Aktuální číslo:

2020/1

Téma měsíce:

Závislost

Chráni predstieranie smrti samcov lovčíka hájneho pred sexuálnym kanibalizmom?

 |  13. 4. 2006
 |  Vesmír 85, 193, 2006/4

Tím vedcov z Dánska a Česka tvrdí, že áno. Samce lovčíkov (Pisaura mirabilis) sa síce vyskytujú bežne, ale v porovnaní s inými pavúkmi majú výnimočné správanie. Pred kopuláciou zháňajú pre samičky tzv. svadobné dary, ktoré obvykle pozostávajú z mŕtvej koristi zabalenej do pavúčieho vlákna. Keď samček zaregistruje samičku, zdvihne svoj darček, samička ho ohmatá a vo väčšine prípadov akceptuje. Počas konzumácie daru začne samec kopulovať. Kopulácia – ako inak – závisí od veľkosti daru. Čím je dar väčší, tým dlhšie trvá a aj množstvo transferovaných spermií je väčšie. Donedávna sa predpokladalo, že svadobný dar slúži na ochranu samcov pred sexuálnym kanibalizmom. Bezostyšne sa to tradovalo desiatky rokov, až kým dánska vedkyňa Pia Stalhandske na základe jednoduchého experimentu túto domnienku nevyvrátila (Behav. Ecol., 2001, 12, 691–697). Zistila, že samce sú schopné páriť sa aj bez darov, ibaže pravdepodobnosť, že samička takýchto outsiderov uprednostní pred gentlemanmi s balíčkami, bola polovičná. Takže mýtus o kanibalizme sa rýchlo vytratil, ale nie nadlho. Trine Bilde (2005) s kolektívom spolupracovníkov zistili, že niektoré samce lovčíkov sa pri prezentovaní darčekov prikrčia a znehybnejú, predstierajú smrť. Tanatóza je častý prejav obrany živočíchov pred predátormi. Samce, ktoré predstierali smrť, mali väčší reprodukčný úspech ako odvážnejšie, ktoré takéto správanie nepovažovali za potrebné. Výskyt tanatózy nezávisel od typu koristi, či bola obalená pavučinou alebo či bola samička sýta, prípadne predtým spárená. Otázka, prečo sa pokorne správajú iba niektoré samce, ostáva akosi neobjasnená. Nie je zatiaľ jasné ani to, prečo samice neodsúdili na smrť tie samce, ktoré sa správali suverénne, sexuálny kanibalizmus sa vyskytol iba v 4 % prípadov. (Proc. Roy. Soc. Lond., Ser. B., Suppl. Biology Letters, in press)

Ke stažení

RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Pavol Prokop

PaedDr. Pavol Prokop, PhD. (*1976) vyštudoval Pedagogickú fakultu Trnavskej univerzity, v súčasnosti je odborným asistentom na katedre biológie PdF TU a vedeckým pracovnikom na Ustave zoologie SAV. Venuje sa behaviorálnej ekológii a etológii vybraných skupín článkonožcov (najmä modliviek) a pavúkov.

Doporučujeme

Léčba psychedeliky

Léčba psychedeliky

Zuzana Postránecká  |  6. 1. 2020
Přírodní psychedelika provázejí lidskou společnost po tisíciletí, ale západní společnost se jimi začala podrobněji zabývat teprve ve 20. století....
Chobotnice z Londýna

Chobotnice z Londýna

Petr Jan Juračka  |  6. 1. 2020
O poslední spolupráci s profesorem Vladimírem Kořínkem, novém druhu perloočky, dobrodružné cestě do londýnského muzea a chobotničce...
Smysl a etika archeologie ve 21. století

Smysl a etika archeologie ve 21. století

Martin Gojda  |  6. 1. 2020
Jedinečnost a neopakovatelnost toho, co se událo v historii, co potkávalo generace našich předchůdců, jak jednotlivci a lidská společenství...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné