Umelá inteligencia v službách bioakustiky

Zebričky (Taeniopygia guttata) sú drobné austrálske spoločenské spevavce. Medzi chovateľmi vtáctva, ale aj vedcami, sú veľmi obľúbené, najmä pre atraktívny vzhľad, zaujímavé sociálne správanie a jednoduchý odchov a množenie. Samce zebričiek charakterizuje pomerne jednoduchý stereotypný spev, ktorý sa učia počas krátkeho obdobia adolescencie prevažne od sociálnych otcov alebo ďalších samcov v okolí. Spev zebričiek je individuálne veľmi variabilný a vieme, že hrá dôležitú úlohu pri výbere partnera. Predpokladalo sa, že samice pri párení uprednostňujú samce s podobnou štruktúrou spevu ako mali tie, s ktorými vyrastali. Tento predpoklad implikuje prítomnosť lokálne špecifických variantov spevu (tzv. dialektov), ktoré sa líšia medzi samcami rozdielnych populácií. Na základe týchto dialektov by samice mali dokázať odhaliť geografický pôvod samcov. Predchádzajúce veľmi sofistikované a detailné vedecké práce, založené na hodnotení ľuďmi, odhalili len malú geografickú štruktúru v speve samcov zebričiek. Nedávna štúdia s využitím umelej inteligencie (konkrétne strojového učenia, angl. machine learning), dokázala veľmi spoľahlivo rozlíšiť samce z rôznych populácií na základe ich spevu. Ako vyplynulo z nasledujúcej analýzy, tieto „skryté dialekty“ skutočne ovplyvňujú preferencie samičiek pri hľadaní partnerov. Samice sa presne podľa predpokladu prednostne párili s jedincami, ktorých spevy pripomínali spevy lokálnych dospelých samcov. Hoci stále s určitosťou nevieme, čo spôsobuje takú silnú afinitu samíc k samcom s lokálnym dialektom (do úvahy prichádzajú napr. mechanizmy spojené s druhovým rozpoznávaním, alebo identifikácia samcov so znalosťou miestneho prostredia), moderné analytické metódy využívajúce umelú inteligenciu v budúcnosti môžu pomôcť odhaliť doteraz netušené prírodne zákonitosti.

Snímek GlobalP, iStock.com