Aktuální číslo:

2021/11

Téma měsíce:

Velká data

Pomníky za duše zabitých zvierat

 |  5. 5. 1997
 |  Vesmír 76, 295, 1997/5

Kultúra niektorých východoázijských národov pozná obyčaje, ktoré sú vzdialené nášmu spôsobu myslenia. Rozhodne medzi ne patrí aj stavanie pomníkov za duše zabitých zvierat v Japonsku a Kórei. V súčasnosti môžeme nájsť na území Japonska okolo 600 takýchto nezvyčajných stavieb.

Mnoho pomníkov je postavených pri kombinátoch na spracovanie veľrybieho mäsa, ďalšie sú pri veľkých obchodoch s morskými produktami a pri všetkých 365 bitúnkoch. Zaujímavosťou sú pomníky postavené pri výskumných ústavoch a školách, ktoré využívajú pri výskumnej práci a výučbe experimentálne zvieratá. V niektorých lokalitách Japonska sú aj dnes poriadané akési „zádušné omše“ za duše zabitých zvierat, ktoré boli utratené v prospech ľudského bytia.

História stavania týchto nezvyčajných pomníkov siaha až do predhistorických čias. Pravekí lovci v Japonsku stavali kamenné pomníky po veľkých lovoch na veľryby, diviaky alebo jelene, ako výraz vďaky bohom za vzácne dary umožňujúce prežitie v nehostinných podmienkach. Najstarší modernejší pomník tohto druhu pochádza z roku 1671 a stojí v Kumononada, kde sa spracováva veľrybie mäso. Naproti tomu väčšina pomníkov postavených pri výskumných ústavoch pochádza z posledných dvoch desaťročí.

Napriek kultúrnym rozdielom je nápadná paralela medzi aktivitami zameranými na ochranu zvierat v západnom svete a zvykmi v Japonsku. Snáď aj tu môžeme vidieť isté styčné plochy východnej a súčasnej západnej kultúry. Možno by podobné stavby u nás pomohli pri šetrnejšom zaobchádzaní so zvieratami a citlivejšom zvažovaní útraty každého zvieraťa.

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Kulturní a sociální antropologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Štefan Vilček

Prof. Ing. Štefan Vilček, DrSc., (*1950) vyštudoval chémiu na ČVUT v Prahe. Zaoberá sa detekciou a charakterizáciou vírusov na genetickej úrovni. Vyvinul viaceré PCR testy na diagnostiku infekčných chorôb hospodárskych zvierat a venuje sa aj molekulárnej epizootológii. Teraz pracuje na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. vyštudoval chémiu na ČVUT v Prahe. Zaoberá sa detekciou a charakterizáciou vírusov na genetickej úrovni. Vyvinul viaceré PCR testy na diagnostiku infekčných chorôb hospodárskych zvierat a venuje sa aj molekulárnej epizootológii. Teraz pracuje na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Doporučujeme

(Ne)chemické toulky chemickým prostorem

(Ne)chemické toulky chemickým prostorem uzamčeno

Ivan Čmelo, Daniel Svozil  |  1. 11. 2021
Zkusme si představit všechny chemické látky, které by bylo možno připravit, od vodíku až po makromolekuly včetně nukleových kyselin a bílkovin....
Život spjatý s krví: od nemocí k adaptacím

Život spjatý s krví: od nemocí k adaptacím

Ondřej Vrtiška  |  1. 11. 2021
Život hematologa Josefa Prchala se mohl vyvíjet jinak, kdyby… Kdyby se v šedesátých letech daly v Praze snadno sehnat látky potřebné pro výzkum....
Skleníkové peklo na Venuši a šance na život

Skleníkové peklo na Venuši a šance na život

Julie Nováková, Martin Ferus  |  1. 11. 2021
Byla Venuše už od svého zrození horkým peklem? Co když ještě donedávna překypovala životem a z modrého, Zemi podobného drahokamu ji ve žhnoucí pec...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné