Diskuse o Lidské přirozenosti

Výmeny názorov medzi zastáncami rôznych myšlienkových smerov alebo polemiky vyplývajúce z rozdielnych výkladov pozorovaných javov patria medzi najlepšie a trúfam si povedať najvzrušujúcejšie zážitky pri čítaniu časopisu Vesmír. Hlavne vtedy, keď čitatež vycíti hlboké presvedčenie autora článku o pravdivosti a správnosti ním hlásaných stanovísk, zvlášť keď sú podložené praktickými výsledkami z autorovej práce. Avšak zo zanietenosti autorov potom vyplývajú niekedy pomerne prudké a občas aj neprimerané reakcie (aspoň tak sa to javí nezúčastnenému čitatežovi) na tézy vyslovené v nimi kritizovanom článku. Články J. Zrzavého sú pre mňa vždy vežmi vítaným zdrojom odborných informácií, zaujímavých postrehov a jemného humoru so schopnosťou nadhžadu nad vecou. Preto som bol trošku zarazený pomerne ostrými a možno aj neprimeranými slovami v úvode horeuvedeného diskusného príspevku. Reakcia S. Komárka bola už potom vedená v podobnom, ak keď miernejšom tóne. A naviac, hoci všetci skloňovali „sociobiológiu“, priznám sa, zmocňoval sa ma miestami dojem, že každý hovorí o niečom inom.

Ďalšia myšlienka súvisiaca s touto témou zaznela v článku V. Pačesa (Vesmír 78, 195, 1999/4). K prítomnosti nečakaného génu adaptácie na púštne podmienky najdeného v baktérii Deinococcus radiodurans žijúcej v „našich“ podmienkach autor uvádza: „Z evolučního hlediska to je velmi zajímavá otázka, protože jedním z vysvětlení by mohl být horizontální přenos přes zdánlivé evoluční bariéry. My sami jsme našli v bakterii Rhodobacter capsulatus pozůstatky genu pro jeden rostlinný hormon, což nasvědčuje tomu, že takovéto přenosy mezi rostlinami a bakteriemi nejsou ojedinělé.“ Je to výborný námet na rozvinutie diskusie a ja verím, že Vesmír sa k tejto téme zase vráti.