i

Aktuální číslo:

2026/10

Téma měsíce:

Spojení

Obálka čísla

Motýlie krídla ako protihlukový materiál

 |  3. 10. 2022
 |  Vesmír 101, 604, 2022/10

Záujem materiálových inžinierov a priemyslu o prírodné materiály a štruktúry má v posledných dekádach výrazne stúpajúcu tendenciu. Napríklad nedávne poznatky o nanoštruktúre vtáčích pier môžu byť užitočné pri tvorbe farieb a náterov neobsahujúcich farbivá (Vesmír 101, 218, 2022/4). Čerstvo zverejnená štúdia biológov a strojárov z britskej Univerzity v Bristole priniesla fascinujúce zistenie, že motýlie krídla fungujú ako skvelý pohlcovač zvuku. Je to vďaka drobným šupinkám, ktoré pokrývajú krídlovú membránu. Autori štúdie najprv položili drobné kúsky motýlích krídel na hliníkový disk (materiál s dobrou zvukovou odrazivosťou), a potom systematicky testovali a merali, ako ovplyvňuje smer prichádzajúceho zvuku, ako aj jeho absorpciu, odstránenie rôznych vrstiev krídlových šupiniek. Motýlie krídla dokázali pohltiť až 87 % energie prichádzajúcej zvukovej vlny. Tento efekt dosahujú pri 50-krát menšej hrúbke, než je vlnová dĺžka zvuku. Motýlie krídla pravdepodobne predstavujú prírodný ultratenký metapovrch absorbujúci zvuk (t. j. materiál pokrytý množstvom mikroštruktúr a nanoštruktúr s určitým tvarom, veľkosťou a rozmiestnením, ktoré mu dodávajú unikátne vlastnosti). Svet sa stáva čoraz hlučnejším miestom a vývoj ultratenkých (a ultraľahkých) protihlukových materiálov určite nájde uplatnenie v architektúre moderných miest, ako aj v cestovnom ruchu. Malá hmotnosť týchto materiálov by mohla prispieť k menšej záťaži životného prostredia a redukcii emisií CO2. Evolúcia mikroštruktúry motýlích krídel pritom nie je samoúčelná – motýle do určitej miery chráni pred echolokačnými zvukmi ich hlavných nočných nepriateľov, netopierov.

Thomas R. Neil et al.: Proceedings of the Royal Society A: Mathematical, Physical and Engineering Sciences, 2022, DOI: 10.1098/rspa.2022.0046

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Nanotechnologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Jak se bakterie oddávají sexu?

Jak se bakterie oddávají sexu? uzamčeno

Pavel Payne  |  29. 9. 2026
Srovnání bakteriálních genomů ukázalo, že homologní rekombinace je u bakterií překvapivě častá. Známé mechanismy přenosu DNA však samy o sobě...
Pravidla buněčné spolupráce

Pravidla buněčné spolupráce

Jan Černý  |  29. 9. 2026
Buňky vznikly i díky tomu, že se membránou oddělily od okolního světa. Teprve když některé z těchto hranic začaly být řízeně prostupné, objevil se...
Cesta do Tibetu jako nástroj propagandy

Cesta do Tibetu jako nástroj propagandy uzamčeno

Jarmila Ptáčková  |  29. 9. 2026
V očekávání většiny cestujících do Tibetu se pravděpodobně objevují zasněžené hory, prastaré kláštery a tmavorudá roucha buddhistických mnichů....