Aktuální číslo:

2018/7

Téma měsíce:

Co kdyby…

Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ

 |  5. 11. 2009
 |  Vesmír 88, 753, 2009/11

Väčšina vedcov sa stotožňuje s názorom, že predkom psa je vlk, čo ponúka perfektný materiál na porovnávací výskum v testovacích experimentoch. Ideový základ je jednoduchý: získanými výsledkami sú údaje o prípadných rozdieloch medzi preddomestikačnou formou (vlkom) a jej derivátom (psom). Práve preto sa môže hovoriť o špecifických schopnostiach psa. Uskutočniť experiment je však zložitejšie, hlavne preto, že sa pracuje so zvieratami. Okrem toho by sa mali pri experimentálnom porovnávaní druhov zabezpečiť rovnaké podmienky vo všeobecnosti (napr. rovnaká starostlivosť o zvieratá), ako aj v konkrétnych testovacích procedúrach. Vďaka týmto krokom sa vedci pracujúci so zvieratami snažia minimalizovať, alebo aspoň dostať pod kontrolu negatívny vplyv rôznych faktorov a zamedziť tak čo najviac chybám v experimentoch.

Z výsledkov „európskych“ pokusov vyplynuli niektoré rozdiely v správaní experimentálnych zvierat, napríklad značná citlivosť psov (v porovnaní s vlkmi) voči ľudským gestám, učenie sa od demonštrátora a pod. Tieto rozdiely mohli mať niekoľko príčin, napr. už spomínaný domestikačný proces (čo bolo pre vedcov pozitívne zistenie), rozdielnu socializáciu (tá bola odstránená v nasledujúcich pokusoch) alebo inú zakomponovanú chybu v experimente. Práve na túto „inú“ chybu pochádzajúcu z testovacích procedúr sa zamerali americkí vedci. Ich experiment preveroval citlivosť vlkov a psov na ľudské gestá, v ktorej doteraz značne vynikali psy. Oproti „európskym“ experimentom nastala zmena testovacieho miesta. Zatiaľ čo psov dovtedy testovali v izolovanej miestnosti v interiéri, vlkov testovali v exteriéri. Preto sa experimentátori rozhodli nastoliť „rovnoprávnosť“ a pokus sa odohral v exteriéri. Výsledky neodhalili žiadne rozdiely v citlivosti medzi psami a vlkmi. Vďaka tomuto záveru by mohla byť naštrbená povesť o špecifických schopnostiach psov a domestifikačná hypotéza, ako sme spomínali v úvode. Zároveň sa evidentne dodržala požiadavka na zabezpečenie porovnateľnosti experimentov. Tieto štúdie pomáhajú identifikovať problematické oblasti v konkrétnej metodológii a poukazujú na kľúčové úlohy vplyvu ontogenézy a fylogenézy pri skúmaných objektoch. V každom prípade bude zaujímavé počkať na reakciu ďalších príslušníkov vedeckej komunity.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Biologie
RUBRIKA: Glosy

O autorech

Tomáš Jakuba

Magdaléna Fejsáková

Doporučujeme

Člověk páchne *alkoholem

Člověk páchne *alkoholem audio

Jaroslav Petr  |  5. 8. 2018
Že pach lidského těla „vyrábějí“ bakterie, se ví už relativně dlouho. Některé mechanismy tohoto procesu jsou ale dosud stále tajemstvím. Britští...
Do světa a zase zpět

Do světa a zase zpět

Eva Bobůrková  |  31. 7. 2018
Mladý lékař Karel Kieslich o sobě říká: „Splňuji archetyp českého Honzy“. Studuje totiž na University College v Londýně, chtěl by ve světě...
Zahalená Venuše

Zahalená Venuše uzamčeno

Jan Veselý  |  16. 7. 2018
Snímky pořízené ve viditelném a infračerveném oboru kamerou VIRTIS sondy Venus Express zachycují pozoruhodná oblaka v nejvyšších vrstvách...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné