mff2024mff2024mff2024mff2024mff2024mff2024

Aktuální číslo:

2024/3

Téma měsíce:

Elektromobilita

Obálka čísla

Príbeh zrodenia hadov sa zrejme blíži ku koncu

 |  1. 11. 2012
 |  Vesmír 91, 621, 2012/11

Hoci sú hady najdiverzifikovanejšou skupinou plazov, ich raná evolúcia je dodnes zastretá rúškom tajomstva. Podrobnejšie štúdie sú skôr výnimkou, v dôsledku čoho sa značne líšia názory na ich evolúciu. Nejasné ostáva napríklad prostredie, v ktorom sa hady vyvinuli, ako aj vznik unikátneho mechanizmu ich potravnej ekológie. Kriedový Coniophis precedens bol jedným z prvých objavených hadov z obdobia druhohôr, ale až teraz sa pozornosť odborníkov zamerala na jeho stavce, ktoré sa v diskusiách o evolúcii hadov dlhodobo prehliadali. Svetlo do tejto problematiky vniesla nedávna vedecká štúdia, ktorá zverejnila dosiaľ nepopísaný materiál z organizmu tohto prehistorického plaza vrátane čeľuste, sánkových kostí a ďalších stavcov. Z nasledujúcich fylogenetických analýz vyplynulo, že Coniophis nepatrí do skupiny Aniloidea, ako sa doteraz predpokladalo, ale že ide o najprimitívnejšieho hada. Práve preto sú jeho morfológia a ekológia dôležité na pochopenie evolúcie hadov. Tento primitívny had sa vyskytoval v prostredí kontinentálnych lužných lesov, ktoré je skôr terestrického ako morského pôvodu. Navyše, jeho malé rozmery a redukcia tŕňovitých výbežkov poukazujú na život pod zemou. Tieto nálezy podporujú hypotézu, že hady sa vyvinuli z jašterov žijúcich v podzemných skrýšach. Lebka tohto tvora sa vyznačuje spoločnými znakmi pre jašterice a hady. Hákovité zuby a stavba intramandibulárneho kĺbu naznačujú, že Coniophis sa živil relatívne veľkou korisťou s mäkkým telom. Horná čeľusť bola pevne spojená s lebkou, čo poukazuje na akinetické rostrum. Preto Coniophis pôsobí navonok ako chiméra – má telo hada, ale jašteričiu lebku. V nadväznosti na kľukaté telo a mäsožravosť sa vyvinul u tohto druhu vysoko špecializovaný typ kinetickej lebky, nasledovala rýchla adaptívna radiácia v období ranej kriedy. Na modeli prezentovanom v tejto štúdii vidno, že kinetická lebka bola zrejme kľúčovou inováciou, ktorá umožnila diverzifikáciu plazov až do takej miery, ako ju poznáme dnes. (doi: 10.1038/nature11227)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Zoologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Jak to bylo, jak to je?

Jak to bylo, jak to je? uzamčeno

Ondřej Vrtiška  |  4. 3. 2024
Jak se z chaotické směsi organických molekul na mladé Zemi zrodil první život? A jak by mohla vypadat jeho obdoba jinde ve vesmíru? Proč vše živé...
Otazníky kolem elektromobilů

Otazníky kolem elektromobilů uzamčeno

Jan Macek, Josef Morkus  |  4. 3. 2024
Elektromobil má některé podstatné výhody. Ale samotné vozidlo je jen jednou ze součástí komplexního systému mobility s environmentálními dopady a...
Návrat lidí na Měsíc se odkládá

Návrat lidí na Měsíc se odkládá uzamčeno

Dušan Majer  |  4. 3. 2024
Tragédie lodi Apollo 1 nebo raketoplánů Challenger a Columbia se již nesmí opakovat. Právě v zájmu vyšší bezpečnosti se odkládají plánované cesty...