Pútavé témy o interakcii človeka a Zeme

Autor knihy Človek a Zem v interakcii prof. RNDr. Dušan Hovorka, DrSc., je dlhoročným šíriteľom poznatkov z oblasti geologických vied do radov odbornej i laickej verejnosti. Vypĺňa tým priepastnú medzeru vo vedomostiach spoločnosti, ktorá nepovažuje geológiu za vedu potrebnú k všeobecnému vzdelaniu. V posledných rokoch geologické informácie masívne miznú z učebníc základných a stredných škôl, čo je dôvodom na zamyslenie. Na Slovensku geológia prežíva krízu, a ak sa tento stav nezmení, hrozí jej postupný zánik, resp. skončí podobne, ako mŕtvy jazyk esperanto. Autor v predhovore upozorňuje na tento alarmujúci stav a s nádejou očakáva potrebnú zmenu, ktorej inšpiráciou môže byť jeho najnovšia publikácia.

Autor svojským štýlom i z hľadiska nastoľovania tém posúva čitateľa od zrodu vesmírneho priestoru so zreteľom na geologické procesy formovania planéty Zem, po látkovú výmenu prebiehajúcu v zemskej kôre s prepojením na geológiu Slovenska. Čitateľ sa dozvie ako a kedy vznikli Tatry, prečo sa pootočil Kriváň, kedy a ako vzniklo baníctvo, či sú nerastné zdroje Zeme nevyčerpateľné, čím prispelo baníctvo na našom území k pokroku ľudstva, ako sa zrodila myšlienka o výrobe hlinených nádob, kedy, kde a ako začali ľudia vyrábať sklo, prečo sú drahé kovy a kamene drahé, či je ľudstvo schopné poučiť sa z prírodných katastrof, čo nám zostalo a na čo sme stále hrdí.

Autor opisuje postupné prenikanie človeka do zemskej kôry od prvopočiatkov v dobe kamennej po realizáciu hlbokých vrtov do hornín oceánskeho dna. Bližšie je charakterizovaný najhlbší vrt do kontinentálnej kôry baltického štítu na polostrove Kola, známy pod označením SG-3, ktorý dosiahol hĺbku 12 262 m a uskutočnili ho s niekoľkými technickými prestávkami v období 1972 – 1995. Každá krajina, Slovensko nevynímajúc, má z hľadiska ťažby nerastných surovín svoje malé rekordy. Najhlbšie slovenské bane sú v Slovinkách (748 m), Rudňanoch (740 m) a v Banskej Štiavnici (620 m). Autor oboznamuje čitateľa s jednotlivými anorganickými surovinami (pazúrik, obsidián, limnokvarcit atď.), ktoré využíval človek v kamennej dobe. V rámci tejto časti upozorňuje na rozmáhajúcu sa výrobou falzifikátov kamenných artefaktov v súčasnosti. K ďalším zaujímavým témam v tejto kapitole patria choroby kameňov a betónov, ich prevencia, diagnostika a liečenie, ako aj technológia tavenia hornín spojená s komerčnou výrobou skleného čadičového vlákna. Autor predstavuje Banskú Štiavnicu s jej slávnou historickou Baníckou akadémiou, prvým použitím strelného prachu v banských priestoroch, spolu s technickými inováciami vodných nádrží, tzv. tajchov, v blízkom okolí a výstavbou dedičných odvodňovacích štôlní.

Samostatná kapitola je venovaná dlhému valu, ktorý sa tiahne od Slovenskej brány pozdĺž dolného toku Hrona, prípadne aj Ipľa, až k Dunaju, s celkovou dĺžkou asi 60 km. Táto pomerne málo známa líniová stavba bola v 13. storočí označovaná ako Fossa giganteum (Val obrov). V kapitole Vybrané suroviny jadrového veku sa autor venuje porovnávaniu svetových a domácich zásob ropy, rádioaktívnych surovín a geotermálnej energie, ktoré sú pre ľudskú spoločnosť z ekonomického hľadiska veľmi dôležité. Pripomína, že aj Slovensko sa podieľa na ťažbe mangánových konkrécií, ktorých zásoby ležia na morskom dne.

Zaujímavá je kapitola o prírodných katastrofách, v ktorej sa uvádza niekoľko príkladov zosuvov na našom území, k najznámejším patrí zosuv v Handlovej, ktorý mal dĺžku 1620 m. Hlavnou príčinou handlovského zosuvu bola abnormálne vysoká zrážková činnosť v roku 1960. Autor do tejto kapitoly aktuálne zaradil aj problematiku povodní, zemetrasení, radónového rizika a sopečnej činnosti. Bližšie sa venuje aj ohrozeniu leteckej dopravy vulkanickým popolom.

Ďalšia kapitola oboznamuje so súčasnou i budúcou surovinovou politikou nášho štátu. Nasledujúca kapitola obsahuje niekoľko príkladov zneužitia geologického zákona počas realizácie geologického prieskumu v bývalom Československu.

V predposlednej kapitole sa autor zaoberá významným surovinovým potenciálom Slovenskej republiky, vyzdvihuje zdroje kvalitných pitných vôd, termálne a mineralizované pramene, ako aj zdroje niektorých nerastných surovín (vápencov, dolomitov, magnezitov, ílov a i.). Jeho hrdosť na banícku minulosť nášho územia je oprávnená. Reprezentuje ju nielen spomínaná Banícka akadémia v Banskej Štiavnici, ale aj ťažba drahých kovov a opálu v Dubníku-Červenici, ktorý získavali už Rimania v 2. storočí, svetové prvopisy minerálov, ktoré sa stretli s medzinárodným uznaním, a v poslednom období aj východoslovenský obsidián ako netradičný šperkový kameň.

V záverečnej kapitole sa autor predstavuje ako geovedec, ktorý v rámci svojej vedecko-výskumnej činnosti navštívil viacero krajín. Napriek tomu nepatrí k „osobnostiam“, ktoré majú neustálu potrebu medializácie.

Autor považuje Zem za trvalé a nenahraditeľné bydlisko človeka, ktoré by mal každý dokonale poznať. Jednotlivé kapitoly upozorňujú na vzájomnú súčinnosť anorganického a organického sveta. Možno ich čítať aj samostatne, bez prepojenia na predchádzajúci alebo nasledujúci text. Publikáciu autor zaraďuje do vedecko-popularizačnej literatúry s niektorými prechodmi do literatúry faktu. Možno si ju kúpiť v kníhkupectve VEDA na Štefánikovej ulici č. 3 v Bratislave (cena 5,58 €), prípadne objednať na www.veda.sav.sk.