Aktuální číslo:

2025/6

Téma měsíce:

Červená

Obálka čísla

Hniezdne parazity to majú zasa o niečo ťažšie

 |  6. 12. 2012
 |  Vesmír 91, 694, 2012/12

Pri slovnom spojení „hniezdny parazit“ nás zvyčajne ako prvá napadne kukučka. Okrem našich kukučiek však existuje na svete veľa iných druhov vtákov, ktoré si hniezdnym parazitizmom „uľahčujú“ výchovu svojich mláďat a zbavujú sa tak náročných rodičovských povinností. Základným predpokladom prežitia cudzieho mláďaťa v hniezde je jeho schopnosť doslova „stratiť sa“ medzi jeho pôvodnými obyvateľmi. Dobré krytie chráni mláďa pred prílišnou pozornosťou adoptívnych rodičov. Koevolúcia hostiteľa a parazita to zariadila tak, že hostiteľ sa snaží byť čo najodlišnejší od parazita, príživník sa zasa snaží čo najrýchlejšie dobehnúť svoju obeť. Vo vedeckých prácach o hniezdnom parazitizme sa venovala najväčšia pozornosť mimikry vajec. Pri amerických parazitických vtákoch, akými sú vlhovce rodu Molothrus, sa vyvinuli nielen stratégie na zamaskovanie vajíčok, ale dokonca vlastných mláďat. Vedci z Univerzity v Buenos Aires sledovali vajcia a mláďatá druhov Molothrus rufoaxillarisMolothrus bonariensis, ktoré parazitickí rodičia nakládli do hniezda vlhovcovi Agelaioides badius. Rozhodujúcim meradlom pri tomto pokuse bola úspešnosť prežitia. Výskumníci zistili, že pri druhu M. bonariensis dokázali hostiteľskí rodičia identifikovať a zbaviť sa až 83 % mláďat, pri druhu M. rufoaxillaris sa im to však nepodarilo ani raz. Z nasledujúcej analýzy operenia juvenilov vyplynulo, že mláďatá M. rufoaxillaris boli prakticky nerozoznateľné od mláďat hostiteľa. Aj žobravé hlasy M. rufoaxillaris zneli oveľa presvedčivejšie ako M. bonariensis. Tieto poznatky značne podporili názor, že existujú hniezdne mimikry parazitických juvenilov, a takisto akusticko-vizuálne schopnosti hostiteľov pri rozoznávaní cudzopasníkov. (rspb.royalsocietypublishing.org/content/early/2012/05/24/rspb.2012.0612)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Hvězdy, které se červenají

Hvězdy, které se červenají

Soňa Ehlerová  |  2. 6. 2025
Existují dvě skupiny lidí, kteří při slově „červenání“ pociťují výrazně nelibé pocity. Do první patří ti, kteří se hodně rdí a jimž to zároveň...
Barva krve, moci a života

Barva krve, moci a života

Jan Turek  |  2. 6. 2025
Červená barva není ani trochu neutrální. Její vnímání člověkem má velmi široké rozpětí. Je pro nás barvou lásky a života, ale také krve,...
Červená v říši zvířat

Červená v říši zvířat uzamčeno

Jaroslav Petr  |  2. 6. 2025
Jasnými barvami živočichové varují své okolí, ale také lákají partnery. Červené zbarvení získávají mnoha rozličnými způsoby.