Aktuální číslo:

2017/12

Téma měsíce:

Kontakty

Pomníky za duše zabitých zvierat

 |  5. 5. 1997
 |  Vesmír 76, 295, 1997/5

Kultúra niektorých východoázijských národov pozná obyčaje, ktoré sú vzdialené nášmu spôsobu myslenia. Rozhodne medzi ne patrí aj stavanie pomníkov za duše zabitých zvierat v Japonsku a Kórei. V súčasnosti môžeme nájsť na území Japonska okolo 600 takýchto nezvyčajných stavieb.

Mnoho pomníkov je postavených pri kombinátoch na spracovanie veľrybieho mäsa, ďalšie sú pri veľkých obchodoch s morskými produktami a pri všetkých 365 bitúnkoch. Zaujímavosťou sú pomníky postavené pri výskumných ústavoch a školách, ktoré využívajú pri výskumnej práci a výučbe experimentálne zvieratá. V niektorých lokalitách Japonska sú aj dnes poriadané akési „zádušné omše“ za duše zabitých zvierat, ktoré boli utratené v prospech ľudského bytia.

História stavania týchto nezvyčajných pomníkov siaha až do predhistorických čias. Pravekí lovci v Japonsku stavali kamenné pomníky po veľkých lovoch na veľryby, diviaky alebo jelene, ako výraz vďaky bohom za vzácne dary umožňujúce prežitie v nehostinných podmienkach. Najstarší modernejší pomník tohto druhu pochádza z roku 1671 a stojí v Kumononada, kde sa spracováva veľrybie mäso. Naproti tomu väčšina pomníkov postavených pri výskumných ústavoch pochádza z posledných dvoch desaťročí.

Napriek kultúrnym rozdielom je nápadná paralela medzi aktivitami zameranými na ochranu zvierat v západnom svete a zvykmi v Japonsku. Snáď aj tu môžeme vidieť isté styčné plochy východnej a súčasnej západnej kultúry. Možno by podobné stavby u nás pomohli pri šetrnejšom zaobchádzaní so zvieratami a citlivejšom zvažovaní útraty každého zvieraťa.

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Kulturní a sociální antropologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Štefan Vilček

Prof. Ing. Štefan Vilček, DrSc., (*1950) vyštudoval chémiu na ČVUT v Prahe. Zaoberá sa detekciou a charakterizáciou vírusov na genetickej úrovni. Vyvinul viaceré PCR testy na diagnostiku infekčných chorôb hospodárskych zvierat a venuje sa aj molekulárnej epizootológii. Teraz pracuje na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. vyštudoval chémiu na ČVUT v Prahe. Zaoberá sa detekciou a charakterizáciou vírusov na genetickej úrovni. Vyvinul viaceré PCR testy na diagnostiku infekčných chorôb hospodárskych zvierat a venuje sa aj molekulárnej epizootológii. Teraz pracuje na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Doporučujeme

Tajemná „Boží země“ Punt

Tajemná „Boží země“ Punt uzamčeno

Břetislav Vachala  |  4. 12. 2017
Mnoho vzácného zboží starověkého Egypta pocházelo z tajemného Puntu, kam Egypťané pořádali časté obchodní výpravy. Odkud jejich expedice...
Hmyz jako dokonalý létací stroj

Hmyz jako dokonalý létací stroj

Rudolf Dvořák  |  4. 12. 2017
Hmyz patří k nejdokonalejším a nejstarším letcům naší planety. Jeho letové schopnosti se vyvíjely přes 300 milionů let a předčí dovednosti všech...
Hranice svobody

Hranice svobody uzamčeno

Stefan Segi  |  4. 12. 2017
Podle listiny základních práv a svobod, která je integrovaná i v Ústavě ČR, jsou „svoboda projevu a právo na informace zaručeny“ a „cenzura je...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné