Arktida2024banner2Arktida2024banner2Arktida2024banner2Arktida2024banner2Arktida2024banner2Arktida2024banner2
i

Aktuální číslo:

2025/1

Téma měsíce:

Exploze

Obálka čísla

Najstarší známy kvet

Vznik krytosemenných rastlín sa posúva o takmer 50 miliónov rokov
 |  3. 6. 2019
 |  Vesmír 98, 332, 2019/6

Dnešnú prírodu si hádam ani nedokážeme predstaviť bez voňavých pestrofarebných kvetov s armádami ich hmyzích opeľovačov. Po absolútnu väčšinu existencie života na planéte Zem však žiadne rastliny nekvitli, napríklad v uhoľných močiaroch karbónu by ste kvety hľadali márne. „Kvetná revolúcia“ začala až v druhohorách, doteraz ale s určitosťou nevieme určiť, kedy presne to bolo.

Kým doterajšie fosílne nálezy najstarších krytosemenných alebo kvitnúcich rastlín (Angiospermae alebo Magnoliophyta) pochádzajú zo spodnej kriedy, podľa molekulárnych hodín sa prvé kvety museli objaviť podstatne skôr, a to niekedy v jure. Dosvedčil to napokon opis nového druhu krytosemennej rastliny z Číny.

Nový druh, nazvaný Nanjinganthus dendrostyla, bol opísaný na základe takmer 200 fosílnych kvetov. Vzorky pochádzajú zo spodnej jury a ich vek presahuje 174 miliónov rokov. Veľké množstvo a dobrá kvalita zachovania fosílií umožnili vedcom rastlinu podrobne preskúmať pokročilými zobrazovacími technikami. Vytvorili aj idealizovaný model kvetu.

Z tohto modelu je už na prvý pohľad zrejmé, že Nanjinganthus bola kvitnúca rastlina so všetkým, ako sa patrí. Z kvetného lôžka s kališnými lístkami vyrastá piestik s uzavretým (krytým) semenníkom. Práve to je unikátnym znakom všetkých krytosemenných rastlín. Zdá sa teda, že kvitnúce rastliny sa objavili už v jure, v tom období však boli príliš málo rozšírené a početné na to, aby človek častejšie objavil ich skameneliny. Krytosemenné rastliny nachádzame vo fosílnom zázname častejšie až od spodnej kriedy, keď začal ich skutočný rozkvet.

eLife 2018; 7:e38827, DOI: 10.7554/eLife.38827

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie, Paleobotanika
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Marek Dzurenko

Ing. Marek Dzurenko, Ph.D., (*1988) vyštudoval ekológiu a ochranu biodiverzity na FEE Technickej univerzity vo Zvolene. Počas doktorandského štúdia na ÚEL SAV sa venoval problematike inváznych druhov hmyzu na drevinách. V súčasnosti pôsobí na Lesníckej fakulte TUZVO, kde vyučuje lesnícku entomológiu. V rámci výskumnej činnosti sa zaoberá najmä ekológiou ambróziových chrobákov. Vo voľnom čase píše populárno-vedecké články o zoológii, paleontológii či astronómii.
Dzurenko Marek

Doporučujeme

Exploze, které tvoří

Exploze, které tvoří uzamčeno

Supernovy vytvářejí v mezihvězdném prostředí bubliny. V hustých stěnách bublin vznikají hvězdy. A to, co začalo výbuchem, končí hvězdou.
Mrtví termiti odpovídají na evoluční otázky

Mrtví termiti odpovídají na evoluční otázky uzamčeno

Aleš Buček, Jakub Prokop  |  6. 1. 2025
Termiti představují odhadem čtvrtinu globální biomasy suchozemských členovců. Naší snahou je pochopit, jak dosáhli ekologického úspěchu, jak se...
Objev země Františka Josefa

Objev země Františka Josefa

Zdeněk Lyčka  |  6. 1. 2025
Soukromá rakousko-uherská polární výprava v letech 1872–1874 nedosáhla zamýšleného cíle, jímž bylo proplout Severní mořskou cestou a případně...