FldMendelu2026FldMendelu2026FldMendelu2026FldMendelu2026FldMendelu2026FldMendelu2026

Aktuální číslo:

2026/2

Téma měsíce:

Prvky vzácných zemin

Obálka čísla

Príbeh zrodenia hadov sa zrejme blíži ku koncu

 |  1. 11. 2012
 |  Vesmír 91, 621, 2012/11

Hoci sú hady najdiverzifikovanejšou skupinou plazov, ich raná evolúcia je dodnes zastretá rúškom tajomstva. Podrobnejšie štúdie sú skôr výnimkou, v dôsledku čoho sa značne líšia názory na ich evolúciu. Nejasné ostáva napríklad prostredie, v ktorom sa hady vyvinuli, ako aj vznik unikátneho mechanizmu ich potravnej ekológie. Kriedový Coniophis precedens bol jedným z prvých objavených hadov z obdobia druhohôr, ale až teraz sa pozornosť odborníkov zamerala na jeho stavce, ktoré sa v diskusiách o evolúcii hadov dlhodobo prehliadali. Svetlo do tejto problematiky vniesla nedávna vedecká štúdia, ktorá zverejnila dosiaľ nepopísaný materiál z organizmu tohto prehistorického plaza vrátane čeľuste, sánkových kostí a ďalších stavcov. Z nasledujúcich fylogenetických analýz vyplynulo, že Coniophis nepatrí do skupiny Aniloidea, ako sa doteraz predpokladalo, ale že ide o najprimitívnejšieho hada. Práve preto sú jeho morfológia a ekológia dôležité na pochopenie evolúcie hadov. Tento primitívny had sa vyskytoval v prostredí kontinentálnych lužných lesov, ktoré je skôr terestrického ako morského pôvodu. Navyše, jeho malé rozmery a redukcia tŕňovitých výbežkov poukazujú na život pod zemou. Tieto nálezy podporujú hypotézu, že hady sa vyvinuli z jašterov žijúcich v podzemných skrýšach. Lebka tohto tvora sa vyznačuje spoločnými znakmi pre jašterice a hady. Hákovité zuby a stavba intramandibulárneho kĺbu naznačujú, že Coniophis sa živil relatívne veľkou korisťou s mäkkým telom. Horná čeľusť bola pevne spojená s lebkou, čo poukazuje na akinetické rostrum. Preto Coniophis pôsobí navonok ako chiméra – má telo hada, ale jašteričiu lebku. V nadväznosti na kľukaté telo a mäsožravosť sa vyvinul u tohto druhu vysoko špecializovaný typ kinetickej lebky, nasledovala rýchla adaptívna radiácia v období ranej kriedy. Na modeli prezentovanom v tejto štúdii vidno, že kinetická lebka bola zrejme kľúčovou inováciou, ktorá umožnila diverzifikáciu plazov až do takej miery, ako ju poznáme dnes. (doi: 10.1038/nature11227)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Zoologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Temní architekti tání

Temní architekti tání uzamčeno

Když si prohlížíte satelitní snímky grónského ledovcového štítu, místo oslnivě bílé plochy uvidíte rozsáhlé tmavé skvrny, pokrývající stovky...
Velký příběh malých rozdílů

Velký příběh malých rozdílů

Prvky vzácných zemin se postupně staly klíčovou figurou v geopolitické šachovnici. V žebříčku British Geological Survey z roku 2015 mají nejvyšší...
Jak oddělit (téměř) neoddělitelné

Jak oddělit (téměř) neoddělitelné uzamčeno

Miloslav Polášek  |  2. 2. 2026
Na kraji města Janesville v americkém Wisconsinu, uprostřed kukuřičných polí, stojí rozsáhlý areál firmy SHINE Technologies. V jedné z nenápadných...