Aktuální číslo:

2025/7

Téma měsíce:

Umění

Obálka čísla

Najstaršia rytina v dejinách rodu Homo

 
 |  8. 1. 2015
 |  Vesmír 94, 55, 2015/1

 

Ešte donedávna sa považovali za najstaršie výtvarné prejavy v dejinách rodu Homo rytiny pochádzajúce z afrického kontinentu. Ich autorstvo sa pripisuje H. sapiens a ich vek sa pohybuje na úrovni 100 tisíc rokov. Všetko však zmenil čerstvo zverejnený nález, ktorý možno právom považovať za prelomový. Jeho objaveniu však predchádzalo prehrabávanie sa v stovkách ulít morských mäkkýšov rodu Pseudodon pochádzajúcich z náleziska Trinil na indonézskom ostrove Jáva. Táto lokalita sa spája s objavom pozostatkov ďalšieho ľudského druhu, Homo erectus, pričom ostatky ulít boli zozbierané z tých istých sedimentov. Ulity však nemuseli výskumníci vyhrabávať, mali ich k dispozícii z Duboisovej kolekcie, ktorá je v opatere Naturalis Biodiversity Center (v holanskom Leidene) už od konca 19. storočia.

Schránky mäkkýšov do nej umiestnil slávny holandský lekár a výskumník Eugène Dubois, ktorý práve na spomínanej lokalite objavil v roku 1891 pozostatky druhu Pithecanthropus erectus, dnes známeho ako Homo erectus. Veľkým prekvapením bolo, keď výskumníci objavili na jednej z ulít drobnú rytinu s geometrickým cik-cakovitým vzorom. Autori štúdie vylúčili, že by mohlo ísť o výtvor zvieraťa alebo o výsledok pôsobenia prírodných procesov. Vek ulity s rytinou bol stanovený v rozmedzí 430–540 tisíc rokov. Nedávny nález teda časovo niekoľkonásobne prekonáva najstaršie známe africké rytiny z dielne H. sapiens. Podrobný prieskum zachovaných ulít poukázal aj na to, že zástupcovia druhu H. erectus boli pri svojej práci veľmi zruční a okrem toho museli detailne poznať anatómiu mäkkýšov. Pomocou ostrých predmetov (napr. žraločích zubov, rovnako zachovaných v sedimentoch) dokázali vyvŕtať do lastúry dieru presne v mieste pripojenia svalov, a tak ju šikovne otvoriť. Po skonzumovaní svaloviny mäkkýša boli schopní využiť jeho pevnú schránku na výrobu nástrojov, napríklad primitívnych nožov. (Joordens J. C. A., et al, 2014 DOI: 10.1038/nature13962.)

 

 

Literatura

 

Poznámky

 

Citát

 

 

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Věstonická superstar

Věstonická superstar video

Soška tělnaté ženy z ústředního tábořiště lovců mamutů u dnešních Dolních Věstonic pod Pálavou je jistě nejznámějším archeologickým nálezem...
K čemu je umění?

K čemu je umění? uzamčeno

Petr Tureček  |  7. 7. 2025
Výstižná teorie lidské evoluce by měla nabídnout vysvětlení, proč trávíme tolik času zdánlivě zbytečnými činnostmi. Proč, jako například lvi,...
Paradoxní příběh paradoxu obezity

Paradoxní příběh paradoxu obezity uzamčeno

Petr Sucharda  |  7. 7. 2025
Obezita představuje jednu z nejzávažnějších civilizačních chorob, jejíž důsledky zasahují do téměř všech oblastí lidského zdraví. Její definice...