Aktuální číslo:

2026/4

Téma měsíce:

Radioaktivita

Obálka čísla

Poznámky k dĺžke života: Postavenie Českej republiky

 |  14. 7. 2011
 |  Vesmír 90, 430, 2011/7

Nedávno bol v Londýne publikovaný článok o trendoch dĺžky života (Leon D. A., Int. J. Epidem. 40, 271–277, 2011), ktorý rozoberá vývoj dĺžky života v rôznych krajinách Európy. Poukazuje na rozdielny vývoj v demokratickej Európe, v Rusku a pobaltských štátoch a v štátoch strednej a východnej Európy, ktoré spája do jednej skupiny. Je všeobecne známe, že bývalé komunistické štáty zaostali za Západom nielen v ekonomike, ale aj v zdravotnom stave obyvateľstva. Niektoré z nich, najmä Ruská federácia, Ukrajina a pobaltské štáty, naprávajú po rozpade ZSSR tento stav veľmi pomaly.

Cieľom týchto poznámok je poukázať na mimoriadne priaznivý vývoj v postkomunistickej Českej republike (ČR), ktorý sa v spomínanom anglickom prehľade neuvádza. Údaje z ČR porovnávam s Európskou úniou (EÚ). Z obr. 1 vidno, že po stagnácii v období 1970–1990 stredná dĺžka života mužov v ČR začala po páde totality okamžite stúpať, pričom tento vzostup je rýchlejší ako v EÚ. Absolútna hodnota dĺžky života mužov i žien je v ČR ešte stále nižšia, ale rozdiel už nie je dramatický cca 2 roky. Na príčine nie je úmrtnosť detí, pretože dojčenská úmrtnosť a úmrtnosť detí do veku 5 rokov je v ČR dokonca nižšia ako v EÚ. Hlavnou príčinou zaostávania je vyššia úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia a rakovinu v staršom veku. Obr. 2 porovnáva vývoj strednej dĺžky života mužov s rovnakým ukazovateľom v rámci EÚ. U mladších obyvateľov, ktorých sa totalita dotkla iba čiastočne, je pokles úmrtnosti po r. 1990 oveľa prudší, ako v EÚ. Posledné údaje z roku 2009 sú pre tieto ročníky v ČR dokonca nižšie, ako pre EÚ. Aj u starších obyvateľov, ktorí prevažnú časť života prežili v totalite, nastal pokles kardiovaskulárnej mortality, ale tento pokles zreteľne zaostáva za EÚ. U žien je trend podobný, ale menej výrazný.

Prekvapuje, že spomínaný autor i iní západní autori zdôrazňujú pri analýze trendov v postkomunistických krajinách ekonomické zmeny, zlepšenú terapiu, zmenu výživy, fajčenie a alkoholizmus, ale málo sa zaoberajú zmenami v psychike obyvateľov posttotalitných krajín. Súvisí to s tým, že sa osobne nestretli s prekážkami a nástrahami, ktoré boli spojené s totalitným režimom. Možnosť slobodného vyjadrovanie názoru, sloboda tlače a kultúry vôbec, možnosť cestovať do zahraničia, dovoz zahraničných produktov a pod., spôsobili prudkú zmenu v psychickom stave obyvateľstva. Neuveriteľne rýchly vzostup, aký nastal v ČR okamžite po páde totality v r. 1990 (obr. 1), nemožno vysvetliť okamžitými zmenami ekonomiky a zdravotníctva, ktoré nastali až neskôr. Pravdepodobnejšie vysvetlenie spočíva v odstránení psychosociálneho stresu, strachu a depresie. Je známe, že psychické faktory sú dôležité najmä v patogenéze ischemickej choroby srdca a pri arteriálnej hypertenzii. Možno konštatovať, že ČR sa v priebehu niekoľkých rokov začlení medzi normálne demokratické štáty Európy nielen v ekonomike, ale aj v zdravotnom stavu obyvateľstva. Prekážkou môže byť obezita a drogy.

11. srpna oslaví Emil Ginter své osmdesáté narozeniny. Do dalších let přejeme hodně sil a pevné zdraví.

Redakce

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Medicína
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Emil Ginter

RNDr. Emil Ginter, DrSc., (*1931) vyštudoval biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V Ústave výživy a Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave sa zaoberal úlohou antioxidantov v prevencii aterosklerózy.

Doporučujeme

Ničí ozon choleru?

Ničí ozon choleru? uzamčeno

Iva Hůnová, Libor Elleder  |  30. 3. 2026
Pražská klementinská observatoř patří k těm, které mají nejdelší řadu nepřetržitých hydrometeorologických pozorování na světě. To se všeobecně...
Jak se člověk stává biologem

Jak se člověk stává biologem

Jan Černý  |  30. 3. 2026
Biologem se člověk nerodí, biologem se člověk stává. Ne jednorázovým rozhodnutím nebo náhlým osvícením, ale pomalým vrůstáním do světa, který je...
Patnáct let Fukušimy

Patnáct let Fukušimy uzamčeno

Vladimír Wagner  |  30. 3. 2026
Nejsilnější zemětřesení v dějinách přístrojového měření lokalizovaly seismografy v pátek 11. března 2011 pod mořským dnem nedaleko Japonska....