Aktuální číslo:

2026/7

Téma měsíce:

Mapy

Obálka čísla

Ako sa evolúcia zahrávala (aj) s našimi tvárami

 |  12. 7. 2012
 |  Vesmír 91, 402, 2012/7

V nedávnom vydaní Proceedings of the Royal Society B sa podarilo skupinke vedcov z Kalifornskej univerzity v Los Angeles poukázať na vzťah medzi sociálnym usporiadaním a črtami tváre u primátov. Vedci študovali tváre 129 dospelých samcov stredo- aj juhoamerických primátov a ich vývoj za posledných 24 miliónov rokov. Primáty Nového sveta sa totiž vyznačujú veľkou diverzitou tvárí – líšia sa farbou, tvarom a charakterom ochlpenia. Primáty sú, podobne ako človek, veľmi vizuálne orientované, preto vývoj tvárí a ich čŕt mohol hrať veľmi významnú úlohu v evolúcii. Ako je známe, niektoré druhy sú skôr samotárske, iné preferujú spolunažívanie v skupinách od niekoľkých desiatok až po stovky jedincov.

Biológovia rozdelili tváre primátov do 14 skupín – kódovali farbu každej časti (vrátane vlasov a kože) a sledovali vzory a anatómiu tvárí, z čoho následne určili „skóre tváre“. Potom študovali ako súvisí evolúcia komplexity tváre primátov s ich sociálnym systémom. Aby dokázali posúdiť, ako súvisí farba tváre s okolitým prostredím, analyzovali environmentálne premenné – geografickú dĺžku a šírku habitatov (ako ukazovateľ intenzity slnečného žiarenia a teploty). Takisto analyzovali evolučnú históriu skupín primátov, ale aj čas divergencie od ostatných skupín.

Z výsledkov vyplynulo, že druhy žijúce vo väčších skupinách majú oveľa jednoduchšie a plochejšie tváre. Ako vysvetlenie sa ponúka fakt, že plochejšie tváre umožňujú ľahšie vyjadriť výrazy pri tvárovej gestikulácii. Toto vysvetlenie je zaujímavé aj z pohľadu nás, ľudí. Málo zložitá tvár bez ochlpenia je ideálna na vyjadrovanie pocitov a emócií.

Zjednodušovanie tvári bolo pre vedcov veľkým prekvapením. Pôvodne totiž predpokladali, že primáty žijúce vo väčších skupinách budú mať skôr zložitejšie tváre, aby sa jedince dokázali od seba odlíšiť. Lenže primáty žijúce vo väčšej blízkosti využívajú oveľa častejšie gestikuláciu ako druhy žijúce v malých zoskupeniach. Zistilo sa však, že ak žijú v susedstve podobných druhov, komplexita tváre sa postupne zvyšuje. V neposlednom rade z tejto štúdie vyplynulo, že pokožka a srsť v okolí očí tmavnú v blízkosti rovníka, ešte väčšmi však vo vlhkom a hustom lese. Naopak, s narastajúcou geografickou šírkou sa srsť v oblasti tváre predlžuje v dôsledku chladnejšieho podnebia.

(rspb.royalsocietypublishing.org/content/early/2012/01/11/rspb.2011.2326)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Evoluční biologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Když bahno teče jako ledovec

Když bahno teče jako ledovec

Petr Brož  |  7. 7. 2026
Už několik desetiletí si věda láme hlavu nad zvláštními, několik desítek metrů vysokými kopci rozesetými po různých částech Marsu. Je přitom...
Ideologie v mapách, mapy v rukách ideologů

Ideologie v mapách, mapy v rukách ideologů uzamčeno

Jitka Močičková  |  7. 7. 2026
Mapy jsou často vnímány jako důvěryhodné médium založené na seriózních datech. Proto nebývají podrobovány stejné míře kritické reflexe jako text,...
Když mapa mluví

Když mapa mluví uzamčeno

Jan D. Bláha  |  7. 7. 2026
Mapy patří k nejpřesvědčivějším obrazům světa. Působí věcně a spolehlivě, nejsou však pouhým otiskem reality. Každá mapa je výsledkem rozhodnutí,...