Aktuální číslo:

2024/11

Téma měsíce:

Strach

Obálka čísla

Ako urobiť z vlka psa? Dajte mu nažrať!

 |  6. 6. 2013
 |  Vesmír 92, 320, 2013/6

Tlupa pravekých lovcov si nedočkavo prezerá stádo kopytníkov. Zmyslu pre detail dávajú poriadne zabrať, musia si totiž vybrať toho najslabšieho jedinca, aby mali šancu na úspech. Vtom sa na sledovanú čriedu vyrúti svorka vlkov, ktorá ju pozorovala z neďalekého lesa. Naši prapredkovia dnes vyšli naprázdno – stádo je rozohnané a na boj s vlkmi o korisť by márne hľadali sily. Neostáva im nič iné, len počkať, kým sa svorka nasýti, a odniesť si aspoň zvyšky po ich hostine.

Podľa mnohých teórií bola práve deľba o korisť alebo obojstranná pomoc pri love príčinou dlhodobej koexistencie človeka a vlka. Romantická predstava o vlkovi ako šľachetnom predátorovi a človeku ako príživníkovi sa podľa najnovšej vedeckej štúdie troška odchyľuje od skutočnosti. Príživníkom bol totiž vlk. Časom si zvykol nielen na prítomnosť ľudí, ale aj na vítaný zdroj potravy – odpadky.

K udomácneniu vlka došlo viackrát na rôznych miestach na svete a v rôznom čase nezávisle od seba (avšak najneskoršie pred 10 000 rokmi). Tím švédskych genetikov pri porovnávaní genetickej výbavy vlkov a psov zistil, že ich genómy sa líšia až v 36 regiónoch (122 génoch) – 19 regiónov sa uplatňuje pri činnosti mozgu, 8 zohráva úlohu pri vývoji nervového systému. Práve týchto osem regiónov môže byť zodpovedných za zmeny správania vlkov v procese domestikácie. Okrem toho, desať z nich hrá kľúčovú úlohu pri trávení škrobov a metabolizme tukov. Autori štúdie sa zamerali na tieto kľúčové gény a dokázali, že práve nové adaptácie v oblasti trávenia škrobu, ktoré umožnili vlkom priživovať sa na ľudských odpadkoch, zohrali nezastupiteľnú úlohu v ranej domestikácii vlkov. Dnešné psy preto trávia škroby oveľa lepšie ako ich vlčí predkovia.

Podobným procesom sme prešli aj my, ľudia, iniciátorom zmien bol nástup poľnohospodárstva, ktorý priniesol aj zmenu jedálnička. Z výsledkov štúdie vyplýva, že domestikácia vlka zrejme nebola úmyselná. Zdá sa pravdepodobnejšie, že vznikla akási obojstranná spolupráca – vlk chránil ľudské obydlia a ľudia ho zato nechali živiť sa odpadkami. Zo štúdie vyplýva aj to, že dnešné psy sú oveľa lepšie prispôsobené na pojedanie škrobovín ako typicky vlčej potravy – mäsa.

DOI: 10.1038/nature11837

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Zoologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Se štírem na štíru

Se štírem na štíru

Daniel Frynta, Iveta Štolhoferová  |  4. 11. 2024
Člověk každý rok zabije kolem 80 milionů žraloků. Za stejnou dobu žraloci napadnou 80 lidí. Z tohoto srovnání je zřejmé, kdo by se měl koho bát,...
Ustrašená společnost

Ustrašená společnost uzamčeno

Jan Červenka  |  4. 11. 2024
Strach je přirozeným, evolucí vybroušeným obranným sebezáchovným mechanismem. Reagujeme jím na bezprostřední ohrožení, které nás připravuje buď na...
Mláďata na cizí účet

Mláďata na cizí účet uzamčeno

Martin Reichard  |  4. 11. 2024
Parazitismus je mezi živočichy jednou z hlavních strategií získávání zdrojů. Obvyklá představa parazitů jako malých organismů cizopasících na...