Vesmírná školaVesmírná školaVesmírná školaVesmírná školaVesmírná školaVesmírná škola

Aktuální číslo:

2024/12

Téma měsíce:

Expedice

Obálka čísla

Cambridgeské College

Turistické atrakcie versus inštitúcie vzdelávania?
 |  5. 2. 1998
 |  Vesmír 77, 94, 1998/2

Český výraz „kolej“ sa blíži anglickej „college“ len tým, že označuje miesto, kde sú ubytovaní univerzitní študenti. Na našinca, zvyknutého na princíp vysokej školy ako „výrobnej linky na vzdelanie“, však v anglických centrách vzdelanosti číha mnoho odhalení a povestných anglických nepísaných zvyklostí.

Čo je College?

Keďže pôvodné College sú len v Cambridge a Oxforde, hovorí sa tomuto pozoruhodnému systému vzdelávania aj OxBridge. Oxford je starší, ale keď sa tamojšie College dostali do vážneho konfliktu s mestom (vrátane ozbrojených šarvátok), slabšie nátury sa rozhodli presídliť do Cambridge. Tieto nové College boli už preventívne stavané za bránami mesta, aby neviazaný život študentov nerušil počestných mešťanostov. Pôvodne išlo o malé učené komunity okolo majstra (Master), ktorý mal po ruke niekoľkých pomocníkov (Fellows) a pri troche šťastia aj viac než jednu knihu, podľa ktorej vyučoval. Časom si tieto malé jadrá učenosti získali mecenášov (v prípade Clare College, založenej roku 1326, a teda druhej najstaršej v Cambridge, to bola Elizabeth de Clare) a podstatne neskôr aj napodobovateľov (v Londýne je napr. King’s College, Queen Mary & Westfield College, Imperial College...). Američania dokonca v Bostone založili celú štvrť New Cambridge, kde sídli aj slávna Harvard University. Rozdiel medzi americkou a pôvodnou anglickou verziou je ako medzi baseballom a anglickým kriketom. Americkí študenti nebývajú na College, ale majú zväčša vlastné fraternity (bratstvá). Je to prenajatý dom, kde žijú pokope a zariaďujú si ho vlastným (časom riadne zdevastovaným) nábytkom. Izby na cambridgeských College (obývané vždy len jedným študentom) sú naproti tomu zariadené pôvodným (po tak dlhom čase riadne zdevastovaným) nábytkom. V Cambridge som narátal 23 rôznych College, pričom Petershouse je najstaršia a Trinity zasa najväčšia a najbohatšia. Tá mala v roku 1850, keď sa ostatné starali maximálne o 10–12 študentov, už tristo vlastných žiakov. Cambridgeské College, kedysi trpené len za hradbami, sú dnes pýchou i stredobodom života mestečka. Samotné jadro a turistické centrum tvoria Trinity, Clare a King’s College s priľahlou katedrálou King’s College Chapel a univerzitným Senátom.

Čo patrí ku College?

Ako príklad si zoberme opäť Clare, kde som mal tú česť dlhšiu dobu pobývať. College tvorí predovšetkým hlavná budova (pripomínajúca kaštieľ) s minimom úradovní a maximom izieb pre študentov, spoločná jedáleň (tzv. Hall) a kaplnka. Do tejto klasickej zostavy patria ešte neodmysliteľné záhrady (malá pre tzv. Scholars a veľká pre Fellows, čo sú dnes vlastne docenti a profesori). Okrem toho môže mať bohatá College, ako Clare, ďalšie budovy na ubytovanie študentov, vrátane moderných internátov. Takáto College je rozprestretá po celom Cambridge s vlastnou knižnicou, kriketovým ihriskom, trávnatými tenisovými kurtami a lodenicou. College ako kláštory vedy obývali do šesťdesiatych rokov výhradne muži, krátko na to vznikli tri výhradne ženské College. Keď v sedemdesiatych rokoch nastúpila koedukácia, boli študenti podľa pohlavia ešte delení rozdielnymi schodišťami k izbám, dnes už ani to neplatí. Na Clare College (jednej z troch, ktoré v roku 1972 začali prijímať aj študentky), tvoria dnes dievčatá tretinu študujúcich. V centrálnych (až tristoročných) budovách je úcta k histórii vykúpená nepohodlím. Nie sú tu žiadne výťahy, okná sú malé a spoločné kúpeľne umiestnené v pivnici. Vyšliapané drevené schody k izbám sú poznačené tisíckami krokov študentov. Strechu kryjú ešte prapôvodné odštepky bridlice. V skromne zariadených izbách skrinky muzeálneho typu doplňuje drevená dosková dlážka a výklenky v oknách. Jediným znakom individuality sú každý rok nanovo maľované menovky študentov pri dverách a v prípade izby, ktorú som obýval, aj na stene zavesené veslo na počesť víťazstva osemveslice v každoročných závodoch na rieke Cam. Dodnes ho nikto nezvesil, hoci pôvodný víťaz už je dávno z hniezda College von. Ale možno sa čaká na ďalší pamätný rok a víťazstvo.

Čím žije College?

Históriu týchto unikátnych centier vzdelanosti si môže naštudovať dnes už každý turista. Aj budovy si môže prezrieť (hoci pohyb turistov je najnovšie prísne vymedzený). Ale to podstatné sa deje vo vnútri tejto učenej a učiacej sa komunity, kam má mimo domácich prístup len hosťujúci kolega, tzv. Comms. Všetky písané i nepísané zvyky smerujú k utuženiu spolupatričnosti. Každá College má svoju vlajku, erb, odznaky, manžetové gombíky i kravaty v príslušných farbách. To sú však len vonkajšie znaky. Jedným z najdôležitejších rituálov je jedlo. Pre Fellows existujú rôzne „práva jedla“, ku ktorým patrí aj právo pozvať si raz za čas hosťa. Jedlo sa podáva v nádhernej historickej sále. Študenti, ktorí sa chcú takéhoto obradu spoločného jedla zúčastniť (v podzemí je totiž aj normálna jedáleň), musia sa vopred nahlásiť a prísť v pracovnom talári vo farbách College (prvoročiaci nosia krátky, ostatní dlhý). Pri takýchto večeriach je prítomnosť Fellows povinná (hoci jedia na vyvýšenom pódiu), aby mohli po večeri odpovedať na otázky či žiadosti študentov. Samotní Fellows sa spolu s dekanom (Master) schádzajú k spoločnej večeri v určený deň (streda alebo piatok). V lete obedujú v malej historickej jedálni, k jedlu zasadajú úderom poludnia a sadajú si v postupnosti, v akej kto prišiel. Jedlo im servírujú čašníci na striebre, prípadne porceláne so znakom College. Každý Fellow má svoj plátený obrúsok, ktorý je zrolovaný v striebornom krúžku s jeho číslom. Tieto krúžky sa dedia po zosnulých Fellows. Je to vzdialený odkaz na anglické porekadlo, že bohatí majú obrúsky každý deň nové, príslušníci tzv. middle class si ich musia po čase prať a plebs nemá žiadne. Ale treba dodať, že moderná doba zasiahla aj sem a jedlo servírované Fellows sa nelíši od toho, čo dostávajú študenti. Občasnou výnimkou je rozdielna úprava a pre Fellows ponuka studeného bufetu, šalátov a ovocia navyše. Obed je príležitosťou pre pestrú a niekedy veľmi poučnú konverzáciu, keď vám robí spoločnosť raz právnik a chemik, inokedy historik a filológ. Tým sa obrad spoločného jedla na míle vzďaľuje atmosfére našich univerzitných jedální (budovaných opäť podľa vzoru bežiaceho pásu). V ostrom kontraste s našou „nekultúrou stravovania“ je chvíľa po obede, kedy Fellows prechádzajú do salónu, kde na nich čaká káva, čaj a noviny. Je tu aj malá knižnica, pracovný stôl s písacími potrebami a telefón. Na komode stoja pripravené likéry a povestné portské, ale málokto sa nimi ponúkne, a teda ani nemá dôvod na zápis o konzumácii v taktne priloženej knihe.

Keď som sa kolegov z Clare College pýtal, ako si môžu prepych poobedňajšieho posedenia pri káve dopriať aj počas semestra, odpoveď znela, že jednoducho v tomto čase nemajú prednášky, či iné povinnosti. Ďalším miestom pravidelných stretnutí je kaplnka. Je dejiskom spoločných bohoslužieb, a okrem toho sú tu prijímaní noví Fellows sľubom dodržiavať vnútorný poriadok College a rešpektovať nariadenia dekana. Kurióznym právom dekana Clare College je právo oddávať manželské páry vzniknuté počas štúdií. Ako ma však upozornil správca College, svadieb môže byť len šestnásť do roka, ide predsa o prácu navyše pre miestneho dekana. V poslednom období dochádza aj v stáročiami overenom vnútornom poriadku College ku zmenám. Príkladom je novozriadená komisia skúmajúca prípady sexuálneho obťažovania, diskriminácie a náboženskej či rasovej neznášanlivosti.

Tajomstvo úspechu

Tento vzdelávací systém sa od nášho líši nielen súdržnosťou vzdelávajúcej a vzdelávanej komunity. Podľa môjho názoru je to aj obdivuhodnou úctou k starším, penzionovaným Fellows. Po skončení aktívnej vedeckej a pedagogickej činnosti vysokoškolský učiteľ pre svoju College neumiera. Naďalej je s úctou prijímaný, má stále svoje miesto pri stole i svoj obrúsok so strieborným krúžkom. A nie je to len akási čudácka tradícia úcty. Predovšetkým títo členovia College totiž majú a aj ochotne venujú čas nielen študentom pri obradných večeriach, ale uvádzajú kolegu zo zahraničia do života College a majú ešte trpezlivosť odpovedať aj na všetečné otázky prípadných turistov. A sú to opäť oni, ktorí tvoria základ pedagogického zboru pre postgraduálne štúdium (na tzv. Trinity Hall a Clare Hall). Treba zdôrazniť, že tak robia z vlastnej dobrej vôle, nič ich k tomu nezaväzuje. Tento tmeliaci prvok učiteľskej komunity College padne do oka zvlášť kolegovi zo zahraničia. Nemôže si totiž nevšimnúť, ako sú mladší Fellows zaujatí predovšetkým vlastnými starosťami a ak by uvádzanie návštevníka do tajomstva College malo ostať na nich, odchádzal by s vedomosťami o málo väčšími než turisti vonku pred bránou. Scientometria zasiahla aj sem a mladému Fellow zaberá čoraz viac času plnenie publikačných kritérií, zatiaľ čo na College vždy uznávané tútorstvo nad jednotlivými študentmi sa stáva nepríjemnou záťažou. Uponáhľanosť našej doby tak poznačuje aj tieto kedysi neprístupné kláštory vedy.

Boj o prežitie

V Cambridge sa od návštevy Karla Čapka zdanlivo nič nezmenilo. Aj dnes sa pasú čierno-biele bezrohé kravy na Greenoch pred King’s College priamo oproti katedrále, ústrednej pamiatke mestečka. Aj dnes sa po miestnej riečke člnkujú študenti i návštevníci. Ale podstatná zmena je v tom, že študenti si takto v lete, ako plavčíci a sprievodcovia, zarábajú na ďalší semester učenia. Na školné si študenti berú zväčša pôžičku, ktorú musia splácať po získaní zamestnania. Študenti sa totiž nehlásia na Univerzitu, ale na jednotlivé College. Samotná Univerzita je platená z dotácií štátu, čo len v prípade ročnej spotreby elektriny predstavuje až 1,1 milióna libier! Je pochopiteľné, že ako v Cambridge nájdete College staršie i novšie, nájdete tu aj bohatšie a chudobnejšie. Spája ich však rovnaká snaha o ekonomické prežitie, dokonca spoločný fond, ktorým si vypomáhajú v núdzi. Jednotné školné 1 200 libier na rok pokrýva len časť potrieb tej-ktorej College (od 30 do 70 %). Aj pre College sú preto letné prázdniny najdôležitejším obdobím pre naplnenie pokladne z ďalších zdrojov. Turisti za pohľad do jedálne, návštevu kaplnky a záhrady Fellows platia 1,5 libry. Dôležitejší je však „conference bussines“, kedy College zabezpečuje rôznym konferenciám najmä stravu. A môžete si byť istí, že si na tom dá poriadne záležať, aby jej zákazníkov nabudúce nevyfúkla iná College. Neúprosný ekonomický tlak takto skončil so stáročným zvykom, kedy študenti ostávali na College aj cez leto, aby využili prestávku v učení na prácu vo vedeckých laboratóriách. Dnes sa v sezóne viacerí radšej zamestnávajú v laboratóriách dobre platiacich firiem. Nezanedbateľným zdrojom príjmov College sú bývalí žiaci prispievajúci ako sponzori, ale tiež napríklad odkázaním dedičstva. Oddelenie pre rozvoj takej College, akou je Clare, preto udržuje stály kontakt s viac ako tromi tisíckami absolventov. Vydávajú pravidelný spravodaj a organizujú dvakrát do roka veľké abiturientské stretnutia. Aj pri tom všetkom je rozpočet veľkej College napnutý výdavkami na prevádzku, údržbu, platy úradníkov, čašníkov, kuchárov, ale napríklad aj vrátnikov. Preto si vážia aj tú libru a pol od náhodného turistu. Preto tu, na rozdiel od našich univerzitných inštitúcií, od vrátnika nepočujete to našské „Kamže, kam?“, ale pekne anglické „Čo môžem pre vás urobiť?“. Rozpor v nadpise tohto článku vyriešili v Cambridge vpravde šalamúnsky. Kvôli zachovaniu unikátnych inštitúcií vzdelávania sa dnešné cambridgeské College nebránia ani úlohe atrakcií pre desaťtisíce turistov z celého sveta. ¨

Obrázky

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Věda a společnost

O autorovi

Gustáv Murín

RNDr. Gustáv Murín, CSc., (*1959) vystudoval Přírodovědeckou fakultu Univerzity Komenského v Bratislavě. V Ústavu buněčné biologie UK se zabývá reparací DNA a bioindikací genotoxicity v znečištěném životním prostředí. Napsal knihu esejů s biologickou tematikou Náhradný koniec sveta (1994), podle níž byla připravena televizní relace Kto príde po nás, ak nie potopa (1995). Dále vydal knihu o vplyvu biologických objevů za poslední štvrtstoročí na náš každodenní život Tak ako bohovia (slovensky v r. 2001) a knihu esejů s podobnou tematikou A stanete se bohy (česky v r.2002), ktorá dostala Cenu E. E. Kische. V roce 2004 vydal (spolu s Petrem Weissem) knihu Abeceda tělesné lásky.

Doporučujeme

Pěkná fotka, nebo jen fotka pěkného zvířete?

Pěkná fotka, nebo jen fotka pěkného zvířete?

Jiří Hrubý  |  8. 12. 2024
Takto Tomáš Grim nazval úvahu nad svou fotografií ledňáčka a z textové i fotografické části jeho knihy Ptačí svět očima fotografa a také ze...
Do srdce temnoty

Do srdce temnoty uzamčeno

Ladislav Varadzin, Petr Pokorný  |  2. 12. 2024
Archeologické expedice do severní Afriky tradičně směřovaly k bývalým či stávajícím řekám a jezerům, což téměř dokonale odvádělo pozornost od...
Vzhůru na tropický ostrov

Vzhůru na tropický ostrov

Vojtěch Novotný  |  2. 12. 2024
Výpravy na Novou Guineu mohou mít velmi rozličnou podobu. Někdo zakládá osadu nahých milovníků slunce, jiný slibuje nový ráj na Zemi, objevuje...