Aktuální číslo:

2026/10

Téma měsíce:

Spojení

Obálka čísla

Nový druh riečneho delfína objavený v Brazílii

 |  12. 6. 2014
 |  Vesmír 93, 375, 2014/6

Riečne delfíny rodu Inia patria medzi najvzácnejšie a najohrozenejšie delfíny na svete. K dvom doteraz známym zástupcom tohto rodu nedávno pribudol tretí, pomenovaný Inia araguaiaensis. Ide o prvý objav riečneho druhu delfína od roku 1918, keď bol popísaný dnes už vyhynutý druh Lipotes vexillifer z čínskej rieky Jang-c’-ťiang. Na rozdiel od neho sa však I. araguaiaensis vyskytuje, ako už napovedá jeho latinský názov, v povodí rieky Araguaia v centrálnej časti Brazílie. Samostatná pozícia araguaiských delfínov v rámci brazílskych delfínov rodu Inia bola potvrdená na základe analýzy mikrosatelitnej a mitochondriálnej DNA, ako aj morfologických znakov. Predkovia dnešných araguaiských riečnych delfínov sa najskôr rozišli s predkami druhu I. boliviensis pred približne troma miliónmi rokov, s predchodcami blízko príbuzného druhu I. geoffrensis o milión rokov neskôr. Stanovený čas divergencie od posledne menovaného druhu zodpovedá obdobiu, keď sa oddelili povodia riek Araguaia a Amazonka. To naznačuje, že tieto línie brazílskych riečnych delfínov sa mohli rozdeliť prostredníctvom allopatrickej speciácie. Jedince I. araguaiaensis sú šedo až ružovo sfarbené, dĺžka ich tela sa pohybuje v rozmedzí 1,5–2,6 m. Od príbuzných druhov I. geoffrensis a I. boliviensis sa líšia nižším počtom zubov v kvadrante (24–28 oproti 25–29, resp. 31–35) a niektorými parametrami v morfológii lebky. Veľkosť populácie I. araguaiaensis by sa mala pohybovať v rozmedzí len asi 600–1500 jedincov. Problémom je, že povodie rieky Araguaia ohrozuje poľnohospodárska a priemyselná činnosť a k fragmentácii už aj tak malej populácie delfínov dochádza kvôli výstavbe priehrad. Autori preto navrhli pre novoobjavený druh status podľa IUCN ako zraniteľný alebo horšie. (Hrbek Tomas et al., PLOS ONE 9: e83623. doi: 10.1371/journal.pone.0083623).

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Zoologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Jak se bakterie oddávají sexu?

Jak se bakterie oddávají sexu? uzamčeno

Pavel Payne  |  29. 9. 2026
Srovnání bakteriálních genomů ukázalo, že homologní rekombinace je u bakterií překvapivě častá. Známé mechanismy přenosu DNA však samy o sobě...
Pravidla buněčné spolupráce

Pravidla buněčné spolupráce

Jan Černý  |  29. 9. 2026
Buňky vznikly i díky tomu, že se membránou oddělily od okolního světa. Teprve když některé z těchto hranic začaly být řízeně prostupné, objevil se...
Cesta do Tibetu jako nástroj propagandy

Cesta do Tibetu jako nástroj propagandy uzamčeno

Jarmila Ptáčková  |  29. 9. 2026
V očekávání většiny cestujících do Tibetu se pravděpodobně objevují zasněžené hory, prastaré kláštery a tmavorudá roucha buddhistických mnichů....