Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ

Väčšina vedcov sa stotožňuje s názorom, že predkom psa je vlk, čo ponúka perfektný materiál na porovnávací výskum v testovacích experimentoch. Ideový základ je jednoduchý: získanými výsledkami sú údaje o prípadných rozdieloch medzi preddomestikačnou formou (vlkom) a jej derivátom (psom). Práve preto sa môže hovoriť o špecifických schopnostiach psa. Uskutočniť experiment je však zložitejšie, hlavne preto, že sa pracuje so zvieratami. Okrem toho by sa mali pri experimentálnom porovnávaní druhov zabezpečiť rovnaké podmienky vo všeobecnosti (napr. rovnaká starostlivosť o zvieratá), ako aj v konkrétnych testovacích procedúrach. Vďaka týmto krokom sa vedci pracujúci so zvieratami snažia minimalizovať, alebo aspoň dostať pod kontrolu negatívny vplyv rôznych faktorov a zamedziť tak čo najviac chybám v experimentoch.

Z výsledkov „európskych“ pokusov vyplynuli niektoré rozdiely v správaní experimentálnych zvierat, napríklad značná citlivosť psov (v porovnaní s vlkmi) voči ľudským gestám, učenie sa od demonštrátora a pod. Tieto rozdiely mohli mať niekoľko príčin, napr. už spomínaný domestikačný proces (čo bolo pre vedcov pozitívne zistenie), rozdielnu socializáciu (tá bola odstránená v nasledujúcich pokusoch) alebo inú zakomponovanú chybu v experimente. Práve na túto „inú“ chybu pochádzajúcu z testovacích procedúr sa zamerali americkí vedci. Ich experiment preveroval citlivosť vlkov a psov na ľudské gestá, v ktorej doteraz značne vynikali psy. Oproti „európskym“ experimentom nastala zmena testovacieho miesta. Zatiaľ čo psov dovtedy testovali v izolovanej miestnosti v interiéri, vlkov testovali v exteriéri. Preto sa experimentátori rozhodli nastoliť „rovnoprávnosť“ a pokus sa odohral v exteriéri. Výsledky neodhalili žiadne rozdiely v citlivosti medzi psami a vlkmi. Vďaka tomuto záveru by mohla byť naštrbená povesť o špecifických schopnostiach psov a domestifikačná hypotéza, ako sme spomínali v úvode. Zároveň sa evidentne dodržala požiadavka na zabezpečenie porovnateľnosti experimentov. Tieto štúdie pomáhajú identifikovať problematické oblasti v konkrétnej metodológii a poukazujú na kľúčové úlohy vplyvu ontogenézy a fylogenézy pri skúmaných objektoch. V každom prípade bude zaujímavé počkať na reakciu ďalších príslušníkov vedeckej komunity.