Najskôr svaly, potom dôvtip

Cicavce sú najencefalizovanejšou líniou vertebrát (t. j. majú najväčší pomer medzi veľkosťou mozgu a tela). Dlho sa predpokladalo, že vysoká encefalizácia sa objavila v evolučnej histórii cicavcov veľmi skoro a mohla stáť za ich neobyčajným evolučným úspechom. Analýza fosílnych pozostatkov ranotreťohorných placentárnych cicavcov pomocou výpočtovej tomografie (známej pod skratkou CT) však priniesla empirické dôkazy o tom, že po vymretí nevtáčích dinosaurov (pred 66 miliónmi rokov) sa najskôr zrýchlila evolúcia telesnej veľkosti cicavcov smerom k väčším formám. Cicavčie mozgy sa však v tom období zväčšovali relatívne pomalšie než zvyšok tela. Tieto cicavce mali preto, možno paradoxne, relatívne menšie mozgy než ich druhohorní predchodcovia. Zrýchlený nárast telesnej veľkosti cicavcov mohol súvisieť s množstvom uvoľnených ník, ktoré cicavce, uzurpujúce si vtedajšie globálne ekosystémy, mohli v priebehu paleocénu (období pred 66–56 miliónmi rokov) vyplniť. Až neskôr, v eocéne (pred 56–34 miliónmi rokov), viaceré, predovšetkým korunové, línie cicavcov začali nezávisle od seba produkovať druhové formy s nápadne väčšími mozgami. Zväčšovanie súviselo predovšetkým s rozvojom senzorických oblastí cicavčieho mozgu. Možno tento trend súvisí s druhovou saturáciou eocénnych ekosystémov a intenzívnejšou medzidruhovou kompetíciou.

Vlevo rekonstrukce eocenního savce Hyrachyus modestus, předka dnešních tapírů a nosorožců. Vpravo paleocenní druh Arctocyon primaevus, masožravý predátor blízce příbuzný současným prasatům, ovcím a dalším sudokopytníkům.Kresba Sarah Shelleyová

Bertrand O. C. et al.: Science, 2022, DOI: 10.1126/science.abl5584