Aktuální číslo:

2025/4

Téma měsíce:

Prázdno

Obálka čísla

Najstaršia rytina v dejinách rodu Homo

 
 |  8. 1. 2015
 |  Vesmír 94, 55, 2015/1

 

Ešte donedávna sa považovali za najstaršie výtvarné prejavy v dejinách rodu Homo rytiny pochádzajúce z afrického kontinentu. Ich autorstvo sa pripisuje H. sapiens a ich vek sa pohybuje na úrovni 100 tisíc rokov. Všetko však zmenil čerstvo zverejnený nález, ktorý možno právom považovať za prelomový. Jeho objaveniu však predchádzalo prehrabávanie sa v stovkách ulít morských mäkkýšov rodu Pseudodon pochádzajúcich z náleziska Trinil na indonézskom ostrove Jáva. Táto lokalita sa spája s objavom pozostatkov ďalšieho ľudského druhu, Homo erectus, pričom ostatky ulít boli zozbierané z tých istých sedimentov. Ulity však nemuseli výskumníci vyhrabávať, mali ich k dispozícii z Duboisovej kolekcie, ktorá je v opatere Naturalis Biodiversity Center (v holanskom Leidene) už od konca 19. storočia.

Schránky mäkkýšov do nej umiestnil slávny holandský lekár a výskumník Eugène Dubois, ktorý práve na spomínanej lokalite objavil v roku 1891 pozostatky druhu Pithecanthropus erectus, dnes známeho ako Homo erectus. Veľkým prekvapením bolo, keď výskumníci objavili na jednej z ulít drobnú rytinu s geometrickým cik-cakovitým vzorom. Autori štúdie vylúčili, že by mohlo ísť o výtvor zvieraťa alebo o výsledok pôsobenia prírodných procesov. Vek ulity s rytinou bol stanovený v rozmedzí 430–540 tisíc rokov. Nedávny nález teda časovo niekoľkonásobne prekonáva najstaršie známe africké rytiny z dielne H. sapiens. Podrobný prieskum zachovaných ulít poukázal aj na to, že zástupcovia druhu H. erectus boli pri svojej práci veľmi zruční a okrem toho museli detailne poznať anatómiu mäkkýšov. Pomocou ostrých predmetov (napr. žraločích zubov, rovnako zachovaných v sedimentoch) dokázali vyvŕtať do lastúry dieru presne v mieste pripojenia svalov, a tak ju šikovne otvoriť. Po skonzumovaní svaloviny mäkkýša boli schopní využiť jeho pevnú schránku na výrobu nástrojov, napríklad primitívnych nožov. (Joordens J. C. A., et al, 2014 DOI: 10.1038/nature13962.)

 

 

Literatura

 

Poznámky

 

Citát

 

 

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Rostliny vyprávějí o lidech

Rostliny vyprávějí o lidech

Ondřej Vrtiška  |  31. 3. 2025
V Súdánu už dva roky zuří krvavá občanská válka. Statisíce lidí zahynuly, miliony jich musely opustit domov. Etnobotanička a archeobotanička Ikram...
O prázdnech v nás

O prázdnech v nás uzamčenovideo

Jan Černý  |  31. 3. 2025
Naše tělo je plné dutin, trubic a kanálků. Malých i velkých. Některé jsou zaplněné, jiné prázdné, další jak kdy. V některých proudí tekutina, v...
Nejúspěšnější gen v evoluci

Nejúspěšnější gen v evoluci

Eduard Kejnovský  |  31. 3. 2025
Dávno před vznikem moderních forem života sváděly boj o přežití jednodušší protoorganismy, z počátku nejspíše „nahé“ replikující se molekuly...