Aktuální číslo:

2020/7

Téma měsíce:

Klimatické změny

Pomníky za duše zabitých zvierat

 |  5. 5. 1997
 |  Vesmír 76, 295, 1997/5

Kultúra niektorých východoázijských národov pozná obyčaje, ktoré sú vzdialené nášmu spôsobu myslenia. Rozhodne medzi ne patrí aj stavanie pomníkov za duše zabitých zvierat v Japonsku a Kórei. V súčasnosti môžeme nájsť na území Japonska okolo 600 takýchto nezvyčajných stavieb.

Mnoho pomníkov je postavených pri kombinátoch na spracovanie veľrybieho mäsa, ďalšie sú pri veľkých obchodoch s morskými produktami a pri všetkých 365 bitúnkoch. Zaujímavosťou sú pomníky postavené pri výskumných ústavoch a školách, ktoré využívajú pri výskumnej práci a výučbe experimentálne zvieratá. V niektorých lokalitách Japonska sú aj dnes poriadané akési „zádušné omše“ za duše zabitých zvierat, ktoré boli utratené v prospech ľudského bytia.

História stavania týchto nezvyčajných pomníkov siaha až do predhistorických čias. Pravekí lovci v Japonsku stavali kamenné pomníky po veľkých lovoch na veľryby, diviaky alebo jelene, ako výraz vďaky bohom za vzácne dary umožňujúce prežitie v nehostinných podmienkach. Najstarší modernejší pomník tohto druhu pochádza z roku 1671 a stojí v Kumononada, kde sa spracováva veľrybie mäso. Naproti tomu väčšina pomníkov postavených pri výskumných ústavoch pochádza z posledných dvoch desaťročí.

Napriek kultúrnym rozdielom je nápadná paralela medzi aktivitami zameranými na ochranu zvierat v západnom svete a zvykmi v Japonsku. Snáď aj tu môžeme vidieť isté styčné plochy východnej a súčasnej západnej kultúry. Možno by podobné stavby u nás pomohli pri šetrnejšom zaobchádzaní so zvieratami a citlivejšom zvažovaní útraty každého zvieraťa.

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Kulturní a sociální antropologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Štefan Vilček

Prof. Ing. Štefan Vilček, DrSc., (*1950) vyštudoval chémiu na ČVUT v Prahe. Zaoberá sa detekciou a charakterizáciou vírusov na genetickej úrovni. Vyvinul viaceré PCR testy na diagnostiku infekčných chorôb hospodárskych zvierat a venuje sa aj molekulárnej epizootológii. Teraz pracuje na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. vyštudoval chémiu na ČVUT v Prahe. Zaoberá sa detekciou a charakterizáciou vírusov na genetickej úrovni. Vyvinul viaceré PCR testy na diagnostiku infekčných chorôb hospodárskych zvierat a venuje sa aj molekulárnej epizootológii. Teraz pracuje na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Doporučujeme

Na staré zkušenosti nezapomínejme

Na staré zkušenosti nezapomínejme

Eva Bobůrková  |  13. 7. 2020
Vladimír Vonka je uznávaný virolog v Česku i ve světě. Ač brzy oslaví devadesáté narozeniny, stále se věnuje vědě, konkrétně vývoji...
Komu se nelení…

Komu se nelení…

Petr Pokorný  |  13. 7. 2020
Jsou-li nějaké změny příliš pomalé, lidé je v subjektivním čase svých životů skoro nevnímají. Stačí se ale podívat na staré krajinomalby či...
Ozonový alarmismus a ozonová skepse

Ozonový alarmismus a ozonová skepse

Petr Slavíček  |  13. 7. 2020
Klimatické změny, role člověka, možná řešení a ekonomické důsledky se stávají středobodem současné veřejné diskuse. Nemáme přitom dostatek...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné