Aktuální číslo:

2024/11

Téma měsíce:

Strach

Obálka čísla

Ako sa evolúcia zahrávala (aj) s našimi tvárami

 |  12. 7. 2012
 |  Vesmír 91, 402, 2012/7

V nedávnom vydaní Proceedings of the Royal Society B sa podarilo skupinke vedcov z Kalifornskej univerzity v Los Angeles poukázať na vzťah medzi sociálnym usporiadaním a črtami tváre u primátov. Vedci študovali tváre 129 dospelých samcov stredo- aj juhoamerických primátov a ich vývoj za posledných 24 miliónov rokov. Primáty Nového sveta sa totiž vyznačujú veľkou diverzitou tvárí – líšia sa farbou, tvarom a charakterom ochlpenia. Primáty sú, podobne ako človek, veľmi vizuálne orientované, preto vývoj tvárí a ich čŕt mohol hrať veľmi významnú úlohu v evolúcii. Ako je známe, niektoré druhy sú skôr samotárske, iné preferujú spolunažívanie v skupinách od niekoľkých desiatok až po stovky jedincov.

Biológovia rozdelili tváre primátov do 14 skupín – kódovali farbu každej časti (vrátane vlasov a kože) a sledovali vzory a anatómiu tvárí, z čoho následne určili „skóre tváre“. Potom študovali ako súvisí evolúcia komplexity tváre primátov s ich sociálnym systémom. Aby dokázali posúdiť, ako súvisí farba tváre s okolitým prostredím, analyzovali environmentálne premenné – geografickú dĺžku a šírku habitatov (ako ukazovateľ intenzity slnečného žiarenia a teploty). Takisto analyzovali evolučnú históriu skupín primátov, ale aj čas divergencie od ostatných skupín.

Z výsledkov vyplynulo, že druhy žijúce vo väčších skupinách majú oveľa jednoduchšie a plochejšie tváre. Ako vysvetlenie sa ponúka fakt, že plochejšie tváre umožňujú ľahšie vyjadriť výrazy pri tvárovej gestikulácii. Toto vysvetlenie je zaujímavé aj z pohľadu nás, ľudí. Málo zložitá tvár bez ochlpenia je ideálna na vyjadrovanie pocitov a emócií.

Zjednodušovanie tvári bolo pre vedcov veľkým prekvapením. Pôvodne totiž predpokladali, že primáty žijúce vo väčších skupinách budú mať skôr zložitejšie tváre, aby sa jedince dokázali od seba odlíšiť. Lenže primáty žijúce vo väčšej blízkosti využívajú oveľa častejšie gestikuláciu ako druhy žijúce v malých zoskupeniach. Zistilo sa však, že ak žijú v susedstve podobných druhov, komplexita tváre sa postupne zvyšuje. V neposlednom rade z tejto štúdie vyplynulo, že pokožka a srsť v okolí očí tmavnú v blízkosti rovníka, ešte väčšmi však vo vlhkom a hustom lese. Naopak, s narastajúcou geografickou šírkou sa srsť v oblasti tváre predlžuje v dôsledku chladnejšieho podnebia.

(rspb.royalsocietypublishing.org/content/early/2012/01/11/rspb.2011.2326)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Evoluční biologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Se štírem na štíru

Se štírem na štíru

Daniel Frynta, Iveta Štolhoferová  |  4. 11. 2024
Člověk každý rok zabije kolem 80 milionů žraloků. Za stejnou dobu žraloci napadnou 80 lidí. Z tohoto srovnání je zřejmé, kdo by se měl koho bát,...
Ustrašená společnost

Ustrašená společnost uzamčeno

Jan Červenka  |  4. 11. 2024
Strach je přirozeným, evolucí vybroušeným obranným sebezáchovným mechanismem. Reagujeme jím na bezprostřední ohrožení, které nás připravuje buď na...
Mláďata na cizí účet

Mláďata na cizí účet uzamčeno

Martin Reichard  |  4. 11. 2024
Parazitismus je mezi živočichy jednou z hlavních strategií získávání zdrojů. Obvyklá představa parazitů jako malých organismů cizopasících na...