Siemens2024Siemens2024Siemens2024Siemens2024Siemens2024Siemens2024

Aktuální číslo:

2024/9

Téma měsíce:

Chiralita

Obálka čísla

Pomníky za duše zabitých zvierat

 |  5. 5. 1997
 |  Vesmír 76, 295, 1997/5

Kultúra niektorých východoázijských národov pozná obyčaje, ktoré sú vzdialené nášmu spôsobu myslenia. Rozhodne medzi ne patrí aj stavanie pomníkov za duše zabitých zvierat v Japonsku a Kórei. V súčasnosti môžeme nájsť na území Japonska okolo 600 takýchto nezvyčajných stavieb.

Mnoho pomníkov je postavených pri kombinátoch na spracovanie veľrybieho mäsa, ďalšie sú pri veľkých obchodoch s morskými produktami a pri všetkých 365 bitúnkoch. Zaujímavosťou sú pomníky postavené pri výskumných ústavoch a školách, ktoré využívajú pri výskumnej práci a výučbe experimentálne zvieratá. V niektorých lokalitách Japonska sú aj dnes poriadané akési „zádušné omše“ za duše zabitých zvierat, ktoré boli utratené v prospech ľudského bytia.

História stavania týchto nezvyčajných pomníkov siaha až do predhistorických čias. Pravekí lovci v Japonsku stavali kamenné pomníky po veľkých lovoch na veľryby, diviaky alebo jelene, ako výraz vďaky bohom za vzácne dary umožňujúce prežitie v nehostinných podmienkach. Najstarší modernejší pomník tohto druhu pochádza z roku 1671 a stojí v Kumononada, kde sa spracováva veľrybie mäso. Naproti tomu väčšina pomníkov postavených pri výskumných ústavoch pochádza z posledných dvoch desaťročí.

Napriek kultúrnym rozdielom je nápadná paralela medzi aktivitami zameranými na ochranu zvierat v západnom svete a zvykmi v Japonsku. Snáď aj tu môžeme vidieť isté styčné plochy východnej a súčasnej západnej kultúry. Možno by podobné stavby u nás pomohli pri šetrnejšom zaobchádzaní so zvieratami a citlivejšom zvažovaní útraty každého zvieraťa.

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Kulturní a sociální antropologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Štefan Vilček

Prof. Ing. Štefan Vilček, DrSc., (*1950) vyštudoval chémiu na ČVUT v Prahe. Na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach dlhodobo pracuje v oblasti veterinárnej virológie a molekulovej epizootológie. Vyvinul viaceré PCR testy na diagnostiku infekčných chorôb hospodárskych zvierat, rozvíja molekulovú epizootológiu vírusových nákaz zvierat, analyzuje genómy živočíšnych vírusov. V súčasnosti sa podieľa aj na vývoji PCR testu na detekciu SARS‑CoV‑2 s využitím nových magnetických častíc.
Vilček Štefan

Doporučujeme

Homochirální život a racemická smrt

Homochirální život a racemická smrt uzamčeno

Tomáš Ovad, Petr Slavíček  |  2. 9. 2024
Saský král Lothar III. zahájil krátce po své korunovaci římským císařem tažení na Sicílii, ovládanou normanským panovníkem Rogerem II. Ačkoli...
Žabí poklad amazonských domorodců

Žabí poklad amazonských domorodců

Pro někoho jde o magickou medicínu prodávanou na internetu, pro domorodé obyvatele Amazonie o cennou surovinu využívanou v tamní medicíně, ale v...
Podvodní ohňostroj

Podvodní ohňostroj uzamčeno

Bioluminiscence, tedy proces produkce a emise studeného světla živými organismy, se může uplatnit v základním výzkumu, v neinvazivním...