Keď chýba selén

To, že stopový prvok selén nás chráni pred vznikom nádorovej choroby, ukázali výskumníci už dávno. Môže však mať dlhotrvajúci nedostatok tohto prvku aj iné nepriaznivé účinky na organizmus?

Nemeckí výskumníci chovali pokusných potkanov po štyri generácie na strave, ktorá obsahovala buď primerané (250–300 mg Se na kg krmiva) alebo nedostatočné (2–7 mg/kg) množstvo selénu. Samcom merali hmotnosť semenníkov a obsah testosterónu v krvi. U zvierat s nedostatočným prísunom selénu už v prvej generácii od 20. dňa života zistili pomalší vývoj semenníkov počas pohlavného dozrievania. U dospelých samcov mali tieto orgány normálnu hmotnosť a primeranú morfologickú štruktúru, v ich krvi sa však našlo menej testosterónu.

Zvieratá trpiace nedostatkom selénu v druhej a tretej generácii už mali semenníky zreteľne menšie (v pomere k hmotnosti tela) ako zvieratá s primeraným prívodom selénu. Štvrtá generácia potkanov kŕmených potravou s nízkym obsahom selénu mala pomernú hmotnosť semenníkov až o 50 % nižšiu ako normálne zvieratá. Ich semenníky vykazovali obojstranne vážne atrofické zmeny a skoro vôbec neobsahovali diferencované spermatozoá.

Zmeny spôsobené nedostatkom selénu však boli vratné. Po zvýšení množstva selénu v krmive sa stav zvierat rýchlo zlepšil a tvorba spermií sa obnovila. Výsledky poukazujú na dôležitosť selénu pre zdravý vývoj semenníkov, tvorbu spermií a produkciu testosterónu.

(Reprod. Fertil. 106, 291–7, 1998)