i

Aktuální číslo:

2025/3

Téma měsíce:

Humor

Obálka čísla

Je priehľadnosť krídel antipredačná adaptácia motýľov?

 |  31. 1. 2022
 |  Vesmír 101, 75, 2022/2

Motýle (Lepidoptera) patria k najobľúbenejším, a zároveň najnápadnejším skupinám hmyzu. Je to najmä vďaka ich veľkým a často pestrofarebným krídlam. Povrch motýlích krídel je pokrytý typickými drobnými šupinkami, ktoré môžu obsahovať farebné pigmenty alebo generovať štruktúrne farby. Farebné vzory na krídlach majú viacero funkcií vrátane termoregulácie, komunikácie medzi jedincami rovnakého, ale aj opačného pohlavia, či ochrany pred predátormi. Častou antipredačnou stratégiou motýľov je nápadné varovné sfarbenie krídel, tzv. aposematizmus. Koexistujúce druhy môžu účinok varovného sfarbenia zosilňovať vzájomným napodobňovaním (ide o tzv. müllerovské mimikry). Z novej štúdie uverejnenej v časopise eLife vyplýva, že nielen výrazne sfarbenie, ale aj čiastočná priehľadnosť motýlích krídel sa mohla vyvinúť ako antipredačná stratégia. Vedci poukázali na to, že priehľadné plôšky na krídlach niekoľkých desiatok druhov juhoamerických motýľov sa opakovane (konvergentne) objavili v rôznych nepríbuzných líniách. Hoci tieto plôšky vykazovali značnú medzidruhovú diverzitu v mikro- a nanoštruktúre, počítačové simulácie odhalili, že v očiach ich hlavných predátorov, vtákov, vyzerajú dosť podobne. To by mohlo indikovať kryptickú, či dokonca aposematickú funkciu týchto plôšok. Je zaujímavé, že aj určité typy mikro- a nanoštruktúr možno nájsť v niektorých nepríbuzných skupinách motýľov. Autori sa nazdávajú, že priehľadné plôšky môžu chrániť motýle pred predátormi dvojakým spôsobom. Na väčšie vzdialenosti môžu predátorom sťažovať detekciu motýľov, pri bližšom pohľade môžu zase vysielať signál o nepožívateľnosti ich nositeľa. Priehľadné plôšky sú ale v určitých typoch prostredia pravdepodobne nápadnejšie než v iných. Mohlo by to platiť napríklad vo vlhkom tropickom prostredí, pretože nepigmentované časti krídel sú náchylnejšie na poškodenie vodou. V chladných oblastiach zase môžu spôsobovať problémy s termoreguláciou. Konvergentná evolúcia týchto štruktúr naprieč nepríbuznými skupinami motýľov ale naznačuje, že pre svojich nositeľov sú predsa len nejakým spôsobom užitočné.

Pinna C. S. et al.: eLife, 2021, DOI: 10.7554/eLife.69080

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ekologie, Entomologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Kdo byl Kosmas? A proč napsal první český bestseller?

Kdo byl Kosmas? A proč napsal první český bestseller? uzamčeno

Irena Jirků  |  3. 3. 2025
K výzkumu Kosmovy kroniky se po letech vrátil, protože – jak říká – dosud nenašel uspokojivou odpověď na základní otázku: Proč vůbec vznikla?...
Mají zvířata smysl pro legraci?

Mají zvířata smysl pro legraci?

Jaroslav Petr  |  3. 3. 2025
Umí se zvířata smát nebo aspoň usmívat? Mají smysl pro to, čemu my lidé říkáme humor? Pokud ano, jak se jejich schopnosti projevují a k čemu jsou...
Selský rozum u kulatého stolu

Selský rozum u kulatého stolu uzamčeno

Selský rozum rezonuje napříč společností jako jakýsi archetyp racionálního myšlení. Není to ale pouze rétorická figura, která se používá pro svůj...