Aktuální číslo:

2020/7

Téma měsíce:

Klimatické změny

Ako urobiť z vlka psa? Dajte mu nažrať!

 |  6. 6. 2013
 |  Vesmír 92, 320, 2013/6

Tlupa pravekých lovcov si nedočkavo prezerá stádo kopytníkov. Zmyslu pre detail dávajú poriadne zabrať, musia si totiž vybrať toho najslabšieho jedinca, aby mali šancu na úspech. Vtom sa na sledovanú čriedu vyrúti svorka vlkov, ktorá ju pozorovala z neďalekého lesa. Naši prapredkovia dnes vyšli naprázdno – stádo je rozohnané a na boj s vlkmi o korisť by márne hľadali sily. Neostáva im nič iné, len počkať, kým sa svorka nasýti, a odniesť si aspoň zvyšky po ich hostine.

Podľa mnohých teórií bola práve deľba o korisť alebo obojstranná pomoc pri love príčinou dlhodobej koexistencie človeka a vlka. Romantická predstava o vlkovi ako šľachetnom predátorovi a človeku ako príživníkovi sa podľa najnovšej vedeckej štúdie troška odchyľuje od skutočnosti. Príživníkom bol totiž vlk. Časom si zvykol nielen na prítomnosť ľudí, ale aj na vítaný zdroj potravy – odpadky.

K udomácneniu vlka došlo viackrát na rôznych miestach na svete a v rôznom čase nezávisle od seba (avšak najneskoršie pred 10 000 rokmi). Tím švédskych genetikov pri porovnávaní genetickej výbavy vlkov a psov zistil, že ich genómy sa líšia až v 36 regiónoch (122 génoch) – 19 regiónov sa uplatňuje pri činnosti mozgu, 8 zohráva úlohu pri vývoji nervového systému. Práve týchto osem regiónov môže byť zodpovedných za zmeny správania vlkov v procese domestikácie. Okrem toho, desať z nich hrá kľúčovú úlohu pri trávení škrobov a metabolizme tukov. Autori štúdie sa zamerali na tieto kľúčové gény a dokázali, že práve nové adaptácie v oblasti trávenia škrobu, ktoré umožnili vlkom priživovať sa na ľudských odpadkoch, zohrali nezastupiteľnú úlohu v ranej domestikácii vlkov. Dnešné psy preto trávia škroby oveľa lepšie ako ich vlčí predkovia.

Podobným procesom sme prešli aj my, ľudia, iniciátorom zmien bol nástup poľnohospodárstva, ktorý priniesol aj zmenu jedálnička. Z výsledkov štúdie vyplýva, že domestikácia vlka zrejme nebola úmyselná. Zdá sa pravdepodobnejšie, že vznikla akási obojstranná spolupráca – vlk chránil ľudské obydlia a ľudia ho zato nechali živiť sa odpadkami. Zo štúdie vyplýva aj to, že dnešné psy sú oveľa lepšie prispôsobené na pojedanie škrobovín ako typicky vlčej potravy – mäsa.

DOI: 10.1038/nature11837

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Zoologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Na staré zkušenosti nezapomínejme

Na staré zkušenosti nezapomínejme

Eva Bobůrková  |  13. 7. 2020
Vladimír Vonka je uznávaný virolog v Česku i ve světě. Ač brzy oslaví devadesáté narozeniny, stále se věnuje vědě, konkrétně vývoji...
Komu se nelení…

Komu se nelení…

Petr Pokorný  |  13. 7. 2020
Jsou-li nějaké změny příliš pomalé, lidé je v subjektivním čase svých životů skoro nevnímají. Stačí se ale podívat na staré krajinomalby či...
Ozonový alarmismus a ozonová skepse

Ozonový alarmismus a ozonová skepse

Petr Slavíček  |  13. 7. 2020
Klimatické změny, role člověka, možná řešení a ekonomické důsledky se stávají středobodem současné veřejné diskuse. Nemáme přitom dostatek...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné