Grada2024Grada2024Grada2024Grada2024Grada2024Grada2024

Aktuální číslo:

2024/7

Téma měsíce:

Čich

Obálka čísla

Pomníky za duše zabitých zvierat

 |  5. 5. 1997
 |  Vesmír 76, 295, 1997/5

Kultúra niektorých východoázijských národov pozná obyčaje, ktoré sú vzdialené nášmu spôsobu myslenia. Rozhodne medzi ne patrí aj stavanie pomníkov za duše zabitých zvierat v Japonsku a Kórei. V súčasnosti môžeme nájsť na území Japonska okolo 600 takýchto nezvyčajných stavieb.

Mnoho pomníkov je postavených pri kombinátoch na spracovanie veľrybieho mäsa, ďalšie sú pri veľkých obchodoch s morskými produktami a pri všetkých 365 bitúnkoch. Zaujímavosťou sú pomníky postavené pri výskumných ústavoch a školách, ktoré využívajú pri výskumnej práci a výučbe experimentálne zvieratá. V niektorých lokalitách Japonska sú aj dnes poriadané akési „zádušné omše“ za duše zabitých zvierat, ktoré boli utratené v prospech ľudského bytia.

História stavania týchto nezvyčajných pomníkov siaha až do predhistorických čias. Pravekí lovci v Japonsku stavali kamenné pomníky po veľkých lovoch na veľryby, diviaky alebo jelene, ako výraz vďaky bohom za vzácne dary umožňujúce prežitie v nehostinných podmienkach. Najstarší modernejší pomník tohto druhu pochádza z roku 1671 a stojí v Kumononada, kde sa spracováva veľrybie mäso. Naproti tomu väčšina pomníkov postavených pri výskumných ústavoch pochádza z posledných dvoch desaťročí.

Napriek kultúrnym rozdielom je nápadná paralela medzi aktivitami zameranými na ochranu zvierat v západnom svete a zvykmi v Japonsku. Snáď aj tu môžeme vidieť isté styčné plochy východnej a súčasnej západnej kultúry. Možno by podobné stavby u nás pomohli pri šetrnejšom zaobchádzaní so zvieratami a citlivejšom zvažovaní útraty každého zvieraťa.

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Kulturní a sociální antropologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Štefan Vilček

Prof. Ing. Štefan Vilček, DrSc., (*1950) vyštudoval chémiu na ČVUT v Prahe. Na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach dlhodobo pracuje v oblasti veterinárnej virológie a molekulovej epizootológie. Vyvinul viaceré PCR testy na diagnostiku infekčných chorôb hospodárskych zvierat, rozvíja molekulovú epizootológiu vírusových nákaz zvierat, analyzuje genómy živočíšnych vírusov. V súčasnosti sa podieľa aj na vývoji PCR testu na detekciu SARS‑CoV‑2 s využitím nových magnetických častíc.
Vilček Štefan

Doporučujeme

Algoritmy pro zdraví

Algoritmy pro zdraví

Ondřej Vrtiška  |  8. 7. 2024
Umělá inteligence proniká do medicíny a v následujících letech ji nejspíš významně promění. Regina Barzilay z MIT má pro vývoj nástrojů...
Mají savci feromony?

Mají savci feromony?

Pavel Stopka  |  8. 7. 2024
Chemická komunikace je způsob předávání a rozpoznávání látek, jímž živočichové získávají informace o jiných jedincích, o jejich pohlaví a věku, o...
Jak funguje moderní speleologie

Jak funguje moderní speleologie uzamčeno

Michal Filippi, Jan Sirotek  |  8. 7. 2024
Přesně před 150 lety byla na prodej Mamutí jeskyně. Systém, který do té doby sloužil jako místo pro těžbu ledku z guana, byl k mání za pouhých...