Najstaršia rytina v dejinách rodu Homo

Ešte donedávna sa považovali za najstaršie výtvarné prejavy v dejinách rodu Homo rytiny pochádzajúce z afrického kontinentu. Ich autorstvo sa pripisuje H. sapiens a ich vek sa pohybuje na úrovni 100 tisíc rokov. Všetko však zmenil čerstvo zverejnený nález, ktorý možno právom považovať za prelomový. Jeho objaveniu však predchádzalo prehrabávanie sa v stovkách ulít morských mäkkýšov rodu Pseudodon pochádzajúcich z náleziska Trinil na indonézskom ostrove Jáva. Táto lokalita sa spája s objavom pozostatkov ďalšieho ľudského druhu, Homo erectus, pričom ostatky ulít boli zozbierané z tých istých sedimentov. Ulity však nemuseli výskumníci vyhrabávať, mali ich k dispozícii z Duboisovej kolekcie, ktorá je v opatere Naturalis Biodiversity Center (v holanskom Leidene) už od konca 19. storočia.

Schránky mäkkýšov do nej umiestnil slávny holandský lekár a výskumník Eugène Dubois, ktorý práve na spomínanej lokalite objavil v roku 1891 pozostatky druhu Pithecanthropus erectus, dnes známeho ako Homo erectus. Veľkým prekvapením bolo, keď výskumníci objavili na jednej z ulít drobnú rytinu s geometrickým cik-cakovitým vzorom. Autori štúdie vylúčili, že by mohlo ísť o výtvor zvieraťa alebo o výsledok pôsobenia prírodných procesov. Vek ulity s rytinou bol stanovený v rozmedzí 430–540 tisíc rokov. Nedávny nález teda časovo niekoľkonásobne prekonáva najstaršie známe africké rytiny z dielne H. sapiens. Podrobný prieskum zachovaných ulít poukázal aj na to, že zástupcovia druhu H. erectus boli pri svojej práci veľmi zruční a okrem toho museli detailne poznať anatómiu mäkkýšov. Pomocou ostrých predmetov (napr. žraločích zubov, rovnako zachovaných v sedimentoch) dokázali vyvŕtať do lastúry dieru presne v mieste pripojenia svalov, a tak ju šikovne otvoriť. Po skonzumovaní svaloviny mäkkýša boli schopní využiť jeho pevnú schránku na výrobu nástrojov, napríklad primitívnych nožov. (Joordens J. C. A., et al, 2014 DOI: 10.1038/nature13962.)