Aktuální číslo:

2022/1

Téma měsíce:

Světlo

Ako sa evolúcia zahrávala (aj) s našimi tvárami

 |  12. 7. 2012
 |  Vesmír 91, 402, 2012/7

V nedávnom vydaní Proceedings of the Royal Society B sa podarilo skupinke vedcov z Kalifornskej univerzity v Los Angeles poukázať na vzťah medzi sociálnym usporiadaním a črtami tváre u primátov. Vedci študovali tváre 129 dospelých samcov stredo- aj juhoamerických primátov a ich vývoj za posledných 24 miliónov rokov. Primáty Nového sveta sa totiž vyznačujú veľkou diverzitou tvárí – líšia sa farbou, tvarom a charakterom ochlpenia. Primáty sú, podobne ako človek, veľmi vizuálne orientované, preto vývoj tvárí a ich čŕt mohol hrať veľmi významnú úlohu v evolúcii. Ako je známe, niektoré druhy sú skôr samotárske, iné preferujú spolunažívanie v skupinách od niekoľkých desiatok až po stovky jedincov.

Biológovia rozdelili tváre primátov do 14 skupín – kódovali farbu každej časti (vrátane vlasov a kože) a sledovali vzory a anatómiu tvárí, z čoho následne určili „skóre tváre“. Potom študovali ako súvisí evolúcia komplexity tváre primátov s ich sociálnym systémom. Aby dokázali posúdiť, ako súvisí farba tváre s okolitým prostredím, analyzovali environmentálne premenné – geografickú dĺžku a šírku habitatov (ako ukazovateľ intenzity slnečného žiarenia a teploty). Takisto analyzovali evolučnú históriu skupín primátov, ale aj čas divergencie od ostatných skupín.

Z výsledkov vyplynulo, že druhy žijúce vo väčších skupinách majú oveľa jednoduchšie a plochejšie tváre. Ako vysvetlenie sa ponúka fakt, že plochejšie tváre umožňujú ľahšie vyjadriť výrazy pri tvárovej gestikulácii. Toto vysvetlenie je zaujímavé aj z pohľadu nás, ľudí. Málo zložitá tvár bez ochlpenia je ideálna na vyjadrovanie pocitov a emócií.

Zjednodušovanie tvári bolo pre vedcov veľkým prekvapením. Pôvodne totiž predpokladali, že primáty žijúce vo väčších skupinách budú mať skôr zložitejšie tváre, aby sa jedince dokázali od seba odlíšiť. Lenže primáty žijúce vo väčšej blízkosti využívajú oveľa častejšie gestikuláciu ako druhy žijúce v malých zoskupeniach. Zistilo sa však, že ak žijú v susedstve podobných druhov, komplexita tváre sa postupne zvyšuje. V neposlednom rade z tejto štúdie vyplynulo, že pokožka a srsť v okolí očí tmavnú v blízkosti rovníka, ešte väčšmi však vo vlhkom a hustom lese. Naopak, s narastajúcou geografickou šírkou sa srsť v oblasti tváre predlžuje v dôsledku chladnejšieho podnebia.

(rspb.royalsocietypublishing.org/content/early/2012/01/11/rspb.2011.2326)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Evoluční biologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval biologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy.

Doporučujeme

Konec dějin a vize budoucnosti

Konec dějin a vize budoucnosti

Eva Bobůrková  |  3. 1. 2022
Setkali jsme se nedlouho po listopadových oslavách. Výročí sametové revoluce je pro leckoho příležitostí k zamyšlení nad stavem dnešní...
Mobilis in mobili?

Mobilis in mobili? uzamčeno

Ondřej Bábek  |  3. 1. 2022
Na konci druhé dekády 21. století si vědy o Zemi bez větších ovací a ve vší skromnosti připomněly padesáté narozeniny teorie tektoniky...
Opatrné naděje

Opatrné naděje

Bedřich Moldan  |  3. 1. 2022
Globální změna klimatu spolu s pokračující destrukcí biologické rozmanitosti a rostoucím znečištěním představuje jeden z největších současných...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné