Reč kamenných obrov

Kamenné stránky skalnej kroniky našich pohorí naďalej znejú pradávnymi eposmi, ktorým zatiaž ešte stále rozumieme len z malej časti. Neraz ako nevedomé deti len obdivujeme krásu a pôsobivosť tajomných odkazov, ktorých význam nám však beznádejne uniká. Tých niekožko spožahlivo rozlúštených hieroglyfov prehlušuje dunivé echo neznáma...

Čítanie neznámych stránok kamennej kroniky Zeme patrí k najzávratnejším dobrodružstvám, aké môže človeku poskytnúť len poznávanie vežkolepých tajomstiev prírody.

Tieto myšlienky nájdeme na prvých stránkach publikácie O čom hovoria naše vrchy, ktorú vydala VEDA ako prvý titul novej edície knižných monografií s označením SVET VEDY. Edícia začína problematikou abiotickej prírody, čo naznačuje aj jej podtitul Geológia pre každého. Autormi knihy sú významní slovenskí odborníci z oblasti geovied, ktorí sa vedecko-popularizačnej činnosti venujú už viac rokov. Geológia a všetko, čo k nej patrí, je pre mnohých žudí vežkou neznámou. Práve v tejto knihe, ktorá sa číta ako napínavý a vežmi zaujímavý román, sa autori usilujú o priblíženie vežkej geológie bežnému čitatežovi a ponúkajú mu poznávanie zemskej kôry a geologickej stavby Západných Karpát prostredníctvom odkrývania tajomstiev zakliatych v bralnatých velikánoch slovenských pohorí.

Text knihy je členený na 18 hlavných kapitol, ktoré uzatvára 19. kapitola s názvom Niečo ako epilóg. Tým epilógom je citát z práce velikána slovenskej aj európskej geológie Dionýza Štúra Geologicko-geografická osnova polohopisu Slovenska z roku 1862.

Poslednú časť tvorí pomerne stručný zoznam literárnych zdrojov. Vnútorná štruktúra diela je netradičná. Kvalitné a oku lahodiace farebné fotografie korešpondujú s textom príslušnej kapitoly. Spolu s veršami slovenských aj svetových básnikov, v ktorých tiež rezonuje nosná téma každej kapitoly, sa iste stanú akýmsi prvým lákadlom potencionálneho čitateža. Aj priléhavo a pútavo nazvané podkapitolky bližšie špecifikujú a rozvádzajú vždy jednu ústrednú tému. Kvalitu knižného diela znásobuje množstvo prevažne farebných obrázkov a kresieb. Snáď len pozorné oko dobrého znalca slovenskej krajiny postrehne nesprávne popisy pod niektorými obrázkami (napr. na s. 181 sa lávový prúd so stĺpovitou odlučnosťou nachádza pod hradom Šomoška, nie pod hradom Šiator, na s. 211 nie je Sivá brada, ale Dreveník, na s. 199 sú meandre Dunaja, nie Moravy).

Cez známe aj menej známe vrchy ožíva neživá krása Slovenska. Čitatež sa dozvedá o hlavných geologických procesoch, ktoré hýbu našou Zemou, a v chronologickom slede, ako aj o všetkých udalostiach, ktoré viedli k vytvoreniu dnešnej tváre slovenskej krajiny. Znovu búši pred jeho očami príboj pravekých morí do dávno zaniknutých skalných pobreží, po starých, už neexistujúcich piesočnatých či vápnitých morských dnách sa zasa pohybujú dávno vyhynuté živočíchy, v hĺbkach už vychladnutých masívov klokoce žeravá magma a k oblohe sa opäť dvíha dym z dávno vyhasnutých sopiek. Treba sa len pozorne čítať a dobre počúvať rozprávanie kamenných obrov.

Čo ma na tejto knihe najviac zaujalo? Predovšetkým pomerne žahký a prístupný štýl, poetickosť v uvádzaní jednotlivých kapitol, časté kladenie otázok a hžadanie odpovedí na ne, snaha o detailné vysvetlenie odborných geologických pojmov, ako aj určitá vožnosť myšlienkového nazerania, ktorá súvisí s hlbokými odbornými znalosťami a skúsenosťami obidvoch autorov. Publikácia je čítaním pre každého, kto chce pochopiť zákonitosti, podža ktorých funguje naša Zem a vznikla súčasná tvár Slovenska s takými fenoménmi, ako sú travertínové skalné mestá, paleontologickými nálezmi preslávené lokality Sandberg a Štokerauská vápenka, množstvo minerálnych prameňov, ložísk nerastných surovín, najmladšia sopka Slovenska Pútikov vŕšok a mnohé ďalšie.

Publikácia je určená širokému spektru čitatežov, predovšetkým vysokoškolským študentom prírodovedného zamerania, pedagógom, pracovníkom múzeí, osvetovým, ale aj vedeckým pracovníkom negeológom, ktorí chcú získať encyklopedické znalosti z geológie, a lepšie poznať geologické zaujímavosti Slovenska. Iste ju ocenia aj mnohí stredoškolskí študenti, ktorí chcú študovať geológiu na vysokej škole.