Aktuální číslo:

2026/4

Téma měsíce:

Radioaktivita

Obálka čísla

Nový druh riečneho delfína objavený v Brazílii

 |  12. 6. 2014
 |  Vesmír 93, 375, 2014/6

Riečne delfíny rodu Inia patria medzi najvzácnejšie a najohrozenejšie delfíny na svete. K dvom doteraz známym zástupcom tohto rodu nedávno pribudol tretí, pomenovaný Inia araguaiaensis. Ide o prvý objav riečneho druhu delfína od roku 1918, keď bol popísaný dnes už vyhynutý druh Lipotes vexillifer z čínskej rieky Jang-c’-ťiang. Na rozdiel od neho sa však I. araguaiaensis vyskytuje, ako už napovedá jeho latinský názov, v povodí rieky Araguaia v centrálnej časti Brazílie. Samostatná pozícia araguaiských delfínov v rámci brazílskych delfínov rodu Inia bola potvrdená na základe analýzy mikrosatelitnej a mitochondriálnej DNA, ako aj morfologických znakov. Predkovia dnešných araguaiských riečnych delfínov sa najskôr rozišli s predkami druhu I. boliviensis pred približne troma miliónmi rokov, s predchodcami blízko príbuzného druhu I. geoffrensis o milión rokov neskôr. Stanovený čas divergencie od posledne menovaného druhu zodpovedá obdobiu, keď sa oddelili povodia riek Araguaia a Amazonka. To naznačuje, že tieto línie brazílskych riečnych delfínov sa mohli rozdeliť prostredníctvom allopatrickej speciácie. Jedince I. araguaiaensis sú šedo až ružovo sfarbené, dĺžka ich tela sa pohybuje v rozmedzí 1,5–2,6 m. Od príbuzných druhov I. geoffrensis a I. boliviensis sa líšia nižším počtom zubov v kvadrante (24–28 oproti 25–29, resp. 31–35) a niektorými parametrami v morfológii lebky. Veľkosť populácie I. araguaiaensis by sa mala pohybovať v rozmedzí len asi 600–1500 jedincov. Problémom je, že povodie rieky Araguaia ohrozuje poľnohospodárska a priemyselná činnosť a k fragmentácii už aj tak malej populácie delfínov dochádza kvôli výstavbe priehrad. Autori preto navrhli pre novoobjavený druh status podľa IUCN ako zraniteľný alebo horšie. (Hrbek Tomas et al., PLOS ONE 9: e83623. doi: 10.1371/journal.pone.0083623).

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Zoologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Ničí ozon choleru?

Ničí ozon choleru? uzamčeno

Iva Hůnová, Libor Elleder  |  30. 3. 2026
Pražská klementinská observatoř patří k těm, které mají nejdelší řadu nepřetržitých hydrometeorologických pozorování na světě. To se všeobecně...
Jak se člověk stává biologem

Jak se člověk stává biologem

Jan Černý  |  30. 3. 2026
Biologem se člověk nerodí, biologem se člověk stává. Ne jednorázovým rozhodnutím nebo náhlým osvícením, ale pomalým vrůstáním do světa, který je...
Patnáct let Fukušimy

Patnáct let Fukušimy uzamčeno

Vladimír Wagner  |  30. 3. 2026
Nejsilnější zemětřesení v dějinách přístrojového měření lokalizovaly seismografy v pátek 11. března 2011 pod mořským dnem nedaleko Japonska....