Aktuální číslo:

2025/7

Téma měsíce:

Umění

Obálka čísla

Príbeh zrodenia hadov sa zrejme blíži ku koncu

 |  1. 11. 2012
 |  Vesmír 91, 621, 2012/11

Hoci sú hady najdiverzifikovanejšou skupinou plazov, ich raná evolúcia je dodnes zastretá rúškom tajomstva. Podrobnejšie štúdie sú skôr výnimkou, v dôsledku čoho sa značne líšia názory na ich evolúciu. Nejasné ostáva napríklad prostredie, v ktorom sa hady vyvinuli, ako aj vznik unikátneho mechanizmu ich potravnej ekológie. Kriedový Coniophis precedens bol jedným z prvých objavených hadov z obdobia druhohôr, ale až teraz sa pozornosť odborníkov zamerala na jeho stavce, ktoré sa v diskusiách o evolúcii hadov dlhodobo prehliadali. Svetlo do tejto problematiky vniesla nedávna vedecká štúdia, ktorá zverejnila dosiaľ nepopísaný materiál z organizmu tohto prehistorického plaza vrátane čeľuste, sánkových kostí a ďalších stavcov. Z nasledujúcich fylogenetických analýz vyplynulo, že Coniophis nepatrí do skupiny Aniloidea, ako sa doteraz predpokladalo, ale že ide o najprimitívnejšieho hada. Práve preto sú jeho morfológia a ekológia dôležité na pochopenie evolúcie hadov. Tento primitívny had sa vyskytoval v prostredí kontinentálnych lužných lesov, ktoré je skôr terestrického ako morského pôvodu. Navyše, jeho malé rozmery a redukcia tŕňovitých výbežkov poukazujú na život pod zemou. Tieto nálezy podporujú hypotézu, že hady sa vyvinuli z jašterov žijúcich v podzemných skrýšach. Lebka tohto tvora sa vyznačuje spoločnými znakmi pre jašterice a hady. Hákovité zuby a stavba intramandibulárneho kĺbu naznačujú, že Coniophis sa živil relatívne veľkou korisťou s mäkkým telom. Horná čeľusť bola pevne spojená s lebkou, čo poukazuje na akinetické rostrum. Preto Coniophis pôsobí navonok ako chiméra – má telo hada, ale jašteričiu lebku. V nadväznosti na kľukaté telo a mäsožravosť sa vyvinul u tohto druhu vysoko špecializovaný typ kinetickej lebky, nasledovala rýchla adaptívna radiácia v období ranej kriedy. Na modeli prezentovanom v tejto štúdii vidno, že kinetická lebka bola zrejme kľúčovou inováciou, ktorá umožnila diverzifikáciu plazov až do takej miery, ako ju poznáme dnes. (doi: 10.1038/nature11227)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Zoologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Najít své těžiště kontroly

Najít své těžiště kontroly uzamčeno

„Svobodu, nebo smrt je návod, jak vyhrát bitvu, ale zároveň recept na rozchod,“ říká bývalý hlavní armádní psychiatr Jan Vevera. Faktory, které...
Věstonická superstar

Věstonická superstar video

Soška tělnaté ženy z ústředního tábořiště lovců mamutů u dnešních Dolních Věstonic pod Pálavou je jistě nejznámějším archeologickým nálezem...
K čemu je umění?

K čemu je umění? uzamčeno

Petr Tureček  |  7. 7. 2025
Výstižná teorie lidské evoluce by měla nabídnout vysvětlení, proč trávíme tolik času zdánlivě zbytečnými činnostmi. Proč, jako například lvi,...