního tábořiště lovců mamutů u dnešních Dolních Věstonic pod Pálavou je jistě nejznámějším archeologickým nálezem...
K čemu je umění?

K čemu je umění? uzamčeno

Petr Tureček  |  7. 7. 2025
Výstižná teorie lidské evoluce by měla nabídnout vysvětlení, proč trávíme tolik času zdánlivě zbytečnými činnostmi. Proč, jako například lvi,...
Paradoxní příběh paradoxu obezity

Paradoxní příběh paradoxu obezity uzamčeno

Petr Sucharda  |  7. 7. 2025
Obezita představuje jednu z nejzávažnějších civilizačních chorob, jejíž důsledky zasahují do téměř všech oblastí lidského zdraví. Její definice...