Aktuální číslo:

2018/5

Téma měsíce:

Bolest

Ako sa evolúcia zahrávala (aj) s našimi tvárami

 |  12. 7. 2012
 |  Vesmír 91, 402, 2012/7

V nedávnom vydaní Proceedings of the Royal Society B sa podarilo skupinke vedcov z Kalifornskej univerzity v Los Angeles poukázať na vzťah medzi sociálnym usporiadaním a črtami tváre u primátov. Vedci študovali tváre 129 dospelých samcov stredo- aj juhoamerických primátov a ich vývoj za posledných 24 miliónov rokov. Primáty Nového sveta sa totiž vyznačujú veľkou diverzitou tvárí – líšia sa farbou, tvarom a charakterom ochlpenia. Primáty sú, podobne ako človek, veľmi vizuálne orientované, preto vývoj tvárí a ich čŕt mohol hrať veľmi významnú úlohu v evolúcii. Ako je známe, niektoré druhy sú skôr samotárske, iné preferujú spolunažívanie v skupinách od niekoľkých desiatok až po stovky jedincov.

Biológovia rozdelili tváre primátov do 14 skupín – kódovali farbu každej časti (vrátane vlasov a kože) a sledovali vzory a anatómiu tvárí, z čoho následne určili „skóre tváre“. Potom študovali ako súvisí evolúcia komplexity tváre primátov s ich sociálnym systémom. Aby dokázali posúdiť, ako súvisí farba tváre s okolitým prostredím, analyzovali environmentálne premenné – geografickú dĺžku a šírku habitatov (ako ukazovateľ intenzity slnečného žiarenia a teploty). Takisto analyzovali evolučnú históriu skupín primátov, ale aj čas divergencie od ostatných skupín.

Z výsledkov vyplynulo, že druhy žijúce vo väčších skupinách majú oveľa jednoduchšie a plochejšie tváre. Ako vysvetlenie sa ponúka fakt, že plochejšie tváre umožňujú ľahšie vyjadriť výrazy pri tvárovej gestikulácii. Toto vysvetlenie je zaujímavé aj z pohľadu nás, ľudí. Málo zložitá tvár bez ochlpenia je ideálna na vyjadrovanie pocitov a emócií.

Zjednodušovanie tvári bolo pre vedcov veľkým prekvapením. Pôvodne totiž predpokladali, že primáty žijúce vo väčších skupinách budú mať skôr zložitejšie tváre, aby sa jedince dokázali od seba odlíšiť. Lenže primáty žijúce vo väčšej blízkosti využívajú oveľa častejšie gestikuláciu ako druhy žijúce v malých zoskupeniach. Zistilo sa však, že ak žijú v susedstve podobných druhov, komplexita tváre sa postupne zvyšuje. V neposlednom rade z tejto štúdie vyplynulo, že pokožka a srsť v okolí očí tmavnú v blízkosti rovníka, ešte väčšmi však vo vlhkom a hustom lese. Naopak, s narastajúcou geografickou šírkou sa srsť v oblasti tváre predlžuje v dôsledku chladnejšieho podnebia.

(rspb.royalsocietypublishing.org/content/early/2012/01/11/rspb.2011.2326)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Evoluční biologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Na Jižní Georgii už potkana nepotkáte

Na Jižní Georgii už potkana nepotkáte

Pavel Pipek  |  12. 5. 2018
Sotva se Novozélanďané pochlubili úspěšnou eradikací myší z Ostrova protinožců (viz Vesmír 97, 264, 2018/5), přišli ochranáři z Jižní Georgie...
Ochota zabíjet

Ochota zabíjet

Marek Janáč  |  2. 5. 2018
My lidé se nevraždíme jen tak. Máme své preference při tom, koho zabít a koho ušetřit. Když už překročíme psaná i nepsaná většinová pravidla...
Antropologie bolesti

Antropologie bolesti

Martin Soukup  |  2. 5. 2018
Bolest má krom jiných hledisek i svůj antropologický rozměr. Z mezikulturního srovnání v historii i v současnosti je evidentní, že bolest je v...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné