Toxické koníky

Regurgitácia (dávivý reflex) rovnokrídlovcov úzko súvisí s ich fyzickým dráždením. Vysvetžuje sa ako obranný reflex rovnokrídlovcov, ktorý ich chráni pred predátormi. Napriek tomu existuje pomerne málo dôkazov potvrdzujúcich túto hypotézu. Koníky Schistocerca emarginata (Acrididae) boli kŕmené bylinami Ptelea trifoliata (krídlatec trojlistý) alebo Lactuca sativa (šalát siaty), a potom vystavované predátorom – insektivorným jaštericiam Anolis carolinensis (Iguanidae). Koníky kŕmené toxickým krídlatcom boli pre jašterice nepožívatežné, odmietali ich ešte pred prehltnutím. Jašterice si po nepríjemných skúsenostiach obtierali ústa o chovné zariadenia, alebo ich striedavo otvárali a zatvárali. Podobne sa správali aj voči koníkom, ktoré boli experimentálne natreté krídlatcom. Dokonca po jedinej kŕmnej dávke krídlatca odmietli jašterice až 61,5 % koníkov. Ale koníky kŕmené šalátom nemali pred jaštericami prakticky žiadne šance. Tie, ktoré boli pôvodne kŕmené krídlatcom, stratili už po 24hodinovej konzumácii šalátu toxické látky, a tak nepredstavovali pre jašterice žiadne nepríjemné prekvapenie. Krídlatec trojlistý je v prírode častou hostitežskou rastlinou koníkov S. emarginata, a to aj napriek prítomnosti iných akceptovatežných druhov (pozri Nature 397, 217, 1999). Hostitežské rastliny s najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvňujú nielen správanie predátorov, ale aj individuálne prežívanie koníkov. (Oecologia 128, 416–421, 2001/3)