Sverdlovsk 1979 – genetický dôkaz usvedčil nežiadúci únik nebezpečného mikroorganizmu

V apríli roku 1979 bol vo Sverdlovsku (vtedajšom Jekaterinburgu v Rusku) zaznamenaný výskyt antraxu, známeho tiež pod názvom sneť slezinná (Vesmír 74, 174, 1995/3). Viacerí ľudskí pacienti zomreli na toto nebezpečné infekčné ochorenie. Oficiálna verzia uvádzala, že infekcia bola spôsobená mäsom kontaminovaným infekčným agensom Bacillus anthracis, ktorý je pôvodcom antraxu. Prekvapujúci na celej situácii bol zvýšený záujem centrálnych politických orgánov vtedajšieho Sovietskeho zväzu, ktoré sa postarali o to, že zdravotné záznamy pacientov sa nenávratno stratili. Pretože všetci pacienti pracovali v blízkom vojenskom mikrobiologickom laboratóriu alebo žili v jeho okolí, vzniklo prirodzené podozrenie, že ohnisko antraxu bolo výsledkom úniku nebezpečného mikroorganizmu z vojenského laboratória. Našťastie viaceré lekárske záznamy 42 pacientov, a dokonca vzorky pre mikroskopické vyšetrenie boli schované dvoma svedkami tejto udalosti. Tento vzácny materiál bol zdrojom údajov pre publikovanie viacerých článkov v Rusku, ktoré sa snažili aspoň čiastočne objasniť uvedený prípad chtiac-nechtiac nesúci v sebe silne politický podtón. Všetky závery smerovali k tomu, že infekčná nákaza bola spôsobená B. anthracis.

V súčasnosti dozrela doba na analýzu vzoriek aj s využitím molekulárno-genetických metód. Americký tým spolu s dvoma svedkami z Ruska, ktorí poskytli vzácne vzorky na vyšetrenie, podrobili 13 vzoriek odobratých z 11 pacientov zo Sverdlovska analýze s využitím polymerázovej reťazovej reakcie – PCR a iných genetických techník (Proc. Natl. Acad. Sci. USA 95, 1224, 1998). Technika PCR je veľmi citlivá metóda, ktorá dokáže detegovať aj nepatrné množstva mikroorganizmov na genetickej úrovni (Vesmír 74, 134, 1995/3). Vedci izolovali takmer po 20 rokoch zo vzoriek určených na mikroskopickú analýzu genetický materiál mikroorganizmu. Cielene vybraté fragmenty genómu infekčného agensa enzymaticky pomnožili, čím sa získalo dostatočné množstvo materiálu na jeho presnejšiu identifikáciu a analýzu. Starostlivo urobené genetické analýzy jednoznačne potvrdili, že pacienti boli infikovaní B. anthracis. Vzhľadom na genetické rozdiely medzi vakcinačnými kmeňmi používanými vo vtedajšom Sovietskom zväze a pôvodými kmeňmi tohto nebezpečného agensa výsledky analýzy vylúčili, aby identifikovaný genetický materiál pochádzal iba z vakcíny. Naopak, zo záverov genetickej analýzy vyplynulo, že ľudskí pacienti boli infikovaní zmesou prinajmenšom štyroch kmeňov tohto nebezpečného infekčného mikroorganizmu, čo za prírodných podmienok je takmer vylúčené. To potvrdzuje, spolu s ostatnými faktami, že pacienti boli infikovaní nebezpečným mikroorganizmom, ktorý unikol z neďalekého vojenského laboratória. A tak genetické tajomstvo ukryté v medicínskych vzorkách čiastočne poodhalilo aj rúško politického tajomstva.