Aktuální číslo:

2019/9

Téma měsíce:

Hejno

Najstaršia rytina v dejinách rodu Homo

 
 |  8. 1. 2015
 |  Vesmír 94, 55, 2015/1

 

Ešte donedávna sa považovali za najstaršie výtvarné prejavy v dejinách rodu Homo rytiny pochádzajúce z afrického kontinentu. Ich autorstvo sa pripisuje H. sapiens a ich vek sa pohybuje na úrovni 100 tisíc rokov. Všetko však zmenil čerstvo zverejnený nález, ktorý možno právom považovať za prelomový. Jeho objaveniu však predchádzalo prehrabávanie sa v stovkách ulít morských mäkkýšov rodu Pseudodon pochádzajúcich z náleziska Trinil na indonézskom ostrove Jáva. Táto lokalita sa spája s objavom pozostatkov ďalšieho ľudského druhu, Homo erectus, pričom ostatky ulít boli zozbierané z tých istých sedimentov. Ulity však nemuseli výskumníci vyhrabávať, mali ich k dispozícii z Duboisovej kolekcie, ktorá je v opatere Naturalis Biodiversity Center (v holanskom Leidene) už od konca 19. storočia.

Schránky mäkkýšov do nej umiestnil slávny holandský lekár a výskumník Eugène Dubois, ktorý práve na spomínanej lokalite objavil v roku 1891 pozostatky druhu Pithecanthropus erectus, dnes známeho ako Homo erectus. Veľkým prekvapením bolo, keď výskumníci objavili na jednej z ulít drobnú rytinu s geometrickým cik-cakovitým vzorom. Autori štúdie vylúčili, že by mohlo ísť o výtvor zvieraťa alebo o výsledok pôsobenia prírodných procesov. Vek ulity s rytinou bol stanovený v rozmedzí 430–540 tisíc rokov. Nedávny nález teda časovo niekoľkonásobne prekonáva najstaršie známe africké rytiny z dielne H. sapiens. Podrobný prieskum zachovaných ulít poukázal aj na to, že zástupcovia druhu H. erectus boli pri svojej práci veľmi zruční a okrem toho museli detailne poznať anatómiu mäkkýšov. Pomocou ostrých predmetov (napr. žraločích zubov, rovnako zachovaných v sedimentoch) dokázali vyvŕtať do lastúry dieru presne v mieste pripojenia svalov, a tak ju šikovne otvoriť. Po skonzumovaní svaloviny mäkkýša boli schopní využiť jeho pevnú schránku na výrobu nástrojov, napríklad primitívnych nožov. (Joordens J. C. A., et al, 2014 DOI: 10.1038/nature13962.)

 

 

Literatura

 

Poznámky

 

Citát

 

 

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Chůze v davu: impulzy bez doteku

Chůze v davu: impulzy bez doteku

Milan Krbálek  |  2. 9. 2019
„Nejednou nás chybný krok ponořil až ke stehnům do tmavého rosolovitého bahna, které se na metry kolem nás pod našimi kroky vlnilo. Jeho přilnavá...
Sportující faraon

Sportující faraon

Břetislav Vachala  |  2. 9. 2019
Schopný král byl zárukou, že nezvítězí síly zla a chaosu a „boží země“ Egypt bude trvale vzkvétat a bude se dařit jejímu lidu. To potvrzoval...
První obraz horizontu černé díry

První obraz horizontu černé díry

Michal Bursa  |  2. 9. 2019
Když jsme spolu s Vladimírem Karasem v roce 2010 psali o vyhlídkách radioastronomie na přímá pozorování černých děr (Vesmír 89, 226, 2010/4), byla...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné