i

Aktuální číslo:

2026/3

Téma měsíce:

Póry

Obálka čísla

Je priehľadnosť krídel antipredačná adaptácia motýľov?

 |  31. 1. 2022
 |  Vesmír 101, 75, 2022/2

Motýle (Lepidoptera) patria k najobľúbenejším, a zároveň najnápadnejším skupinám hmyzu. Je to najmä vďaka ich veľkým a často pestrofarebným krídlam. Povrch motýlích krídel je pokrytý typickými drobnými šupinkami, ktoré môžu obsahovať farebné pigmenty alebo generovať štruktúrne farby. Farebné vzory na krídlach majú viacero funkcií vrátane termoregulácie, komunikácie medzi jedincami rovnakého, ale aj opačného pohlavia, či ochrany pred predátormi. Častou antipredačnou stratégiou motýľov je nápadné varovné sfarbenie krídel, tzv. aposematizmus. Koexistujúce druhy môžu účinok varovného sfarbenia zosilňovať vzájomným napodobňovaním (ide o tzv. müllerovské mimikry). Z novej štúdie uverejnenej v časopise eLife vyplýva, že nielen výrazne sfarbenie, ale aj čiastočná priehľadnosť motýlích krídel sa mohla vyvinúť ako antipredačná stratégia. Vedci poukázali na to, že priehľadné plôšky na krídlach niekoľkých desiatok druhov juhoamerických motýľov sa opakovane (konvergentne) objavili v rôznych nepríbuzných líniách. Hoci tieto plôšky vykazovali značnú medzidruhovú diverzitu v mikro- a nanoštruktúre, počítačové simulácie odhalili, že v očiach ich hlavných predátorov, vtákov, vyzerajú dosť podobne. To by mohlo indikovať kryptickú, či dokonca aposematickú funkciu týchto plôšok. Je zaujímavé, že aj určité typy mikro- a nanoštruktúr možno nájsť v niektorých nepríbuzných skupinách motýľov. Autori sa nazdávajú, že priehľadné plôšky môžu chrániť motýle pred predátormi dvojakým spôsobom. Na väčšie vzdialenosti môžu predátorom sťažovať detekciu motýľov, pri bližšom pohľade môžu zase vysielať signál o nepožívateľnosti ich nositeľa. Priehľadné plôšky sú ale v určitých typoch prostredia pravdepodobne nápadnejšie než v iných. Mohlo by to platiť napríklad vo vlhkom tropickom prostredí, pretože nepigmentované časti krídel sú náchylnejšie na poškodenie vodou. V chladných oblastiach zase môžu spôsobovať problémy s termoreguláciou. Konvergentná evolúcia týchto štruktúr naprieč nepríbuznými skupinami motýľov ale naznačuje, že pre svojich nositeľov sú predsa len nejakým spôsobom užitočné.

Pinna C. S. et al.: eLife, 2021, DOI: 10.7554/eLife.69080

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ekologie, Entomologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Deštné lesy v Antarktidě

Deštné lesy v Antarktidě

Kyselina pozvolna stravuje desítky milionů let staré usazeniny. Až se proleptá na dno plastové nádobky, po kameni, dovezeném z antarktického...

Ničí ozon choleru? uzamčeno

Iva Hůnová, Libor Elleder  |  30. 3. 2026
Pražská klementinská observatoř patří k těm, které mají nejdelší řadu nepřetržitých hydrometeorologických pozorování na světě. To se všeobecně...

Víme. Ale chceme?

Vyhláška upravující koncepci školního stravování, která vstoupila v platnost od 1. září 2025 a počítá s přechodným obdobím do září 2026, znovu...