Veda a umenie

Zistiť pravosť starých výtvarných diel býva ešte aj dnes nesmierne zložité. Falšovatelia natoľko úspešne napodobňujú spôsob tvorby majstrov, že ani odborníci často nedokážu falzifikáty odhaliť. Pomoc pri odhaľovaní podvodov dnes prinášajú metódy analytickej chémie.

Mnohí dávni maliari používali na spevnenie a väzbu farbív rozličné látky s obsahom bielkovín. Boli to najmä mliečny kazeín, vaječný žĺtok či bielok alebo glej z kostí zvierat. Prítomnosť týchto látok v starých maľbách sa v súčasnosti určuje pomocou pyrolýzy (tepelného rozkladu látok) a následnej plynovej chromatografie spriahnutej s hmotnostnou spektrometriou.

Tento spôsob umožňuje celkom presne určiť chemikálie použité na pôvodných obrazoch a porovnať ich s chemikáliami použitými na diele, ktorého pravosť sa skúma. Keďže bielkoviny v látkach použitých pre pevnejšie naviazanie farieb možno charakterizovať dostatočne presne, prispeje táto objektívna, vedecká metóda k potvrdeniu pravosti umeleckých diel – aj k odhaleniu falzifikátov.