Zdravotný stav obyvateľstva maďarskej národnosti v Slovenskej republike

Európska únia kladie dôraz na informácie o zdravotnom stave obyvateľstva s dôrazom na údaje o zdravotnom stave minorít. Je prekvapujúce, že v Slovenskej republike (SR) prakticky neexistujú špecifické štúdie o zdravotnom stave maďarského obyvateľstva, ktoré predstavuje najväčšiu minoritu tvoriacu 10–11 % obyvateľstva SR. Stredná dĺžka života je najnižšia v južných okresoch SR, teda v oblastiach s najvyšším podielom obyvateľov maďarskej národnosti.

Je však otázne, či príčinou tohto javu je vysoký podiel Maďarov v južných okresoch, pretože aj v piatich severných okresoch SR, kde obyvateľstvo maďarskej národnosti nežije, je podobne krátka stredná dĺžka života. Z multifaktoriálnej analýzy, kde sme dávali do vzťahu strednú dĺžku života a rôzne etnické, náboženské, ekonomické a vzdelanostné parametere v jednotlivých okresoch, vyplynul ako hlavný faktor urču júci dĺžku života vzdelanostná úroveň obyvateľov okresu a vypadlo z nej etnické zloženie. Podľa tohto výsledku nízke hodnoty dĺžky života v okresoch na juhu SR súvisia s ich prevažne poľnohospodárskym zameraním, ktoré nevyžaduje taký vysoký podiel osôb s vyšším stupňom vzdelania ako v industrializovanejších okresoch stredného a severného Slovenska. Prieskum Ústavu pre preventívnu a klinickú medicínu v Bratislave zistil Gallupovou metódou (agentúra FOCUS) na reprezentačnej vzorke vyše tisíc mužov vo veku 25–55 rokov v okrese Levice (staré hranice okresu z r. 1996), že odpovede mužov slovenskej a maďarskej národnosti boli veľmi podobné. Okrem toho sa na Žitnom ostrove uskutočnila aj medicínskobiochemická terénna štúdia. Okrem mierne vyššieho systolického tlaku sa však nezistil medzi slovenským a maďarským obyvateľstvom prakticky nijaký rozdiel v biochemických parametroch. Je dokonca možné, že zdravotný stav maďarskej minority v SR je lepší ako zdravotný stav obyvateľov Maďarska. Napríklad v okrese Dunajská Streda, v ktorom žije 83 % obyvateľov maďarskej národnosti, bola v rokoch 1996–2000 stredná dĺžka života mužov 68,2 roka, teda o 1,5 roka vyššia, ako v rovnakom období v Maďarsku. Obr. 1 dokazuje, že aj celoštátne dĺžka života maďarských mužov zaostáva za SR. Obr. 2 dokazuje, že v obidvoch porovnávaných štátoch (čím tmavšia farba, tým kratšia dĺžka života) rozhodujú o dĺžke života socioekonomické faktory a podiel rómskeho obyvateľstva, ktorého zdravotný stav je v obidvoch krajinách zreteľne horší ako zdravotný stav majoritného obyvateľstva.