Aktuální číslo:

2018/2

Téma měsíce:

Bionika

Pútavé témy o interakcii človeka a Zeme

DUŠAN HOVORKA: Človek a Zem v interakcii Edícia Svet vedy. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 2010, 254 strán. ISBN 978-80-224-1111-0
 |  10. 3. 2011
 |  Vesmír 90, 179, 2011/3

Autor knihy Človek a Zem v interakcii prof. RNDr. Dušan Hovorka, DrSc., je dlhoročným šíriteľom poznatkov z oblasti geologických vied do radov odbornej i laickej verejnosti. Vypĺňa tým priepastnú medzeru vo vedomostiach spoločnosti, ktorá nepovažuje geológiu za vedu potrebnú k všeobecnému vzdelaniu. V posledných rokoch geologické informácie masívne miznú z učebníc základných a stredných škôl, čo je dôvodom na zamyslenie. Na Slovensku geológia prežíva krízu, a ak sa tento stav nezmení, hrozí jej postupný zánik, resp. skončí podobne, ako mŕtvy jazyk esperanto. Autor v predhovore upozorňuje na tento alarmujúci stav a s nádejou očakáva potrebnú zmenu, ktorej inšpiráciou môže byť jeho najnovšia publikácia.

Autor svojským štýlom i z hľadiska nastoľovania tém posúva čitateľa od zrodu vesmírneho priestoru so zreteľom na geologické procesy formovania planéty Zem, po látkovú výmenu prebiehajúcu v zemskej kôre s prepojením na geológiu Slovenska. Čitateľ sa dozvie ako a kedy vznikli Tatry, prečo sa pootočil Kriváň, kedy a ako vzniklo baníctvo, či sú nerastné zdroje Zeme nevyčerpateľné, čím prispelo baníctvo na našom území k pokroku ľudstva, ako sa zrodila myšlienka o výrobe hlinených nádob, kedy, kde a ako začali ľudia vyrábať sklo, prečo sú drahé kovy a kamene drahé, či je ľudstvo schopné poučiť sa z prírodných katastrof, čo nám zostalo a na čo sme stále hrdí.

Autor opisuje postupné prenikanie človeka do zemskej kôry od prvopočiatkov v dobe kamennej po realizáciu hlbokých vrtov do hornín oceánskeho dna. Bližšie je charakterizovaný najhlbší vrt do kontinentálnej kôry baltického štítu na polostrove Kola, známy pod označením SG-3, ktorý dosiahol hĺbku 12 262 m a uskutočnili ho s niekoľkými technickými prestávkami v období 1972 – 1995. Každá krajina, Slovensko nevynímajúc, má z hľadiska ťažby nerastných surovín svoje malé rekordy. Najhlbšie slovenské bane sú v Slovinkách (748 m), Rudňanoch (740 m) a v Banskej Štiavnici (620 m). Autor oboznamuje čitateľa s jednotlivými anorganickými surovinami (pazúrik, obsidián, limnokvarcit atď.), ktoré využíval človek v kamennej dobe. V rámci tejto časti upozorňuje na rozmáhajúcu sa výrobou falzifikátov kamenných artefaktov v súčasnosti. K ďalším zaujímavým témam v tejto kapitole patria choroby kameňov a betónov, ich prevencia, diagnostika a liečenie, ako aj technológia tavenia hornín spojená s komerčnou výrobou skleného čadičového vlákna. Autor predstavuje Banskú Štiavnicu s jej slávnou historickou Baníckou akadémiou, prvým použitím strelného prachu v banských priestoroch, spolu s technickými inováciami vodných nádrží, tzv. tajchov, v blízkom okolí a výstavbou dedičných odvodňovacích štôlní.

Samostatná kapitola je venovaná dlhému valu, ktorý sa tiahne od Slovenskej brány pozdĺž dolného toku Hrona, prípadne aj Ipľa, až k Dunaju, s celkovou dĺžkou asi 60 km. Táto pomerne málo známa líniová stavba bola v 13. storočí označovaná ako Fossa giganteum (Val obrov). V kapitole Vybrané suroviny jadrového veku sa autor venuje porovnávaniu svetových a domácich zásob ropy, rádioaktívnych surovín a geotermálnej energie, ktoré sú pre ľudskú spoločnosť z ekonomického hľadiska veľmi dôležité. Pripomína, že aj Slovensko sa podieľa na ťažbe mangánových konkrécií, ktorých zásoby ležia na morskom dne.

Zaujímavá je kapitola o prírodných katastrofách, v ktorej sa uvádza niekoľko príkladov zosuvov na našom území, k najznámejším patrí zosuv v Handlovej, ktorý mal dĺžku 1620 m. Hlavnou príčinou handlovského zosuvu bola abnormálne vysoká zrážková činnosť v roku 1960. Autor do tejto kapitoly aktuálne zaradil aj problematiku povodní, zemetrasení, radónového rizika a sopečnej činnosti. Bližšie sa venuje aj ohrozeniu leteckej dopravy vulkanickým popolom.

Ďalšia kapitola oboznamuje so súčasnou i budúcou surovinovou politikou nášho štátu. Nasledujúca kapitola obsahuje niekoľko príkladov zneužitia geologického zákona počas realizácie geologického prieskumu v bývalom Československu.

V predposlednej kapitole sa autor zaoberá významným surovinovým potenciálom Slovenskej republiky, vyzdvihuje zdroje kvalitných pitných vôd, termálne a mineralizované pramene, ako aj zdroje niektorých nerastných surovín (vápencov, dolomitov, magnezitov, ílov a i.). Jeho hrdosť na banícku minulosť nášho územia je oprávnená. Reprezentuje ju nielen spomínaná Banícka akadémia v Banskej Štiavnici, ale aj ťažba drahých kovov a opálu v Dubníku-Červenici, ktorý získavali už Rimania v 2. storočí, svetové prvopisy minerálov, ktoré sa stretli s medzinárodným uznaním, a v poslednom období aj východoslovenský obsidián ako netradičný šperkový kameň.

V záverečnej kapitole sa autor predstavuje ako geovedec, ktorý v rámci svojej vedecko-výskumnej činnosti navštívil viacero krajín. Napriek tomu nepatrí k „osobnostiam“, ktoré majú neustálu potrebu medializácie.

Autor považuje Zem za trvalé a nenahraditeľné bydlisko človeka, ktoré by mal každý dokonale poznať. Jednotlivé kapitoly upozorňujú na vzájomnú súčinnosť anorganického a organického sveta. Možno ich čítať aj samostatne, bez prepojenia na predchádzajúci alebo nasledujúci text. Publikáciu autor zaraďuje do vedecko-popularizačnej literatúry s niektorými prechodmi do literatúry faktu. Možno si ju kúpiť v kníhkupectve VEDA na Štefánikovej ulici č. 3 v Bratislave (cena 5,58 €), prípadne objednať na www.veda.sav.sk.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ekologie
RUBRIKA: Nad knihou

O autorovi

Peter Ružička

RNDr. Peter Ružička, PhD., (*1980) študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Dizertačnú prácu obhájil v odbore petrológia. Pôsobí na Katedre mineralógie a petrológie PriF UK ako postdoktorand. Venuje sa základnému a aplikovanému výskumu metakarbonátov Slovenska.

Doporučujeme

Návrat Široka

Návrat Široka

Pavel Pipek  |  9. 2. 2018
Zpráva, která na mě právě vyskočila na Twitteru, by asi většinu Evropanů nechala chladnou, ale mé srdce buší tak, že mám chuť okamžitě vyskočit z...
Rytíř našich vod

Rytíř našich vod

Marek Janáč  |  5. 2. 2018
Na stěně ve své kanceláři má vystavené krunýře velkých raků. Za jeho pracovní židlí v akváriu rak. V knihovně knihy o racích a v laboratoři ve...
O kvantových počítačích a šifře RSA

O kvantových počítačích a šifře RSA uzamčeno

Jiří Poš  |  5. 2. 2018
značným příslibem pro výpočetní systémy budoucnosti je rozvíjející se obor kvantových počítačů. Představují naději, že eliminují některá vážná...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné