i

Aktuální číslo:

2024/11

Téma měsíce:

Strach

Obálka čísla

Je priehľadnosť krídel antipredačná adaptácia motýľov?

 |  31. 1. 2022
 |  Vesmír 101, 75, 2022/2

Motýle (Lepidoptera) patria k najobľúbenejším, a zároveň najnápadnejším skupinám hmyzu. Je to najmä vďaka ich veľkým a často pestrofarebným krídlam. Povrch motýlích krídel je pokrytý typickými drobnými šupinkami, ktoré môžu obsahovať farebné pigmenty alebo generovať štruktúrne farby. Farebné vzory na krídlach majú viacero funkcií vrátane termoregulácie, komunikácie medzi jedincami rovnakého, ale aj opačného pohlavia, či ochrany pred predátormi. Častou antipredačnou stratégiou motýľov je nápadné varovné sfarbenie krídel, tzv. aposematizmus. Koexistujúce druhy môžu účinok varovného sfarbenia zosilňovať vzájomným napodobňovaním (ide o tzv. müllerovské mimikry). Z novej štúdie uverejnenej v časopise eLife vyplýva, že nielen výrazne sfarbenie, ale aj čiastočná priehľadnosť motýlích krídel sa mohla vyvinúť ako antipredačná stratégia. Vedci poukázali na to, že priehľadné plôšky na krídlach niekoľkých desiatok druhov juhoamerických motýľov sa opakovane (konvergentne) objavili v rôznych nepríbuzných líniách. Hoci tieto plôšky vykazovali značnú medzidruhovú diverzitu v mikro- a nanoštruktúre, počítačové simulácie odhalili, že v očiach ich hlavných predátorov, vtákov, vyzerajú dosť podobne. To by mohlo indikovať kryptickú, či dokonca aposematickú funkciu týchto plôšok. Je zaujímavé, že aj určité typy mikro- a nanoštruktúr možno nájsť v niektorých nepríbuzných skupinách motýľov. Autori sa nazdávajú, že priehľadné plôšky môžu chrániť motýle pred predátormi dvojakým spôsobom. Na väčšie vzdialenosti môžu predátorom sťažovať detekciu motýľov, pri bližšom pohľade môžu zase vysielať signál o nepožívateľnosti ich nositeľa. Priehľadné plôšky sú ale v určitých typoch prostredia pravdepodobne nápadnejšie než v iných. Mohlo by to platiť napríklad vo vlhkom tropickom prostredí, pretože nepigmentované časti krídel sú náchylnejšie na poškodenie vodou. V chladných oblastiach zase môžu spôsobovať problémy s termoreguláciou. Konvergentná evolúcia týchto štruktúr naprieč nepríbuznými skupinami motýľov ale naznačuje, že pre svojich nositeľov sú predsa len nejakým spôsobom užitočné.

Pinna C. S. et al.: eLife, 2021, DOI: 10.7554/eLife.69080

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ekologie, Entomologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Se štírem na štíru

Se štírem na štíru

Daniel Frynta, Iveta Štolhoferová  |  4. 11. 2024
Člověk každý rok zabije kolem 80 milionů žraloků. Za stejnou dobu žraloci napadnou 80 lidí. Z tohoto srovnání je zřejmé, kdo by se měl koho bát,...
Ustrašená společnost

Ustrašená společnost uzamčeno

Jan Červenka  |  4. 11. 2024
Strach je přirozeným, evolucí vybroušeným obranným sebezáchovným mechanismem. Reagujeme jím na bezprostřední ohrožení, které nás připravuje buď na...
Mláďata na cizí účet

Mláďata na cizí účet uzamčeno

Martin Reichard  |  4. 11. 2024
Parazitismus je mezi živočichy jednou z hlavních strategií získávání zdrojů. Obvyklá představa parazitů jako malých organismů cizopasících na...