Aktuální číslo:

2017/12

Téma měsíce:

Kontakty

Chráni predstieranie smrti samcov lovčíka hájneho pred sexuálnym kanibalizmom?

 |  13. 4. 2006
 |  Vesmír 85, 193, 2006/4

Tím vedcov z Dánska a Česka tvrdí, že áno. Samce lovčíkov (Pisaura mirabilis) sa síce vyskytujú bežne, ale v porovnaní s inými pavúkmi majú výnimočné správanie. Pred kopuláciou zháňajú pre samičky tzv. svadobné dary, ktoré obvykle pozostávajú z mŕtvej koristi zabalenej do pavúčieho vlákna. Keď samček zaregistruje samičku, zdvihne svoj darček, samička ho ohmatá a vo väčšine prípadov akceptuje. Počas konzumácie daru začne samec kopulovať. Kopulácia – ako inak – závisí od veľkosti daru. Čím je dar väčší, tým dlhšie trvá a aj množstvo transferovaných spermií je väčšie. Donedávna sa predpokladalo, že svadobný dar slúži na ochranu samcov pred sexuálnym kanibalizmom. Bezostyšne sa to tradovalo desiatky rokov, až kým dánska vedkyňa Pia Stalhandske na základe jednoduchého experimentu túto domnienku nevyvrátila (Behav. Ecol., 2001, 12, 691–697). Zistila, že samce sú schopné páriť sa aj bez darov, ibaže pravdepodobnosť, že samička takýchto outsiderov uprednostní pred gentlemanmi s balíčkami, bola polovičná. Takže mýtus o kanibalizme sa rýchlo vytratil, ale nie nadlho. Trine Bilde (2005) s kolektívom spolupracovníkov zistili, že niektoré samce lovčíkov sa pri prezentovaní darčekov prikrčia a znehybnejú, predstierajú smrť. Tanatóza je častý prejav obrany živočíchov pred predátormi. Samce, ktoré predstierali smrť, mali väčší reprodukčný úspech ako odvážnejšie, ktoré takéto správanie nepovažovali za potrebné. Výskyt tanatózy nezávisel od typu koristi, či bola obalená pavučinou alebo či bola samička sýta, prípadne predtým spárená. Otázka, prečo sa pokorne správajú iba niektoré samce, ostáva akosi neobjasnená. Nie je zatiaľ jasné ani to, prečo samice neodsúdili na smrť tie samce, ktoré sa správali suverénne, sexuálny kanibalizmus sa vyskytol iba v 4 % prípadov. (Proc. Roy. Soc. Lond., Ser. B., Suppl. Biology Letters, in press)

Ke stažení

RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Pavol Prokop

PaedDr. Pavol Prokop, PhD. (*1976) vyštudoval Pedagogickú fakultu Trnavskej univerzity, v súčasnosti je odborným asistentom na katedre biológie PdF TU a vedeckým pracovnikom na Ustave zoologie SAV. Venuje sa behaviorálnej ekológii a etológii vybraných skupín článkonožcov (najmä modliviek) a pavúkov.

Doporučujeme

Jak si delfíni ucpávají uši

Jak si delfíni ucpávají uši audio

Jaroslav Petr  |  17. 12. 2017
Hluk v mořích a oceánech produkovaný člověkem ohrožuje kytovce. Může je dočasně ohlušit nebo jim trvale poškodit sluch. Nově objevený fenomén by...
Tajemná sůva šumavská

Tajemná sůva šumavská

Jan Andreska  |  17. 12. 2017
Byl vyhuben a vrátil se. Na Šumavu lidskou snahou a do Beskyd vlastním přičiněním. Puštík bělavý teď žije opět s námi, ale ohrožení trvá.
Hmyz jako dokonalý létací stroj

Hmyz jako dokonalý létací stroj

Rudolf Dvořák  |  4. 12. 2017
Hmyz patří k nejdokonalejším a nejstarším letcům naší planety. Jeho letové schopnosti se vyvíjely přes 300 milionů let a předčí dovednosti všech...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné