i

Aktuální číslo:

2022/6

Téma měsíce:

200 let G. J. Mendela

Je priehľadnosť krídel antipredačná adaptácia motýľov?

 |  31. 1. 2022
 |  Vesmír 101, 75, 2022/2

Motýle (Lepidoptera) patria k najobľúbenejším, a zároveň najnápadnejším skupinám hmyzu. Je to najmä vďaka ich veľkým a často pestrofarebným krídlam. Povrch motýlích krídel je pokrytý typickými drobnými šupinkami, ktoré môžu obsahovať farebné pigmenty alebo generovať štruktúrne farby. Farebné vzory na krídlach majú viacero funkcií vrátane termoregulácie, komunikácie medzi jedincami rovnakého, ale aj opačného pohlavia, či ochrany pred predátormi. Častou antipredačnou stratégiou motýľov je nápadné varovné sfarbenie krídel, tzv. aposematizmus. Koexistujúce druhy môžu účinok varovného sfarbenia zosilňovať vzájomným napodobňovaním (ide o tzv. müllerovské mimikry). Z novej štúdie uverejnenej v časopise eLife vyplýva, že nielen výrazne sfarbenie, ale aj čiastočná priehľadnosť motýlích krídel sa mohla vyvinúť ako antipredačná stratégia. Vedci poukázali na to, že priehľadné plôšky na krídlach niekoľkých desiatok druhov juhoamerických motýľov sa opakovane (konvergentne) objavili v rôznych nepríbuzných líniách. Hoci tieto plôšky vykazovali značnú medzidruhovú diverzitu v mikro- a nanoštruktúre, počítačové simulácie odhalili, že v očiach ich hlavných predátorov, vtákov, vyzerajú dosť podobne. To by mohlo indikovať kryptickú, či dokonca aposematickú funkciu týchto plôšok. Je zaujímavé, že aj určité typy mikro- a nanoštruktúr možno nájsť v niektorých nepríbuzných skupinách motýľov. Autori sa nazdávajú, že priehľadné plôšky môžu chrániť motýle pred predátormi dvojakým spôsobom. Na väčšie vzdialenosti môžu predátorom sťažovať detekciu motýľov, pri bližšom pohľade môžu zase vysielať signál o nepožívateľnosti ich nositeľa. Priehľadné plôšky sú ale v určitých typoch prostredia pravdepodobne nápadnejšie než v iných. Mohlo by to platiť napríklad vo vlhkom tropickom prostredí, pretože nepigmentované časti krídel sú náchylnejšie na poškodenie vodou. V chladných oblastiach zase môžu spôsobovať problémy s termoreguláciou. Konvergentná evolúcia týchto štruktúr naprieč nepríbuznými skupinami motýľov ale naznačuje, že pre svojich nositeľov sú predsa len nejakým spôsobom užitočné.

Pinna C. S. et al.: eLife, 2021, DOI: 10.7554/eLife.69080

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ekologie, Entomologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval biologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy.

Doporučujeme

Slavný všude, jen ne u nás

Slavný všude, jen ne u nás

Marek Vácha  |  30. 5. 2022
„Nikdy si nepsal deník a jeho dopisy vrhají na jeho vnitřní život jen málo světla. Jakožto kněz musel být obzvláště obezřelý při vyjádření svých...
Nejstarší Evropanka

Nejstarší Evropanka uzamčenovideo

Ve čtvrtek 14. září 1950 se v lomu pod návrším Zlatý kůň u Berouna chystají k odstřelu vápence. Je určen pro výrobu cementu. Zahřmí výbuch...
Prolévat luteránskou krev

Prolévat luteránskou krev uzamčeno

Petr Vorel  |  30. 5. 2022
Když se řekne „křížová výprava“, vybaví si čtenář nejspíš tažení středověkých rytířů k Božímu hrobu do Palestiny. Anebo zbabělé křižáky, prchající...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné